Je pravda, že mám na LinkedIne tisíce kontaktov. V kombinácii s algoritmickým feedom plným odporúčaného obsahu už jednoducho nemám šancu ovplyvniť, aký obsah tam na mňa pri každom otvorení bude čakať.

Napriek tomu, že som si vedomý týchto okolností zostávam vždy prekvapený až otrávený. Toľko AI lídrov, konzultantov, ktorí “transformujú firmy vďaka AI”, majiteľov AI agentúr, školiteľov AI, hrobárov s nekonečnými variácami “RIP XY” (agentúry, SaaS, juniori, seniori, programátori, copywriteri, doplňte si svoje) a nespočetne tých s vešteckými guľami, ktorí “vidia niečo, čo ostatní ešte nie”.

Okej, Nostradamus, chápeme, bavia ťa počítače a je tu nová vlna, na ktorú si sa rozhodol naskočiť s predstavou, že konečne získaš v niečom relevanciu.

Tento článok píšem pre ľudí, ktorí sú, podobne ako ja, pozorovateľmi tohto diania. Občas v panike, občas v nepochopení, väčšinou otrávení. Všetci sme obklopení rovnakými veľkohubými vyhláseniami, prognózami založenými na pocitoch, niekedy (väčšinou) ani nie vlastných pocitoch. Je ľahké sa stratiť, keď na vás každý týždeň tí istí ľudia kričia stále nové a nové posolstvá.

Stále nové modely, po ktorých už nič nebude ako predtým. Stále iné profesie, ktoré si už môžu aktualizovať CVčko a hlásiť sa na úrade práce. Stále iný biznis prestane čoskoro dávať zmysel. Už naozaj čoskoro.

Viete, ako dokážu autori a šíritelia konšpiračných teórií stále udržiavať svoju relevanciu? Vždy sa odvolávajú na blížiacu sa budúcnosť. Žiadny dátum, žiadny deadline, ale blíži sa to. Ak im to vyjde, budú za hviezdy. Ak nie, všetci aj tak zabudnú. Je to náhodná podobnosť?

Pred cca tromi rokmi, keď OpenAI vypustilo do sveta ChatGPT, o prácu mali v podstate okamžite prísť copywriteri, grafici, marketéri, neskôr programátori. V minulých Digitálnych novinkách som písal o tom, ako OpenAI, Anthropic a ďalší naberajú ľudí na komunikačné pozície, ktoré už nemali existovať a vyvažujú ich zlatom. Inak ChatGPT rapídne stráca relevanciu a OpenAI sa pred krachom skúša zachrániť spoluprácou s Trumpovou vládou, lebo nedokážu generovať revenue. V priebehu TROCH! rokov “from hero to zero”.

Naozaj veríme niekomu, kto sa tvári, že vie, ako to bude o 5 alebo 10 rokov? Nikto nevie nič, všetci len sebavedomo tipujú v zúfalej snahe pôsobiť ako vizionári. Žiadny vlak neuteká, lebo nikto nevie, kam by ten vlak mal vôbec smerovať. A ak sa aj tvári, že vie, pravdepodobne bude o rok tvrdiť niečo iné.

Žijeme vôbec v rovnakom svete?

Nejaký český konzultant pre e-shopy sa nedávno hecol a ChatGPT mu vypublikoval príspevok o tom, ako agentúry zaniknú, pretože pominie dôvod ich existencie, keď budú mať klienti k dispozícii rovnaké nástroje ako agentúry (ako keby doteraz nemali). Teda vraj si firmy samé začnú riešiť kreatívu, performance, automatizácie, stavať weby a všetky ďalšie veci, na ktoré si teraz objednávajú agentúry.

Keď niečo takéto vidím, okamžite viem, že ten človek netuší, o čom hovorí. Nevie nič o agentúrach, o klientoch, o podnikateľoch, ani o základoch ľudskej nátury. Firmy si nenajímajú externistov preto, že niečo nevedia robiť sami. Ale hlavne preto, že to nechcú robiť sami, lebo to nedáva zmysel - z hľadiska peňazí, času, interných kapacít, procesov, priorít, dostupného talentu na trhu. Firmy vždy mali rovnaké nástroje ako agentúry, veď čo už je tajné na Figme, Google Ads, Adobe Creative Cloud alebo Meta Business Suite. Či im k tomu pribudne Claude Code, Copilot, Gemini, Lovable alebo čokoľvek iné, nič to nezmení na ich správaní a motivácii najímať si externú silu.

To ani nezačínam s tým, že úplne bežne podnikatelia a ľudia u klienta posielajú feedbacky namiesto komentárov do Figmy ako screenshoty do Wordu, nevedia, čo je Business Suite, či ho majú a ak áno, kto ho založil, netušia, čo je Pixel alebo Tag Manager. Nie je to ich chyba. Venujú sa niečomu inému, budujú a riadia firmu, majú kopec inej agendy. Ale snád nečakáme, že si zrazu začnú skladať vlastných agentov :)

Určite ste mnohí videli internetom kolovať tento obrázok:

Ukazuje reálnu úroveň aktívneho využívania AI. Myslím, že sám o sebe potvrdzuje, o čom je tento článok, ale to nie je dôležité.

Dôležité je, že sa okamžite objavila skupinka ľudí, ktorá sa radí medzi žlté a červené štvorčeky, a využila to na to, aby podporila svoje vizionárstvo. “Celý svet ešte spí, kým my sme aktívnou súčasťou tejto revolúcie”.

Vychádzajú - ja sa príkláňam k tomuto názoru, že mylne - z predpokladu, že potenciál využívania AI nástrojov predstavuje celá globálna populácia. Pre porovnanie, Facebook, najväčšia sociálna sieť, ktorá je na trhu 20 rokov a je primitívne jednoduchá na používanie, má 3 miliardy mesačne aktívnych používateľov (reálnych ľudí menej). To znamená, že penetrácia AI nástrojov je pravdepodobne už výrazne vyššia než predpokladá obrázok, cca 40-50 % z celkového potenciálu. Myslím, že odvážne môžem tvrdiť, že pre väčšinu “light users” je to len sofistikovaný vyhľadávač alebo editor textov.

Iba maximálne 25 miliónov ľudí si reálne nejaký nástroj platí. Dve percentá používateľov. Toto vyvíja tlak na revenue firiem, ktorý môže dopadnúť dvojako: obmedzením funkcionalít vo free verzii (čo zníži hodnotu technológie) alebo výrazným zdražením platených verzií (čo ešte zníži adopciu pokročilej technológie).

Opäť pre kontext, Spotify ako najväčšia služba na streamovanie hudby (o hudbe môžeme povedať, že ju počúva “každý” bez potreby špeciálnej motivácie, narozdiel od AI) má necelých 300 miliónov používateľov a platí si za ňu asi 40 % z nich (cca polovičnú sumu oproti AI nástrojom).

Takže pre niektorých sme na začiatku úžasného dobrodružstva, obrovskej príležitosti. Pre iných sme v približne polovici, čo samozrejme znižuje hodnotu celej blížiacej sa revolúcie. A pritom obidve skupiny sa pozerajú na rovnaký obrázok.

Dajme si ešte jeden obrázok:

Pochádza zo štúdie Anthropicu, ktorá mapuje teoretické schopnosti AI v rôznych oblastiach (modrá časť) a dáva ich do kontrastu s reálnym využívaním (červená časť). Anthropic chcel práve na základe vlastných dát z Claude konštatovať, že sme ďaleko od naplnenia potenciálu. Napriek tomu tí, ktorým sa to “hodí do krámu”, sa zamerali na tú veľkú časť grafu, automaticky ju interpretovali ako nevyhnutnú budúcnosť a začali menovať, ktoré všetky “bielogolierové” profesie to majú spočítané. Opäť síce bez nejakého termínu, ale veď načo sa k niečomu zbytočne zaväzovať.

Reálne zatiaľ(!) nikto dokázateľne o prácu kvôli nahradeniu AI neprichádza. Spomalil sa nábor juniorov, veľké korporáty prepúšťali a vyhovorili sa na AI. V realite však skôr prepúšťali, aby uspokojili investorov. Argumentovať AI je pre investorov tiež viac sexy, než priznať, že firmy boli nafúknuté. Spomaliť nábor s predstavou, že AI to vyrieši, je nebezpečná stávka na neistú budúcnosť.

Tých juniorov totiž ešte budú firmy potrebovať, pretože bez nich nikdy nevyrastú seniori. Píše o tom vo svojom newslettri aj Peter Ďuriš z Kickresume.

Krátkozrakosť

Pracovnou náplňou technologických CEOs je predávať víziu budúcnosti. Elon Musk už pred vyše 10 rokmi mal mať plne autonómne autá, domácnosti mali mať bežne humanoidných robotov. Robotické taxíky, superrýchle nadzemné aj podzemné tunely a kopa ďalších vecí, ktoré vždy pritiahli peniaze a ako som písal vyššie, kým sa ukázalo, že to boli nezmysly, všetci zabudli. Stále sme na prahu AGI (všeobecná umelá inteligencia) aj keď nikto nevie povedať, ako vlastne bude vyzerať a čo to bude znamenať. Ale bude to určite už o rok, o dva.

Myslí vôbec niekto reálne na budúcnosť? Alebo len nekriticky príjmame prísľuby o nej, lebo prichádzajú od “autorít”?*

Už sa nerozhodujeme ani len na základe uplynulých troch rokov. Naše rozhodnutia a plány ovplyvňuje a mení každý nový model, každá nová appka. Chápem, čo je flexibilita a adaptácia, ale takisto chápem, čo je FOMO a aké zlé, alebo v lepšom prípade zbytočné, rozhodnutia dokáže podnietiť. Od ľudí, ktorí sa pýšia tým, že sú analytické typy, vidíme jednu unáhlenú reakciu za druhou.

*Jedna taká lokálna AI autorita mi raz osobne písala, či nezmažem z Goodreads 3-hviezdičkovú (veľmi férovú) recenziu na jej knihu o AI. Niekoho tak “insecure” nemôžem brať vážne.

Nevkus

Môj osobný problém s väčšinou nadšencov AI, najmä tej generatívnej, je absencia vkusu. Keď vidím, z čoho dokážu byť ľudia nadšení, strácam posledné štipky nádeje v túto spoločnosť (a kto ma pozná vie, že tej nádeje už mám fakt málo). Označiť väčšinu tých výstupov za priemer by bol kompliment. A nemusí ísť iba o tieto trápnučké karikatúry, ktoré si s plnou vážnosťou generujú dospelí ľudia.

Namiesto kvality sa fokusujeme na rýchlosť. Nevadí, že výstup je hrozný - je lepší, ako by sme zvládli sami, a hlavne ho dostaneme za pár sekúnd. Ako ďaleko asi ako profesionáli môžeme zájsť s takýmto prístupom?

Všade záplava bezduchých rovnakých textov, vyslovene škaredých grafík, videí, v ktorých postavy vyzerajú ako z hier The Sims 5 alebo GTA 6, ak ktorákoľvek z nich raz reálne vyjde. Raz som skúšal Gamma, nástroj na generáciu prezentácií. Pre niekoho, kto v živote neurobil prezentáciu, určite super. Pre človeka, ktorý vie, čo je šablóna a že prezentácia je tiež brandový nosič, neprijateľné a nepoužiteľné.

Dospelí ľudia sa razom správajú ako študenti - hlavne to čo najskôr odfláknuť, nech s tým nemám robotu, veď možno si to nikto nevšimne. Všimne. A bude si o váš myslieť, že ste babráci.

Pôvodne som tu tento pohľad ani nechcel riešiť, ale keď už som mal hotový článok, natrafil som na tento veľmi trefný post Mateja Vala, ktorý mi hovorí z duše.

Poďme na tie “ak”

Prezradím vám tajomstvo. Ak majú nejaké technológie reálne zmeniť váš život, budete mať dosť času si ich osvojiť. Použijem opäť príklad so sociálnymi sieťami. Instagram mám ja osobne 13 rokov, zažil som všetky jeho vývojové štádiá. Napriek tomu sa stále nájde kopa ľudí, ktorá ho nevie používať alebo na ňom ešte len začínajú. A stále sa tiež nájde kopa ľudí, ktorí aj keď začnú neskoro, dokážu rýchlo vystreliť.

Áno, byť prvý alebo medzi prvými má nesporné výhody. Sám som patril do prvej generácie blogerov, social media manažérov aj podcasterov (na Slovensku, ofc) a ťažím z toho dodnes. To ale neznamená, že ďalšie generácie neprinesú ďalších, ktorí dokážu väčšie veci za ešte kratší čas.

Začínať neskôr je v niečom určite ťažšie, už existuje zabehnuté prostredie, ktoré nie vždy otvorene víta nových členov. No zároveň existuje aj veľa inšpirácie a poučiek, na ktorých sa dá učiť a vyvarovať sa chýb.

Dnes je cítiť tlak všade okolo a môže byť jednoduché mu podľahnúť a vymýšľať veci, ktoré majú na konci minimálny dopad a zobrali viac času, než dokážu ušetriť.

Skúste si radšej občas sadnúť, užiť si rolu pozorovateľa a pripomeňte si:

Žiadna AI vlak vám neuteká, AK…

Ak ste dostatočne vnímaví

Byť pozorovateľ je reálna rola. Osobne si myslím, že sám som v nej bol vždy dobrý. Síce bežne po názory nechodím ďaleko, ak ide o niečo potenciálne dôležité a zodpovedné, chcem najskôr získať čo najviac inputov z rôznych strán. Aj tento článok je výsledkom toho, čo veľmi dlho pozorne sledujem a všímam si. Tie nezrovnalosti medzi potenciálom a realitou. Tie rôzne pohľady na rovnaké veci. Čítam tie diskusie, čítam články, mam aký-taký prehľad o tom, čo sa deje. Áno, ten diskurz je plný bullshitu, ale nezatváram si pred tým oči, chcem si byť vedomý aj “tienistých” stránok.

Rozumieť nejakej téme nemusí nutne znamenať iba ju robiť. Opäť príklad zo sveta sociálnych sietí - každý ich používa, mnohí za to dostávajú aj zaplatené, ale málokto im naozaj rozumie.

Ak ste dostatočne zvedaví

V tomto veľmi populárnom článku (inak hrozne napísanom “vďaka” AI), ktorý sa šíril komunitou AI nadšencov, odznelo veľa vecí v súvislosti s budúcnosťou AI. Hlavne klasické prognózy o tom, koho všetkého v čom všetko AI nahradí. Väčšina článku citovala Daria Amodeia, CEO Anthropicu alebo iné AI spoločnosti, čo už samé o sebe nie je úplne fér, ak sa snažím napísať niečo objektívne, keďže firmy sú motivované robiť fantastické predpovede. Avšak bola tam však jedna časť, ktorá vo mne prebudila zvedavosť:

I'll tell the AI: "I want to build this app. Here's what it should do, here's roughly what it should look like. Figure out the user flow, the design, all of it." And it does.

Tak som sa na to spýtal Marek Šulíka a Jakuba Hrušovského, chalanov, o ktorých viem, že vibe coding berú seriózne. Nakoľko je to pritiahnuté za vlasy? Obidvaja mi potvrdili, že také jednoduché to nie je, Marek ako skúsenejší bol skôr za to, že je to blízko realite.

Keďže som prirodzene zvedavý a chcem vedieť, ako veci naozaj fungujú, musel som to skúsiť sám. Poviem vám, že pre bežného človeka je to VEĽMI vzdialené od reality. Pre ľudí s nejakým technickým základom je to stále na dlhé dni práce (ja robím na jednoduchom toole, už som utopil 4 dni práce a s výsledkom ešte nie som spokojný). Aby bol proces taký plynulý, ako tvrdí autor článku, musíte fakt veľmi presne vedieť, čo chcete, ako to má fungovať a vyzerať, čo potrebujete systému doručiť, aby mohol pracovať a podobne.

Samozrejme, je to fascinujúce, že hocikto si dokáže nakódiť nejaký svoj vlastný tool, ktorý mu pomôže v práci. Ale osobná skúsenosť mi ukázala, že toto určite tak skoro nebude nejaká masová zábavka a stále je to niečo skôr pre geekov, len to už nemusia byť vyslovene programátori.

Platím si roky za ChatGPT, Gemini a po novom aj Claude. Nie som určite žiadny heavy user, dokonca si myslím, že ľudia tieto chatboty nadužívajú na úplné blbosti. Len chcem vedieť, ako naozaj veci fungujú a mať vlastnú skúsenosť.

To odporúčam každému. Zažiť si to sám, skúšať veci, nájsť si nejaký kurz (ja mám svoje vytipované, kľudne napíšte, ak vás zaujímajú). Nájsť si svoj spôsob adaptácie bez všetkého toho otravného pátosu na sociálnych sieťach.

Ak nepotrebujete z trendu vydojiť peniaze

Každý nový trend prináša možnosť zmonetizovať ho. Kurzy, konzultácie, workshopy, platené komunity. Ľudia sú blázni a dokážu za takéto trendy veci zaplatiť rakety. Takže ak túto prirodzenú vlastnosť ľudí chcete využiť pre svoju peňaženku a ešte ste s tým nezačali, zamakajte. Nevadí, že čo platí dnes, nemusí platiť o mesiac. To nikto nerieši. Ľudia vidia AI, majú pocit, že im zmeníte život, je to pre nich nové, vzrušujúce, využite to. Čím viac bude edukácia v AI dostupná, tým bude menej lukratívne ju robiť alebo ťažšie nájsť dobre platiacich klientov.

Ak si práve nehľadáte novú osobnosť

Toto asi nepotrebuje komentár. Bývalí experti (aj neexperti) na XY sú dnes spečialisti na AI. Ľudia nebudú pátrať po vašej minulosti, na to sú príliš očarení novou trendy nálepkou.

Všetko ešte môže byť inak

V tomto článku som sa zámerne nevenoval negatívam AI, ktorých podľa mňa nie je málo a v newslettroch som ich spomínal opakovane. Od halucinácií, cez hlúpnutie ľudí, bezpečnostné riziká, ešte väčšiu kontrolu Big Techu nad bežnou populáciou až po negatívny vplyv na mentálne zdravie. Naznačil som však opakovane, že to, čo zažívame dnes, rozhodne nemusí platiť o rok, dva, tri či päť.

Už pred vyše dvomi rokmi som tvrdil, že najväčšiu výhodu v AI boji budú mať firmy, ktoré ju dokážu implementovať do existujúcich ekosystémov - teda hlavne Google a Microsoft. Používať samostatné aplikácie pre bežnú prácu, keď ich môžem mať v tom, čo už aj tak používam, nedáva vôbec zmysel. Ľudia nechcú hľadať najlepší model, chcú to najviac “seamless” riešenie pre každodenné použitie.

Nikto ešte nevie, ako to dopadne. Ja viem, že nadšenci a “early adopters” nemajú radi skeptikov, lebo im búrajú ich sklenené zámky. Ale podľa mňa potrebujeme ako spoločnosť oveľa viac skeptikov. Pritakávačov mocným a bohatým je všade dosť. Trpezlivosť je vaša výhoda, nie brzda. Ak…

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Spojme sa

• Čítate môj newsletter prvýkrát? Prihláste sa na odber

• Sledujte ma na Instagrame pre osobnejší obsah

• Pozrite si ponuku mojich online kurzov o sociálnych sieťach

• Zistite, ako vieme spolupracovať

• Vypočujte si alebo si dohodnime rozhovor

Počas troch rokov sa ma veľa ľudí pýtalo, aké je to byť na voľnej nohe, či to stálo za to, či je to lepšie ako v agentúre alebo u klienta. Mnohí sa zaujímali preto, že by sami chceli začať freelance kariéru.

Čo-to som o tom napísal po prvých 7 mesiacoch od opustenia kancelárie a v podstate všetko platí aj po troch rokoch:

Dnes už teda nejdem opisovať, ako a prečo som sa tak rozhodol, ani ako sa na to pripraviť. O tom si rád pokecám s kýmkoľvek osobne pri káve.

Tento článok bude skôr o tom, ako som počas tých troch rokov hľadal systém práce, ktorý sa prispôsobí viac mne než ja jemu.

Kto si a čo NAOZAJ chceš?

Cesta sólo podnikania je úzko spätá s nekonečným sebapoznávaním. Moja začala u psychológa a diagnózou ADHD, no za tie roky je naplnená čítaním a počúvaním múdrych kníh (často dlhších, než by bolo potrebné), neustálym premýšľaním o budúcnosti, hľadaním systémov, zavrhovaním systémov, veľkými ambicióznymi plánmi, ktoré striedajú pokorné návraty na zem. Dokonca som bol na IQ teste.

Jednoducho, ako už marketingoví konzultanti vedia, ak nespravíš poriadnu diagnostiku, nemôžeš robiť správne rozhodnutia.

Pre mňa teda neboli posledné roky o modelovaní optimálneho biznis modelu, ale o modelovaní samého seba.

Kariérna križovatka

Každý sa v nejakom momente dostaneme do bodu, kedy si budeme musieť zodpovedať, čo a ako vlastne chceme robiť. Či už je to po škole, po vyhorení, po rodičovskej dovolenke, po sabatikale, pri zmene práce alebo pri prechode k vlastnému podnikaniu.

Mark Pollard, marketingový stratég, pripravil už pred časom prezentáciu “Take a Good Hard Look at Yourself”, kde zrhnul niekoľko svojich obľúbených prístupov k sebareflexii. Práve tam sa objavila aj ilustrácia križovatky, ktorá ma inšpirovala k tomuto článku (mám ho na to-do liste už veľmi dlho).

Na tejto križovatke stojí každý pred 3 rôznymi cestami - Podnikateľ, Zamestnanec, Umelec. Veľmi jednoduché, no veľmi efektívne zarámcovanie. Moja žiarovka uvedomenia sa rozblikala okamžite a intenzívne.

Podnikateľ

Pozor, mať s.r.o. alebo živnosť z človeka ani náhodou nerobí podnikateľa. Podnikateľ je niekto, kto rád buduje, ideálne stále niečo väčšie. Väčšia firma, väčší biznis, väčší klienti, väčšie faktúry. Podnikateľ je dravý, ambiciózny, pýši sa tým, že maká, frustruje ho, že ostatní nemakajú rovnako. Stále hľadá príležitosti, kde zarobiť, kde vyrásť, akú novú službu alebo produkt priniesť na trh a monetizovať ich. Chcú jednoducho vyhrávať a majú pred sebou nejaký bod v budúcnosti, za ktorým idú. Ak si predstavíte prototyp podnikateľa z médií, tak to je ono.

Mohlo by sa zdať, že každý freelancer je podnikateľ, lebo veď je to podnikanie, čo robíme. Nie, podnikateľ je koncept, ktorý je komplikovanejší ako to, že vystavujeme faktúry a máme vlastných klientov.

Zamestnanec

Aj tu je dôležité odpútať sa od doslovnej definície. Zamestnanec je niekto, kto predáva svoj čas za peniaze. Jednej firme alebo aj viacerým. Trackuje si čas, aby na základe neho mohol vystaviť faktúru alebo dostať výplatu. Má určenú pracovnú dobu, kedy je zastihnuteľný.

Veľa ľudí začne formálne podnikať a potom sa sami “zamestnajú”. Nastavia si pevný pracovný režim, definujú si čas pre seba, majú svoje “úradné hodiny”. Chcú mať svoj predvídateľný kľud.

Umelec

Nejde o spisovateľov, sochárov, maliarov či hercov. Ide o ľudí, ktorí radšej tvoria než budujú. Ide im viac o samotné “remeslo”, ktorému sa venujú, než o systém okolo. Robia to za peniaze, nie pre peniaze. To, čo robia, prispôsobujú sebe, nie externalitám.

Mal som kolegu, skvelého art directora, ktorý bol síce zamestnaný a dá sa povedať, že aj podnikal, ale rozhodne to bol umelec, aj keď neviem, či sa sám tak vnímal (asi mu pošlem tento článok). Keď robil, chcel robiť najlepšie ako vedel. Bez ohľadu na to, či to robil efektívne alebo načas. Výsledok bol vždy najdôležitejší. To znie super, ale nie je to úplne zlúčiteľné s ostatnými dvoma cestami.

Ktorou cestou ísť?

Väčšina z nás sa asi nebude definovať iba jedným z týchto profilov. Ale zároveň sa nedá byť všetko rovnocenne. Dôležité je byť veľmi úprimný sám k sebe. Byť umelec, ktorému nejde iba o peniaze znie veľmi vznešene, ale je to naozaj tak? Byť zamestnanec môže v dobe, ktorá adoruje podnikateľov, znieť ako niečo “podradné” a nudné. Ale netúžime každý po nejakej stabilite a predvídateľnosti?

Ja by som povedal, že som tak na 65 % umelec a 35 % podnikateľ. Pri prvom čítaní som si však okamžite hovoril, že som určite umelec. Lenže realita je komplikovanejšia, preto by som v nasledujúcich riadkoch priblížil moje uvedomenia, ktoré ma priviedli k tomuto pomeru. Rád by som potom s vami podiskutoval v komentoch, ako to vidíte vy.

Sloboda je pre mňa kľúčová hodnota

Môže to znieť ako klišé, ale fakt sa týmto snažím žiť už roky. Okolo slobody (nielen vlastnej) budujem aj Wild Cards. Keď cítim, že ma niečo príliš drží na jednom mieste, mám tendenciu utekať. Nemám rád záväzky, preto mám aj problém s pravidelnosťou a výdržou. Potrebujem časté zmeny, nové veci, flexibilný režim. Raz robiť to, raz ono. Niečo ukončiť, niečo začať, k niečomu sa vrátiť a na niečo aj zabudnúť.

Minulý rok som strávil na cestách tri mesiace čistého času. Teraz pomaly končí druhý mesiac v Ázii. Predstava, že by som si tento čas musel pýtať od niekoho nado mnou, je pre mňa až potupná.

S kolegami, ktorí so mnou pracujú na projektoch pre klientov, máme nastavený takmer absolútne slobodný režim s minimom procesov. Máme raz za týždeň status, hlásime si, keď máme dovolenku, máme zásadu odpovedať si do 24 hodín, no tam to končí. Každý pracuje vo svojom režime, zo svojho miesta. Pred mesiacom sme prezentovali tender súčasne zo Slovenska, Gruzínska a Thajska.

Moji klienti vedia, že fungujeme takto ,a vďaka tomu máme súlad v očakávaniach.

Sloboda však nie je spojená iba s pohybom po svete. Znamená aj nebyť odkázaný na jeden hlavný zdroj príjmu, nebyť otrokom vlastného kalendára, mať čo najmenej finančných záväzkov. Sloboda znamená možnosť realizovať sa, vymýšľať a robiť veci, ktoré chcem, s ľuďmi, s ktorými chcem.

Samozrejme, so slobodou prichádza zodpovednosť. Niekedy treba zamakať, niekedy treba urobiť kompromis. Ale na konci “tunela” musí vždy žiariť sloboda.

Mám veľmi rád peniaze, ale nemotivujú ma

Nikdy som sa netváril, že by peniaze pre mňa neboli dôležité. No sú pre mňa nástrojom, nie cieľom. Viac peňazí znamená viac slobody. Vo všeobecnosti. Niekedy však vidina peňazí môže ísť na úkor slobody.

Posledné dva roky moje podnikanie prinieslo tržby necelých 200 tisíc eur ročne. Väčšina z toho odišla ďalej mojim kolegom freelancerom za ich prácu. To, čo zostalo, síce nestačí na to, aby som si v dohľadnej dobe kúpil byt bez hypotéky, no je to dosť na to, aby som mohol žiť tak, ako mi to vyhovuje a robiť slobodné rozhodnutia.

Pochopiteľne, predstava, že z 200 tisíc by sa mohlo stať 350 či 500 tisíc, je lákavá. No viem si pomerne dobre predstaviť, čo by to vyžadovalo a rozhodne by to išlo na úkor komfortu a slobody. Radšej vyrastiem z 200 na 220 menším úsilím, než aby som sa musel pretrhnúť v nábore klientov a rozširovaní tímu, aby som dosiahol 500.

Väčšinový podnikateľ by si povedal, že radšej zamaká, vybuduje väčšiu agentúru a potom si v 45 rokoch užije plody svojej práce. Toto ja v sebe nemám. Viem, kedy mám dosť a viem, koľko som ochotný urobiť pre ďalší rast.

V knihe Company of One, ktorú aktuálne čítam, bola skvelá myšlienka, ktorá to celé vystihuje:

Príležitosti sú iba prezlečené povinnosti v peknej maske.

Nie som naviazaný na svoju prácu

Umelci milujú svoje remeslo. Lenže mnoho z nich na to dopláca. Chcú rásť, ale možnosti, ktoré im k tomu môžu pomôcť, ich paralyzujú:

• Najsť si niekoho, na koho môžem delegovať prácu. Stratím však kontrolu nad kvalitou, nebude to vždy podľa mojich predstáv, budem sa musieť prispôsobiť.

• Zvýšiť ceny za rovnakú prácu. Ako sa hovorí “In this Economy?”. Zdvíhanie cien je citlivá téma, v hyperkonkurenčnom prostredí obzvlášť. Je veľmi málo ľudí, ktorí sú v pozícii, že si to reálne môžu dovoliť.

Keďže nie som umelec na 100 %, aj mňa nejakým spôsobom zaujíma rast. A keďže nie som zamestnanec vôbec, ani na chvíľu mi nenapadlo predávať moje skúsenosti social media manažéra ako paušálnu presne definovanú službu. No som dostatočne podnikateľ na to, aby som z toho našiel východisko.

Ja osobne robím veci, ktoré ma bavia a najmenej vyčerpávajú - konzultácie, mentoringy, stratégie, školenia, vystúpenia na eventoch, projektový manažment. Naopak, to čo ma nebaví, posúvam ďalej, aj keď mi to ide a robil som to celý život - exekúcia sociálnych sietí a celý servis okolo.

Aby som sa nemusel báť o úroveň kvality, robím iba so skúsenými freelancermi, ktorí dokážu doručiť štandard, ktorý očakávam ja aj klienti. Ak sa ukáže, že to nevedia, proste si povieme, že sme to aspoň skúsili a ideme každý svojou cestou (to sa mi za tri roky stalo možno 4x a veľmi rýchlo sme to uzavreli).

Snažím sa byť v marketingu dostatočný generalista, aby som mohol klientom zabezpečiť akúkoľvek službu, akú očakávajú. Nebudem im predávať iba to, v čom som expert ja sám, keď príležitosti na rast sú niekde inde. Jednoducho nájdem dobrých ľudí, ktorí dodajú, čo treba.

Za tie roky som zistil, že klienti chcú robiť so mnou, ale nepotrebujú, aby som to reálne robil ja osobne. Chcú moju “garanciu” a tú dostanú.

Chcem mať čo najmenej zodpovednosti

Toto súvisí s tou slobodou. Zodpovednosť je limitom slobody. Keď som začínal freelancovať, často prichádzala otázka, či si založím agentúru. Je to taký lokálny modus operandi. Od prvého momentu som vedel, že nie. Agentúra je synonymom zodpovednosti. Extrémnej zodpovednosti. Musíte mať dosť zamestnancov, aby ste mohli obsluhovať klientov. Musíte mať dosť klientov, aby ste mohli platiť zamestnancov. Z toho vzniká nekonečný kolotoč, z ktorého sa nedá vystúpiť.

Predstava, že som zodpovedný za niekoho iného živobytie, je pre mňa strašiakom. Nikdy by som nechcel, aby niekto prišiel o plat preto, že sa klient s nami rozlúčil. Chcem sa budiť s tým, že som zodpovedný za svoj život. Že to robím pre seba. S ostatnými si len pomáhame, aby to každý mohol robiť pre seba.

Žiadny klient nie je jediným klientom “mojich” freelancerov a žiadny klient nie je natoľko veľký, aby komukoľvek z nás rozbil živobytie.

O ďalších nákladoch a rizikách, ktoré súvisia s budovaním tradičnej firmy, ani nemusím hovoriť.

Spomínaná kniha Company of One je o tom, ako budovať čo najmenšiu možnú životaschopnú firmu. To je môj zámer.

Nepotrebujem monetizovať každé svoje hobby

Úprimne, neprejde týždeň bez toho, aby som sa zamyslel nad tým, či nezačať monetizovať svoju tvorbu. Či nezačať tvoriť prémiový obsah pre predplatiteľov, alebo proste iba robiť, čo robím, ale za paywallom. Je to pre mňa obrovská dilema.

Na jednej strane ma tvorba obsahu baví, na druhej však znamená veľký objem práce. Na jednej strane by bolo fajn, keby sa aspoň sčasti táto práca zaplatila, na druhej to však predstavuje oveľa väčšiu zodpovednosť a nové povinnosti.

A osobne ma tiež už serie, ako všetko na internete je dnes za paywallom a niekde v kútiku duše som presvedčený, že to tak nemôže fungovať navždy a ľudia si raz povedia dosť. Takže si hovorím, že neviem, či chcem byť súčasťou problému.

Žijeme v dobe, kedy sú všetci vyhorení. Aj tí, čo to o sebe nehovoria. Hľadáme si svoje “third places”, či už fyzické alebo metaforické. Chodíme na turistiku, liesť na skaly, hrať padel či na pilates. Maľujeme, robíme keramiku, vyrábame šperky. Niektorí píšeme, iní vibe kódujú apky.

Lenže kapitalizmus a korporátny svet hnaný profitom nás pohltili natoľko, že rýchlo začneme cítiť potrebu na našom hobby zarobiť. Zakladáme e-shopy, samostatné instagramové profily, miliónte HeroHero.

Z hobby si razom urobíme prácu. Presne takú, aká nás k tomu hobby doviedla.

Preto som stále ani po rokoch nevyriešil moju vlastnú dilemu s monetizáciou obsahu. Tvorba obsahu je moje hobby, ktoré mám fakt rád. A stále som sa nerozhodol, či chcem, aby sa stalo mojou prácou. To totiž môže priniesť nejaký príjem, no môže vymazať radosť.

Ako si to “urobiť pekné”?

Môj pohľad môže byť mnohým úplne cudzí. No verím, že mnohým môže hovoriť priamo z duše. Presne preto ho zdieľam. Aby sa každý z nás mohol zamyslieť, ako navigovať ten svoj život tak, aby fungoval podľa našich pravidiel.

Ja to hľadám už tri roky a možno to ani nikdy nenájdem. Možno to je práve pointa mojej umeleckej povahy. Proste robiť najlepšie, ako sa dá v danom momente. Zmeniť to, keď cítim, že to treba zmeniť. A skúsiť niečo iné.

Dôležitá je rozhodne úprimnosť. Bez nej sa nám môže stať, že sa dostaneme na miesta a do situácií, o ktoré nemáme záujem.

Ja si trúfalo myslím, že som k sebe úprimný. Potom môžem byť úprimný aj navonok bez toho, aby som sa až tak trápil, akú odozvu to bude mať. Stojím si za svojím postojom, pretože je môj, aj keď pre niekoho môže byť kontroverzný. A možno práve preto to má často veľmi pozitívnu odozvu. Ľudia radi ocenia, keď niekto niečo prejaví aj za nich.

Ako si to vy robíte podľa seba?

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Spojme sa

• Čítate môj newsletter prvýkrát? Prihláste sa na odber

• Sledujte ma na Instagrame pre osobnejší obsah

• Pozrite si ponuku mojich online kurzov o sociálnych sieťach

• Zistite, ako vieme spolupracovať

• Vypočujte si alebo si dohodnime rozhovor

OpenAI počas januára predstavilo vlastné reklamy v rámci ChatGPT pre Free a Go účty zatiaľ v Spojených štátoch. Nemusíme si klamať, tento krok sa očakával dlho, keďže OpenAI páli miliardy eur ročne a revenue z predplatného na ich náklady absolútne nestačí. Reakcie sa delia na dve skupiny ľudí:

• Nadšenci, ktorí sa tešia, že ide o začiatok revolúcie v digitálnej reklame

• Skeptici, ktorí si myslia, že to OpenAI skôr ublíži, keďže nie je žiadnym tajomstvom, že ľudia nenávidia reklamy a ak majú dostupné free alternatívy, siahnu po nich

Osobne to vnímam ako predpokladaný, no zúfalý krok. OpenAI stráca paru v porovnaní s Googlom, ktorý je ekonomicky niekde úplne inde (minulý rok prvýkrát prekonal 400 miliárd v tržbách) a s AI reklamami začal experimentovať už skôr. Navyše má hotovú celú reklamnú infraštruktúru, ktorú inzerenti dôverne poznajú a vedia sami ovládať.

Na OpenAI si zgustol aj konkurenčný Anthropic, ktorý stojí za AI nástrojom Claude. Sarkasticky vtipnou kampaňou okamžite zareagovali a prišli s prísľubom, že oni reklamy nechystajú.

O reklamách v ChatGPT zatiaľ vieme toľko, že budú optimalizované na impresie bez možností využívania pokročilejších konverzií. CPM sa bude pohybovať na úrovni 60 dolárov a OpenAI od záujemcov vyžaduje záväzok v podobe investície aspoň 200 tisíc dolárov, takže pokusnými králikmi budú veľké firmy.

Osobne si myslím, že AI reklamy sú nevyhnutnou budúcnosťou a predplatné nedokáže tieto modely uživiť. Keby sme však žili vo svete, ktorý sa riadi ráciom a nie hamižnosťou, tak firma ako OpenAI musí zaniknúť. Dlhodobo sa nedokáže uživiť, ani sa neblíži k profitabilite a jej majiteľ stále zbiera nové a nové peniaze.

Tiež od začiatku tohto AI ošiaľu tvrdím, že pravdepodobnými víťazmi (teda tými, ktorí prežijú) sa stanú firmy, ktoré svoje AI nástroje implementujú do existujúceho prostredia a existujúcej ponuky nástrojov, v čom má Google nespornú výhodu.

Ako to vnímate vy? Pomôže OpenAI táto nová biznisová vetva?

Partnerom tohto newslettra je slovenský social media nástroj Kontentino. V mojej prvej agentúre sme patrili medzi prvých klientov Kontentina a používame ho aj dnes pri spolupráci s klientmi vo Wild Cards. Takže budeme mať čoskoro 10. výročie!

Milujem Kontentino lebo je intuitívne, má presne funkcie, ktoré potrebujú social media manažéri, keďže boli od začiatku priamo pri jeho vývoji. Dôkazom sú free nástroje pre social media manažérov, ktoré Kontentino pripravilo.

TikTok v Amerike je “zachránený” 😮‍💨

Viac ako 5 rokov trvala dráma okolo potenciálneho zákazu TikToku v Spojených štátoch. Počas rokov sa jeho používatelia niekoľkokrát viac či menej seriózne lúčili. S drámou začal Trump, ktorý potom pred voľbami čarovne otočil, lebo potreboval hlasy. Medzitým ju viackrát oživila Bidenova administratíva. Ako to vždy býva medzi bohatými ľuďmi, oni sa nejak dohodli v záujme ich vlastného profitu.

Vznikla tak nová formálna entita TikTok USDS Joint Venture LLC, ktorá riadi aktivity ByteDance v Amerike. Jej vlastnícku štruktúru tvorí Oracle spolu s dvomi investičnými spoločnosťami, spolu majú 45-percentný podiel. ByteDance si ponecháva 20 % a zvyšných 35 % patrí už aktuálnym investorom ByteDance, vrátane investičnej firmy Michaela Della.

Aké zmeny to prinešie každodenným americkým používateľom sa zatiaľ nevie, ale Oracle vraj už dostal za úlohu prispôsobiť algoritmus, čo može dopadnúť oboma spôsobmi.

Funguje zákaz sociálnych sietí? 🔞

V decembri začal v Austrálii platiť zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov a európske krajiny veľmi pozorne sledujú, čo sa bude diať. Vo Veľkej Británii je zákon pripravený a stojí u premiéra Starmera. Španielsky premiér Pedro Sánchez na World Governments Summit v Dubaji vyhlásil, že jeho vláda je na takýto zákaz pripravená tiež. Vo Francúzsku už schválili podobný zákon pre deti do 15 rokov. Ďalšie krajiny po celom svete zvažuju svoje vlastné verzie.

Ešte v septembri som sa na túto tému vyjadroval v rozhovore pre SITA a stále platí, že v tejto téme som pomerne rozpoltení. Na jednej strane je veľa “internetovo zraniteľných” skupín a rozhodne to nie sú iba deti. Na druhej strane riešime zasa iba dôsledok a nie príčinu. Netlačíme na sociálne siete, nevyšetrujeme dostatočne hate speech, rasizmus, detskú pornografiu, kyberšikanu, organizované trolie farmy. Nepripravujeme ľudí na internetový svet. Namiesto toho sme sa rozhodli deti odrezať od technológie a problém len odsunúť o pár rokov neskôr.

Takéto zákazy sú navyše v podstate nevymáhateľné. Aj 13-ročné dieťa sa rýchlo naučí zapnúť VPN. Už roky tvrdím, že ak nenapojíme účty na sociálnych sieťach na reálny doklad totožnosti, NIKDY nedosiahneme žiadnu pozitívnu zmenu. A navždy budeme hľadať iba na oko jednoduché a rýchle riešenia, ktoré nebudú mať efekt.

Umieračik pre organický traffic 🪦

AI Overviews v Google Search sú takou dobrou funkciou, že do 3 rokov môžu spôsobiť 43 % pokles organickej návštevnosti spravodajských webov. Ak totiž používateľ dostane okamžitú odpoveď už od vyhľadávača, nepotrebuje klikať ďalej. Médiá tak prichádzajú o návštevnosť, tá návštevnosť je priamo naviazaná na príjmy z reklamy a čiastočne aj na získavanie nových predplatiteľov.

Na túto hrozbu upozorňuje report Journalism and Technology Trends and Predictions 2026 od Reuters Institute.

Pozitívnym povzbudením však môže byť to, že AI Overviews sa viac zameriavajú na jednoducho zodpovedateľné dopyty, takže média sa môžu viac sústrediť na komplexnejšie príbehy a formáty, keďže pri týchto je Google opatrnejší kvôli možným halucináciam.

Ak chcete vedieť, ako sa týmto pravdepodobne neodvrátiteľným zmenám prispôsobiť, prečítajte si celý report alebo aspoň článok na Merca20.com.

Písanie ako vzácny skill v AI dobe 🖋️

Silné trendy vyvolávajú protitrendy. A tak dnes v dobe, kedy si vďaka AI nástrojom každý myslí, ako skvelo dokáže písať, hľadajú firmy za týmito nástrojmi ľudí, ktorí NAOZAJ vedia písať. Anthropic strojnásobil komunikačné oddelenie na 80 ľudí a v inzerátoch ponúka 200-tisícový plat. OpenAI ponúka “komunikátorom” cez 400 tisíc dolárov ročne.

Ako odznelo v článku od Business Insider:

“If everyone’s a writer, then nobody’s a writer, and I think it’s very evident right now.”

Kým ešte nedávno boli copywriteri prví na odpis, ukazuje sa pravý opak. Dobrí copywriteri budú v dobe AI slopu a generických textov na jedno kopyto oveľa vzácnejším artiklom. Seriózne značky sa nemôžu uspokojiť s naoko pekne vyskladanými slovami, ktoré pôsobia kvalitne iba na ľudí, ktorí nevedia písať a pravdepodobne ani veľa nečítajú.

Schopnosť vytvárať príbehy, naratívy, kriticky myslieť, to sú kľúčové schopnosti, ktoré ChatGPT nemá a dosť možno nikdy mať nebude.

PODCAST: LinkedIn kolotočári 🎙️

Dlho som nedostal na nejaký podcast tak veľa pozitívnej spätnej väzby ako na rozhovor s LinkedIn kolotočármi, Mišom a Mišom. Rozprávali sme sa v decembri a vyšlo to začiatkom roka. Je to o LinkedIne, o autentickosti - najobľúbenejšom buzzworde posledných rokov, o osobných značkách, o tvorbe obsahu. Ja som si to užil a ľudia, ktorí mi na základe toho písali, si to asi užívali rovnako. Tak snáď si užijete aj vy.

Ak máte chuť čítať viac:

• Čo sa môže stať, ak by hodnota Bitcoinu ďalej klesala? (Business Insider)

• Meta rozširuje reklamy na Threads do celého sveta (TechCrunch)

• Najdôležitejšie marketingové trendy na 2026 podľa Neila Patela (YouTube)

Formát Poznámkový Blog som si vymyslel, aby som sám seba a svoju tvorbu nezatváral do nejakej tematickej škatuľky. Urobil som to v živote už veľakrát. Keď som mal v roku 2014 foodblog na Blogspote, založil som si osobný blog na Wordpresse. Potom som začal písať cestovateľský blog, ktorý som po čase rozšíril o osobnejšie témy z môjho života a prežívania.

Keď som začal robiť podcast v roku 2018, nikdy som sa nechcel zviazať jednou témou. Nerobil som rozhovory len s marketérmi, aj keď som už pracoval v brandži a žil som ňou. Chcel som riešiť rôzne témy s rôznymi ľuďmi. Keď som cítil potrebu riešiť marketingové témy, vznikla Doba digitálna, keď to boli podnikateľské témy, vzniklo OD5DO9. Z Doby digitálnej som si postupne spravil strechu pre všetok obsah, ktorý robím, vrátane Poznámkového Blogu. Také malé súkromné vydavateľstvo.

To je len také intro pre vysvetlenie, prečo sem dnes píšem toto, aj keď možno väčšina z vás je tu kvôli vzdelávaciemu obsahu, aký prinášajú napríklad Digitálne novinky. Pretože som vždy chcel hovoriť o tom, čo je pre mňa relevantné v danom momente.

Long time no see

Posledný newsletter odo mňa vám prišiel 5. septembra 2025, teda pred viac ako štyrmi mesiacmi. Písal som ho počas 12-hodinového letu do Tokia. Presvedčený, že som zasa naspäť na ceste k pravidelnosti. Lenže som netušil, že sa spustí vlna povinností, ktoré si rozoberú moju mentálnu energiu na niekoľko mesiacov.

Toto rozhodne nie je ukazovanie prstom na nikoho okrem mňa. Mám rád svoju prácu, vážim si svojich klientov a ich dôveru, sám rozhodujem, ktorú príležitosť príjmem a ktorú nechám niekomu ďalšiemu. Lenže moja impulzivita a nadšenie, s ktorými ich príjmam, nie vždy myslia aj to, že ich treba potom spraviť :)

Task za taskom

Začalo sa to už v Japonsku písaním posudkov záverečných prác MBA študentov Digitálnej Univerzity. Ohodnotiť 11 prác a urobiť to čo najzodpovednejšie sa stalo mojou večerno-nočnou aktivitou počas niekoľkých dní. Po celodennom objavovaní krásnych miest. Určite choďte do Japonska, ak máte možnosť. Každopádne, nič čo by som nezvládol urobiť na poslednú chvíľu už tisíckrát v minulosti. Lenže vlastný obsah musel ísť na vedľajšiu koľaj.

Po návrate prišlo to, čo sa dalo očakávať, ale aj tak ma to zaskočilo. Účasť v komisii na obhajobách prác MBA. Stretnutia s novými klientmi, cenové ponuky, onboarding, statusy, konzultácie, produkcie, za ktorými treba cestovať. Klasické veci, ktoré zapĺňajú pracovný deň.

Voľný čas však zapĺňali tie menej klasické veci. Príprava na prednášku na konferencii Moneyfest, kam som prišiel s úplne novou témou. Následne po nej príprava na workshop Social Media Reštart v Pieštanoch.

Eufória z oboch mi vnukla nápad urobiť celú sériu workshopov, tak som ich spravil 5 za 6 dní na prelome novembra a decembra - v Šali, Košiciach, Poprade, Banskej Bystrici a Trenčíne. Tak začalo zháňanie priestorov, vybavovanie cateringu, ubytovania, promo, klikanie kampaní, vytváranie kreatív, každodenný mini stres počas troch týždňov, keďže ľudia si aj takéto veci nechávajú na poslednú chvíľu (jedno z mojich zásadných poučení).

Inak workshopy dopadli výborne, strávil som krásny čas s naozaj pestrým mixom ľudí a pripomenul si, čo robím na svojej práci najradšej. Určite si dáme 1-2 workshopy v marci, tak pozrite, o čom to bolo, ak vás to zaujíma.

Do tohto sme s partičkou kamarátov každý mesiac organizovali náš Trnavský Business Brunch, networkingový koncept pre podnikateľov z nášho regiónu, ktorý som si vymyslel niekedy na jar. Je to niečo, na čo som za minulý rok naozaj hrdý :)

Okrem toho som stihol byť na jeseň hosťom v dvoch podcastoch, LinkedIn Kolotočári a Eshopový kráľ, spraviť prednášku vo Websupporte, vytvoriť nový merch pre Wild Cards, ktorý išiel ako vianočný darček pre klientov aj kolegov freelancerov. A ozaj, ešte nám na vianočné obdobie prišla pozvánka do tendra od nášho dôležitého klienta. Tiež som chodil dvakrát týždenne cvičiť a raz týždenne hrať futbal, aby trpela len moja myseľ, nie aj telo.

Toto všetko sa dialo popri normálnej práci pre klientov. Vlastný obsah musel ísť na vedľajšiu koľaj.

Bez výhovoriek

Nepíšem to ako výhovorku a už vôbec nie ako nejaký flex. Je to iba opis reality posledných mesiacov. Keď som si to rekapituloval, nie je žiadnym prekvapením, že som sa spamätal 23. decembra enormne unavený s tým, že v celom tom kolobehu mi niečo chýbalo.

Tvorba obsahu vždy bola a dosť pravdepodobne aj vždy bude mojou voľnočasovou aktivitou. To je na jednej strane oslobodzujúce, pretože nie ste nikým do ničoho tlačení. Máte slobodu a s ňou prichádzajúcu zodpovednosť. Na druhej strane je to nebezpečené, pretože to neplatí účty, a tak to ľahko môže ísť bokom.

Seth Godin vo svojej knihe Proces opisuje profesionálov nie ako tých, ktorí sa živia tým, čo robia, ale ako tých, ktorí to robia každý deň, zodpovedne, bez ohľadu na to, či sú za to zaplatení, či sa im chce, či majú práve náladu či múzu. Každý deň robia svoju prácu o kúsok lepšie, než deň predtým.

Ja toto posolstvo veľmi rád šírim, no sám som v ňom zlyhal. Hranica medzi slobodou a neprofesionalitou vie byť tenká.

Áno, nesedel som doma na gauči a nehral Playstation (čo by som občas uvítal). Pracoval som tvrdo, robil som, čo bolo treba. No venoval som sa viac veciam, ktoré moju mentálnu energiu berú než, že by mi ju dobíjali.

Kreatívny retreat

Pár dní pred Vianocami som pozeral webinár môjho kamoša Jakuba Hrušovského o tom, aké AI nástroje a akým spôsobom využíva vo svojej práci. Hneď som mu písal, že je to skvelo, prakticky spracované, ale že keď vidím, aký je z toho nadšený, ja nič také necítim. Že som asi vyhorel, lebo som úplne cynický voči tomu, čo pozerám a počúvam. Vtedy som to pomenoval prvýkrát aj sám pred sebou. Že nie som iba “v jednom kole”, že “nehustlím”, ale že idem na doraz.

Celý posledný rok sme vedeli, že január a február chceme stráviť v Ázii. Vedeli to všetci kolegovia aj klienti. Bral som to tak, že rovnako ako minulý rok proste zmeníme prostredie, pocestujeme a počas toho budeme normálne pracovať. V posledných týždňoch roka som si to však musel trošku pretransformovať - potrebujem sa dať kreatívne dokopy.

Písať, tvoriť, sprostredkovávať hodnotu formou informácií, skúseností či myšlienok, mojich alebo iných zaujímavých ľudí, je niečo, čo robím už viac ako 10 rokov a milujem to. A keď niekoľko mesiacov nerobíte nič z toho, čo milujete, začne vás to zožierať. Začnete strácať zmysel v tom, čo je dôležité, pretože to neviete vyvážiť tým, čo vás napĺňa.

Dnes sme jedenásty deň v Thajsku a konečne som dokázal sedieť pár hodín pri tomto článku. Každý deň si zapisujem (do poznámkovej appky a do Miro boardu) nápady na newslettre, na social media obsah, formujem si, ako by mal vyzerať môj pracovný aj tvorivý život.

Nechcem si ho nalinajkovať, to mi nikdy nefungovalo. Ale potrebujem vedieť, že existuje miesto, na ktoré sa môžem pozrieť, keď riešim, čo ďalej. Keď na školeniach, konzultáciach a prednáškach hovorím o tom, prečo je dôležité mať stratégiu, myslím tým presne toto. Skladám si konečne vlastnú stratégiu, aby som nešiel ďalšie mesiace len na voľnobeh.

Viem, že nie som jediný, kto prežíva niečo podobné, iba vo svojom vlastnom kontexte. Mám pocit, že veľká časť sveta je tak trošku vyhorená. Každý deň iný nezmysel na politickej scéne, ekonomická neistota, komplikovaný pracovný trh, do toho nespočetné množstvo bullshitterov s témou AI (o tom nabudúce). Svet je taký dynamický, že je to únavné.

Niekedy veľmi pomôže vedomie, že aj niekto ďalší prežíva niečo podobné. Verím, že tento článok sa dostane k tým, ktorí presne toto vedomie teraz potrebujú. Špeciálne v dnešný Modrý Pondelok. A od zajtra už všetci o kúsok pozitívnejšie :)

PS: Ak by sme mali spolu niečo pracovne vymyslieť počas najbližšieho polroka, teraz je ten čas, kedy sa to formuje. Mrknite na môj web alebo na web Wild Cards, ako si vieme pomôcť.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Ako často pridávať obsah na Instagram? Veľmi častá a roky trvajúca otázka na prednáškach, školeniach a konzultáciach. Moja všeobecná odpoveď je “čo najviac v rámci zachovania kvality”. Čím viac obsahu pridávate, tým viac lístkov do virtuálnej lotérie (sociálne siete nie sú nič viac než lotéria) si kupujete. Buffer má k tomu teraz aj dáta! Analyzovali 2 milióny príspevkov na viac ako 100 000 profiloch, ktoré používajú Buffer, a zisťovali, aká frekvencia pomáha rastu profilov najviac z pohľadu nárastu followerov aj zhliadnutí. Z výsledkov analýzy vyplýva, že ak chcete rásť, pripravte sa aspoň na 3-5 príspevkov týždenne. Najlepšia “návratnosť” však príde až pri 6-9 príspevkoch každý týždeň.

Aby ste novú zvýšenú frekvenciu zvládli o niečo ľahšie, môžete vyskúšať free nástroj od Kontentina, partnera tohto newslettra. Nástroj sa volá Instagram Caption Generator, ktorý vám s pomocou AI na základe pár atribútov a stručného popisu vášho obsahu dokáže vygenerovať až tri popisy príspevkov súčasne. Najlepšie funguje v angličtine, takže odporúčam začať tam a následne si nápady lokalizovať.

Pozrite si aj ostatné free nástroje pre social media manažérov, ktoré si Kontentino pripravilo.

American Eagle versus Gap 🥊

Každý, kto toto leto aspoň raz otvoril LinkedIn alebo TikTok, určite zaznamenal kampaň značky American Eagle so Sydney Sweeney. Hlavnou ideou kampane bola jednoduchá slovná hračka “Sydney Sweeney Has Great Jeans/Genes”. Minimalistický spot s modrookou blondýnou s výrazným výstrihom, ktorú by mnohí mohli označiť ako stereotypný ideál krásy.

Dopady kombinácie týchto dvoch faktorov na seba nenechali dlho čakať a kampaň vyvolala búrlivé reakcie. Jedna skupina, ktorá si myslela, že značku to enormne vystrelí, ju videla ako symbol konca “woke kultúry”, dokonca niektorí “odborníci” pripísali zásluhu Trumpovi. Druhá skupina, ktorá si myslela, že to značku pochová, sa hneď ohradila, že kampaň nie je dosť inkluzívna, je stereotypná, dokonca rasistická a podporuje myšlienky eugeniky. Mark Ritson túto debatu pekne prirovnal k Rorschachovmu testu - každý tam vidí svoju verziu reality.

V skutočnosti je situácia omnoho priamočiarejšia. Ide o jednoduchú kampaň s aktuálne veľmi populárnou celebritou, ktorá chcela osloviť Gen Z v sezóne pred návratom do škôl. Išlo údajne o najdrahšiu kampaň v histórii značky. Podľa CEO získali od konca júla 700 tisíc nových zákazníkov, kúsky zo spolupráce so Sydney boli veľmi rýchlo vypredané, no oficiálne čísla sa ukážu až na konci Q3, spolu s efektom novej spolupráce s Travisom Kelcem, čerstvým snúbencom Taylor Swift a hviezdou NFL.

Zaujímavou je však reakčná kampaň značky Gap “Better in Denim”, ktorá využila všetok nahnevaný sentiment internetových aktivistov a dala im presne to, po čom volali - reklamu na džínsy plnú diverzity v hlavnej úlohe s k-pop skupinou KATSEYE.

Spot je sám o sebe podľa mňa bez nápadu, ale rýchlosť reakcie musím oceniť, určite Gap nejaké body v súťaži internetovej popularity získa.

Krádež životného príbehu 🚔

Túto tému som si pravdepodobne pritiahol do života sám. Pred pár dňami som natočil video s komentárom ohľadom toho, ako niektorí slovenskí social media tvorcovia od slova do slova kopírujú zahraničný obsah a predávajú ho ako svoju expertízu.

No a potom sa ku mne dostal tento článok od Esme Hewitt na Guardiane. Tá napísala článok o tom, ako ju v 10 mesiacoch adoptoval britský pár počas čínskeho zákona o jednom dieťati na rodinu. Tri dni po zverejnení sa dozvedela o tom, že jej životný príbeh si zasa adoptovala istá TikTokerka, ktorá od slova do slova prerozprávala celé pasáže jej článku vo videu, kde akože priblížila svoje detstvo.

To, že na internete ľudia klamú, si asi nemusíme pripomínať. No to, kam dokážu mnohí zájsť pre kúsok internetovej slávy, ma aj po rokoch občas dokáže prekvapiť. A nemyslím si, že AI doba túto situáciu zlepší.

Denníček CEOs svetových firiem ⌚

Ako žijú svoj každodenný život americkí milionári, miliardári a CEOs? Tomu sa venuje zaujímavý seriál Power Hours od Business Insider. Je to fajn nenáročné čítanie. Ako prvé som čítal o Davidovi Risherovi, CEO Lyftu (taxi služba), ktorý chodí do práce na bicykli a každú chvíľu robí taxikára vo vlastnej firme. Bavil ma Mark Cuban, ktorý denne vybaví 700 mailov a sám hovorí, že jeho dni sú nudné. Páči sa mi jeho prístup, že radšej vybaví stovky mailov denne, ako by mal byť na dlhých a neproduktívnych calloch a stretnutiach.

Každý z príbehov predstavuje inú rutinu a inú osobnosť, no jedna vec spája všetkých - každodenná pohybová aktivita. Beh, chôdza, fitko, bicykel, jóga, čokoľvek. Toto si z toho môžeme jednoznačne odniesť všetci, no aj tak odporúčam si prečítať aspoň niektoré príbehy.

ChatGPT ako spolupáchateľ vraždy? 🩸

To, že niekto používa ChatGPT na bežné rozhovory, mi príde divné. Ale to, že niekto berie AI ako nástroj na psychoterapiu, to už je red flag, aj keď viem, že je to privilegovaný pohľad niekoho, kto sa v živote extra netrápi a nemá mentálne problémy.

Najväčší problém využívania AI na terapeutické účely je prirodzené pritakávanie a súhlas s čímkoľvek, čo mu napíšete. AI neoponuje, nechallenguje vás, nepovie vám, že sa mýlite, ani to, že si máte oddýchnúť a nepoužívať ho na každú blbosť.

V Kalifornii žalujú rodičia 16-ročného chalana firmu OpenAI za to, že ChatGPT ich syna podporoval v úvahách nad samovraždou až ju spáchal. IT-čkára z Wisconsinu ChatGPT presvedčil, že prišiel na obrovský prelomový technologický nápad týkajúci sa cestovania rýchlosťou vyššou ako rýchlosť svetla. Tridsiatnik skončil s manickými stavmi na 2,5 týždňa na psychiatrii.

V Connecticute zasa 56-ročný muž zavraždil svoju mamu, s ktorou býval po svojom rozvode. Následne zastrelil aj samého seba. Muž mal paranoje o tom, že sa proti nemu spikla jeho 83-ročná mama, ktorá ho sleduje a dokonca ho chcela otráviť. ChatGPT mu pri jednej situácii nahovoril, že na účte z reštaurácie je ukrytá symbolika, ktorá odkazuje na jeho mamu a démona. Chatbot ho neustále ubezpečoval, že mu verí a že všetko, čo sa mu zdá, je v poriadku a valídne.

Prečítajte si tie príbehy. Je to strašidelné. OpenAI a iné firmy o tomto vedia roky rovnako, ako Meta vie, že má platformy plné rasizmu, nahoty a detského porna. Daň za to platia tí najzraniteľnejší. Dôchodcovia, deti a ľudia s psychickými ťažkosťami.

Výskumy naznačujú, že aj zdraví ľudia hlúpnu priamo úmerne používaniu ChatGPT. Ich mozgová aktivita je nižšia než u ľudí, ktorí používajú starý dobrý Google. Nehovoriac o vplyve na kritické myslenie.

Ale jasné, hlavne, že pár ľudí nemusí vedieť písať články a vymýšľať posty na Instagram, lebo to majú za pár sekúnd hotové bez námahy :)

PODCAST: Buzzworld so mnou 🎙️

Aby sme ale skončili pozivítne, ak tu mám fanúšikov podcastu Buzzworld, ktorý robí Gabo Tóth s Peťom Šebom, tak začiatkom leta som bol ich hosťom a rozprávali sme o práci marketingových konzultantov. Môj kamoš nemarketér mi napísal, že konečne vie, čo robím, tak asi tam sú nejaké užitočné informácie :)

Ak máte chuť čítať viac:

• Meta bude opäť obmedzovať možnosti cielenia (Social Media Today)

• Augustové novinky v Gemini od Google (Google)

• ChatGPT vám prezradí, kto vám na Instagrame neopätuje follow (Jules Antoinette)

• Perplexity plánuje s médiami deliť o revenue (Wall Street Journal)

• Ktorému AI modelu možno najviac veriť? (Washington Post)

• Instagram prišiel s funkciou Repost známou z Threads, TikToku aj X (Social Media Today)

Toto je posledný diel mojej minisérie newslettrov týkajúcich sa Cannes Lions 2025. Tentokrát vyberám 3 kampane, ktoré ma najviac oslovili spomedzi tých, ktoré získali ocenenie v social media kategórii.

Ak by vás zaujímalo oveľa viac takýchto príkladov, dnes večer robíme online prednášku v Klube Digitálnej univerzity, kde si ukážeme viac ako 20 ocenených kampaní. Je to zadarmo, stačí sa zaregistrovať.

Cif ako partner vulgarizmov

Pravdepodobne všetci poznáme značku Cif primárne ako čistič kuchyne alebo kúpeľne. Niektorí možno ako čistič tenisiek. Zákaznici teda Cif používajú na čistenie všetkého možného. Prečo by teda značka nemohla skúsiť vyčistiť aj slovný prejav od vulgarizmov? Cif sa spojil s tvorcami obsahu, ktorí dôverne poznajú situáciu, kedy im algoritmy pre nadávky demonetizujú obsah. Ich vlastný zvuk a logo sa stali symbolom cenzúry vulgarizmov v podcastoch a videách. Vďaka tomu mohol obsah zostať monetizovaný a Cif potvrdil, že dokáže vyčistiť naozaj všetko. Skvelý nápad!

Predchádzajúce zápisky

Píše ti Ikea!

Kto aspoň raz v živote neposlal alebo nedostal uprostred noci správu “Si hore?”, nech hodí kameňom alebo dá lajk na tento newsletter. Čo by ste urobili, keby vám takúto správu poslala Ikea? Navyše s ponukou zľavy na matrace, keďže očividne v noci nemôžete spať? Konečne nejaká značka využila kreatívne DMs, veľmi oceňujem.

Tandem Burger a King

Žiadny ročník Cannes Lions by nebol kompletný bez Burger Kingu. Už pred rokmi som obdivoval ich kampaň, v ktorej zasponzorovali tím z nižšej anglickej ligy, vďaka čomu sa ich logo dostalo do hry Fifa aj bez toho, aby museli byť oficiálnym partnerom.

Tentokrát urobili ďalší skvelý hack, pri ktorom využili, že FC25 po novom používa AI komentáre hlasov a teda dokáže vyslovovať aj mená neznámych hráčov. Zistili, že v hre je dostatok hráčov s menami Burger a King a vyzvali hráčov hry, aby do svojho tímu dostali posily s týmito menami a nechali Burgera nahrať Kingovi na gól a zdieľať to na sociálnych sieťach za free Whopper. Výsledok je opäť skvelý a rivalita s McDonald’s opäť baví všetkých.

Chcete viac? Počujeme sa večer!

Ako som spomenul na začiatku, dnes o 19:00 robíme s Digitálnou univerzitou online prednášku v Klube Digitálnej univerzity, kde sa môžeme porozprávať o Cannes Lions, ukážeme si spolu až 25 kampaní a povieme si, vďaka čomu sa im zadarilo na najprestížnejšom reklamnom festivale na svete. Je to zadarmo, stačí sa zaregistrovať.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Prešiel mesiac od Cannes Lions a rád by som sa dnes trošku zamyslel nad tým, ako festival odráža realitu v brandži. TLDR: Nie veľmi, ale nevadí to.

Stálo to za to? Absolútne áno!

Do Cannes som vrátil po 8 rokoch. Kým v roku 2017 som tam bol ako víťaz slovenského kola Young Lions, takže zadarmo, tentokrát som bol za svoje. Základný lístok na samotný festival stojí 5 000 €. Ja som využil výhodnejšie lístky pre mladé firmy, ktoré stáli menej ako tretinu, okolo 1 400 €. Viac o možnostiach, ako sa dostať na Cannes Lions výhodnejšie, som hovoril v tomto videu.

Logicky sa teda viacero ľudí pýtalo, či sa to oplatí. Za seba hovorím, že áno, najmä z troch dôvodov:

• Drvivá väčšina ľudí z našej brandže sa do Cannes nedostane nikdy. Takže mať príležitosť zažiť event pre globálny reklamný svet je samo o sebe skvelá skúsenosť.

• Nabitý program plný svetových kapacít, krásne prostredie, atmosféra, mikrosvet, ktorý tam vznikne, každodenná happy hour s rosé, odovzdávanie cien za najkreatívnejšie kampane - každý z 12 000 návštevníkov si to môže užiť úplne podľa seba. Niekto sa môže prísť niečo naučiť, niekto networkovať, niekto zabaviť.

• Beriem to ako takú užitočnú dovolenku. Cannes je milé malé mesto, má pekné pláže, sú tam dobré kaviarne (i keď len zopár). Keď to spojím s druhým bodom, robí to veľmi zaujímavý zážitok.

Pre mňa kombinácia týchto bodov obhajuje aj pomerne veľkú investíciu. Za plnú cenu by som však hovoril niečo úplne iné :)

Pekne to zhrnula aj Ashley Rutstein na jej TikToku “Stuff About Advertising”.

Ja som si svoj francúzsky týždeň užil, mal som čas pre seba, každý deň som zaspával prestimulovaný, mal som ubytko s úžasnou pani domácou, ktorá mi robila každý deň skvelé raňajky, podarila sa mi fotka s Markom Ritsonom, stihol som aj dve hodiny na pláži.

Celý čas som si však chtiac-nechtiac pripomínal jednu vec…

Predchádzajúce zápisky

Je to realita? Absolútne nie!

Jedno slovo, ktoré podľa mňa vystihuje Cannes Lions, je "pozlátko”. Slnko, parties, červený koberec, súkromné večierky pre vyvolených, eventy v drahých hoteloch, celebrity, influenceri, plné predražené reštaurácie, helikoptéry a súkromné lietadlá, kampane s nekonečnými budgetmi, technologické firmy s vlastnými jachtami. Tento týždeň je úplným opakom toho, čo bežný zamestnanec v reklame zažíva počas roka.

Keď som prechádzal na LinkedIn Rooftop priestormi hotela Carlton, fyzicky som cítil, že tam nepatrím. Že všetky tie prednášky a happy hours sú zábavkou pre spodných 99 % a tí skutočne dôležití ľudia zažívajú úplne iný týždeň. A celú tú srandu platia značky a ich zákazníci (teda my). V tomto je Cannes Lions reálnym odrazom reklamného sveta, ale asi nie v takom zmysle, ako by si prial.

Pozrite si, koľko zarábajú ľudia, ktorí si Cannes naozaj užijú (spolu s kvantom influencerov, ktorí dostali túto dovolenku zadarmo). Ktorúkoľvek z tých agentúr si dáte do Googlu ako “XY layoffs” nájde vám to tohtoročné správy o prepúšťaní tisícov ľudí. John Wren napríklad v roku 2024 zarobil 494x viac ako je mediánový plat v Omnicom skupine. Krakowsky “iba” 218x.

Keď som večer pozeral slávnostné odovzdávanie zlatých levov a Grand Prix, chvíľami sa na mňa prenášalo nadšenie výhercov a hovoril som si, že možno tá práca v agentúre môže byť aj pekná. Potom som si spomenul, že absolútna väčšina ľudí z agentúr po celom svete si k takejto cene ani nepričuchne a v čase odovzdávania cien sedia pri počítači za nedostatočný plat a dúfajú, že vymyslia niečo, čo im aspoň trochu prinavráti zmysel v ich práci.

Ospravedlňte cynika vo mne, ale toto sa mi naozaj preháňalo mysľou väčšinu času. Viete ako, keď je človek niekde sám, má čas premýšľať.

Sú reálne aspoň tie kampane? Nie vždy

Viete, koľko stojí jedna prihláška práce na Cannes Lions? V priemere okolo 1 200 €. Tento rok prišlo 27 000 prihlášok. To je viac ako 3 milióny eur, ktoré investovali agentúry iba do prihlášok. Bez nákladov na tvorbu case studies k prihláškam. Tie isté agentúry, ktoré každý rok prepúšťajú, znižujú odmeny a ich CEOs zarábajú v stonásobkoch platov ich zamestnancov.

Je to jednoducho veľký biznis. Taký veľký, že mnohé agentúry sa neštítia prihlasovať práce, ktoré vznikli iba pre účely súťaže, ktoré reálne nikto nikdy nevidel (existujú tzv. ghost ads), ktoré v prihláškach zavádzajú ohľadom výsledkov alebo rovno klamú. Takéto prípady sa objavujú každý rok. Tento rok je to však pocitovo o dosť intenzívnejšie a aj mesiac po festivale táto téma žije.

Začalo to už týždeň po festivale, kedy brazílska agentúra DM9 (súčasť siete DDB zo skupiny Omnicom) prišla o cenu za kampaň “Efficient way to pay” za to, že v case videu pomocou AI zmanipulovala niektoré zábery z médií alebo TED Talku, aby hovorili veci, ktoré posilňovali dopad ich kampane. Nakoniec agentúra stiahla zo súťaže aj ďalšie dve kampane, Plastic Blood a Gold = Death.

To spustilo celú lavínu komentárov, niektorých volajúcich po prísnejších kontrolách a trestoch, iné zasa zľahčovali tému v zmysle “veď to všetci vieme, že to takto funguje”. Niekoľko (nie málo) ďalších prác bolo “usvedčených” zo zavádzania a ohýbania výsledkov, napriek tomu im ceny zostali. Od kampane, o ktorej klient ani nevedel, po takú, kde aj po odhalení klamstva svoje pochybenie popierala agentúra aj klient. V tomto príspevku je výpis niekoľkých z nich. Nemecký profesor Sebastian Wolf sa dokonca podujal zbierať konkrétne problematické kampane aj z histórie a má ich už niekoľko desiatok.

Napríklad táto indická kampaň nižšie, obdoba našej bločkovej lotérie, s názvom Lucky Yatra vyhrala Grand Prix a 6 zlatých levov(!), no ukázala sa, že enormne nafúkla výsledky a v skutočnosti aj nápad bol už niekoľkokrát zrecyklovaný, dokonca v roku 2017 sa už niečo podobné v Indii realizovalo.

Kampaň bežala iba na jar tohto roku, tvrdí, že rozdala výhry v hodnote 1,4M dolárov, zvýšila predaj lístkov o 34 % a zožala taký úspech, že sa rozšírila na 7 000 staníc po celej Indii. Pravda je taká, že počas trvania sa prihlásili iba traja výhercovia, ktorí vyhrali spolu okolo 1 500 €. Dokonca aj keby každý deň od začiatku do termínu podania prihlášky (asi mesiac) našli jedného reálneho výhercu, nebolo by to spolu viac ako 4 000 €. Zástupcovia železničnej spoločnosti sa vyjadrili, že žiadny výrazny predajný efekt to nemalo a kampaň ukončili po 8 týždňoch.

O celej tejto téme vznikol článok na AdAge na základe rozhovorov s 22 lídrami z reklamného sveta. Pekne opisuje, čo sa vlastne deje, prečo sa to deje a čo by sa s tým malo robiť.

Ak by ste chceli v tejto téme zavŕtať viac (pozor, ide to veľmi jednoducho), pod hashtagom #cannesfactcheck na LinkedIne sa dostane k viacerým dobrým príspevkom a postrehom.

Únik z reality

Na záver určite treba povedať, že väčšina kampaní v Cannes pravdepodobne prebehla tak, ako to prezentujú prihlasovatelia. Lenže v kontexte toho, či Cannes odráža reklamnú realitu, alebo akúkoľvek realitu, je dôležité sa baviť aj o tomto.

Všetci občas hľadáme únik od reality a Cannes Lions je stále napriek všetkému veľmi príjemným únikom z reality, ktorý si (snáď) rád doprajem aj o rok :)

Bonus: Ako zomrela a ožila sova z Duolinga

Tí z vás, ktorí sledujete Duolingo si určite pamätáte, že na začiatku tohto roka sa pobral na druhý svet ich maskot, sova Duo. Značka, ktorá rozhodne vie, ako získať pozornosť na sociálnych sieťach, sa opäť hecla s novým virálom a zaslúžila si za to strieborného leva.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Dnes mám pre vás ďalšie postrehy, ktoré sú podľa mňa hodné zdieľania. Na ceste sú ešte dve vydania tohto miniseriálu.

AI už nie je téma, ale úplná samozrejmosť

Nie je žiadnym tajomstvom, že pri všetkých prehajpovaných vyhláseniach a prognózach ohľadom umelej inteligencie sa snažím držať si odstup. Myslím si, že príliš veľa ľudí si uverilo, že má vešteckú guľu, príliš veľa ľudí sa rozhodlo, že potrebuje novú tému využiť pre svoj profit, a príliš veľa ľudí zabúda na to, že na konci bežný konzument rozhodne, čo je naozaj trend a aký veľký dopad bude mať.

Keďže po buzzwordy sa v Cannes nechodí vždy ďaleko, myslel som, že tie isté sebavedomé vyhlásenia budem počúvať v každom druhom vystúpení. No síce sa o AI hovorilo veľa a často, nikdy nie v podobnom kontexte.

Využívanie AI nástrojov v marketingu, reklame a biznise je proste realita, nič, nad čím by sme stále potrebovali ochkať. Ľudia v brandži neprichádzajú vo veľkom o prácu (aspoň nie kvôli AI), kreativita je stále to, v čom ľudia dominujú.

Napriek tomu, že už dva a pol roka denne počúvame a čítame o AI a takej či onakej pozícii, ktorú nahradí, v realite (minimálne v našej brandži) sa zatiaľ nič také nestalo. To, že niekto používa MidJourney, ChatGPT alebo nejaký tool na vibe coding, predstavuje pomôcku pri práci, nie žiadne zemetrasenie.

Som rád, že aj na evente, kde každý rád opakuje prehajpované frázy, boli tentokrát všetci výrazne kľudnejší.

Prvú časť o kreativite ste čítali?

Agentúry nie sú iba dodávatelia

Keď som bol v Cannes prvýkrát v roku 2017, veľmi vo mne zarezenovalo, čo povedal Fernando Machado, vtedajší CMO Burger Kingu, ktorý v tom roku získal titul Creative Marketer of the Year. Budem parafrázovať:

“Spolupráca s agentúrou nie je automat na colu, do ktorého stačí vhodiť peniaze a vypadne vám to, čo si prajete.”

Apeloval tak na úzku spoluprácu a partnerstvo medzi klientom a agentúrou. Áno, vo vzťahu klient-agentúra je jedna strana, ktorá to platí, to však neznamená, že sa ten vzťah zmení iba na objednávateľa a dodávateľa. Spolupráca má byť prínosná pre obe strany, aby mohli vznikať dobré práce.

Tento rok niečo podobné zopakovala Patricia Corsi, Chief Growth Officer z Kimberly-Clark, keď povedala, “Agencies are not just vendors”.

Aj keď tento koncept partnerstva je tiež niečo, o čom sa v praxi viac hovorí než sa deje, verím, že to môže fungovať. Lenže nepomáhajú tomu procurementy, pravidelné tendre, neustále sa zmenšujúce budgety, ktoré skracujú trvanie spoluprác.

Takže síce to väčšina z nás úplne neovplyvní, ale skúsme si hľadať takých klientov, s ktorými nás bude baviť robiť. A ako klienti zasa také agentúry, s ktorými naozaj chceme robiť a ideálne čo najdlhšie.

Taký KitKat má jednu agentúru (VML) už 90 rokov. To je tiež jedným z faktorov, ktoré pomáhajú konzistentnosti, o ktorej som písal v predchádzajúcom newslettri.

Triad podcast o Cannes Lions

Čo si z Cannes odniesli Monči a Maťa z agentúry Triad? Že rastie vplyv content creatorov, ktorý však so sebou prináša aj nové kreatívne výzvy. Že konzistentnosť je absolútne kľúčová pre efektivitu. Že reklama by mala ideálne zabávať. A že reagovať na kultúrne udalosti je nový virál. Vypočujte si viac v najnovšej časti podcastu Marketing bez obalu.

Bonus: Grand Prix a striebro pre vizuál KitKat

Postarala sa oňho pražská agentúra VML a fotil ho slovenský fotograf Miro Minarovych s desiatkami ocenení z kreatívnych súťaží z celého sveta.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Chcem zdieľat veci, ktoré si postupne odnášam z programu, ktorý stíham absolvovať, a ktoré by mohli zaujímať aj vás.

Neexistuje iba jedna forma kreativity

Pondelkové ráno som začal panelovou diskusiou CMOs in Spolight, ktorú moderoval Jim Stengel, moderátor The CMO Podcast a bývalý globálny šéf marketingu Procter & Gamble. Jeho hosťkami boli marketingové líderky z Amazonu, Marsu a Novartisu.

Diskusia bola samozrejme o AI, firemnej kultúre a kreativite. Práve mi téme kreativity, ktorú označili ako budúcnosť marketingu, odznela prvá myšlienka, ktorú by som dnes chcel šíriť.

“There si no one way to be creative.” - Gail Horwood, Chief Marketing and Customer Experience Officer

Na mieste, kde sa oceňujú najmä kampane, teda výsledky copywriterov, art directorov a kreatívnych riaditeľov, je toto skvelé posolstvo. Pretože ako doplnila: “Creative used to be a title, now it’s verb for everyone”.

Byť kreatívec neznamená iba vymýšľať kampane, slogany, reklamné spoty, ani modelovať sochy či maľovať obrazy. Byť kreatívec znamená žiť kreatívne, premýšľať nad tým, čo nové alebo iné sa dá vytvoriť, hľadať spôsoby a robiť to. Na to nepotrebujete žiadnu nálepku.

Kreatívne platformy > Kreatívne kampane

Slovo platform je tak trošku buzzword, ktorým sa okrem startupistov oháňajú už aj marketéri a kreatívci, preto som najprv váhal či to sem zaradiť. Lenže v správnom kontexte jednoducho dáva jeho použitie zmysel. Vymýšľať kreatívne platformy namiesto kreatívnych kampaní znamená premýšľať nad komunikáciou dlhodobo, premýšľať komplexne a premýšľať nad komunikáciou v kontexte jej použitia.

Kedysi sme v agentúrach pracovali so slovami koncept, umbrella, strecha, big idea, ktoré to v teórii vystihovali veľmi presne. V praxi však išlo takmer vždy len o jednu kampaň a pri ďalšej sa začínalo odznova. O krátkozrakosti marketérov a ich túžbe po novote sa toho už povedalo a popísalo veľa.

Na druhej strane je silná skupina marketérov, ktorá síce hovorí o dlhodobom prístupe, ale často nemennom. Odporúčania ako “dobrá reklama sa neopozerá” (vychádzajúce z testov reklamných spotov) sú v rozpore s tým, čo hovoria digitálne kanály, na ktorých sa reklama šíri. Tie volajú po stále novej a novej kreatíve a obsahu. Každý kanál má tiež svoje špecifiká, publikum iné očakávania. Využívanie viacerých kanálov súčasne však prispievať k efektivite z pohľadu predajov aj sily značky.

Funkčné kreatívne platformy sú v podstate výsledkom dobrej strategickej práce, nie až tak samotných kreatívcov. Sú postavené na kvalitnom insighte a pripravujú priestor pre dlhodobú konzistentnú kreatívu, ktorá má potom rôznu podobu na rôznych kanáloch. Takže sú dlhodobé a flexibilné zároveň.

Dobrým príkladom je “Kampaň za skutočnú krásu”, ktorú značka Dove rozvíja vyše 20 rokov. Alebo “Keď si hladný, nie si to ty” od Snickers, koncept, ktorý žije už cez 15 rokov. Alebo aktuálna komunikácia McDonald’s postavená na “Fan Truths” (o ktorých tu hovorili súčasne globálna aj americká CMO). Alebo môj najobľúbenejší príklad, KitKat so svojou platformou “Have a break, have a KitKat” z roku 1957. Predstavte si to, skoro 70 rokov hovoriť ľuďom to isté.

Viac o platforme “Have a break, have a KitKat” si môžete prečítať v článku od Creative Review.

Pre inšpiráciu pridávam spot austrálskej organizácie Meat and Livestock Australia, ktorá pomáha producentom a predajcom mäsa s markektingom. Spot je najvnovším príkladom platformy Share The Lamb, ktorá je postavená na insighte, že síce je spoločnosť polarizovaná, všetkých v krajine spája láska k mäsu a barbecue.

Bonus: Dva zlaté levy pre videoklip A$AP Rockyho

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Čo sa asi tak stane, keď dáte dvom obrovským egomaniakom riadiť najmocnejšiu krajinu sveta? Skôr či neskôr musí prísť ku konfliktu, a tak po Bianke a Jovinečkovi máme na svete ďalší dramatický internetový rozchod, tentokrát Elona Muska s Donaldom Trumpom. Tesne po tom, ako Musk odišiel zo svojej dočasnej pozície šéfa vládneho úradu DOGE (Department of Government Efficiency) sa spustila ďalšia z jeho tweetovacích epizód. Na počiatku bol nový návrh rozpočtu, ktorý predložila americká vláda. Ten má podľa Muska rapídne zvýšiť výdavky a dlh krajiny, čo je v rozpore s tým, o čo sa podľa vlastných slov snažil vo svojej politickej funkcii.

Začalo to decentne kritikou zákona, ale veľmi rýchlo to prešlo k obvineniu Trumpa, že bol na tzv. Epsteinových zoznamoch, čo je dôvodom, prečo ich nechce zverejniť. Trump reagoval, okrem iného, tým, že zruší všetky vládne kontrakty s Muskovými firmami. Prestrelka z X na Truth Social trvala niekoľko dní, medzi republikánmi vyvolala paniku, medzi demokratmi zasa pobavenie. Americký Forbes pozbieral niektoré z najvtipnejších reakcií do tohto článku a milú reakciu demokratickej kongresmanky Alexandrie Ocasio-Cortez pripájam takto vizuálne.

Vyzerá to teda tak, že Elon je ďalším na zozname ľudí, ktorých Trump využil vo svoj prospech a hneď, ako to bolo možné, hodil cez palubu. Lekcia za viac ako 250 miliónov dolárov.

Tento rok obieham marketingové eventy viac než kedykoľvek v minulosti. V posledný aprílový deň sa v Brne konal skvelý Marketing Festival, kde vystúpil (okrem Marka Ritsona či Miša Pastiera) aj Michael Corcoran, bývalý Head of Social Ryanairu, ktorý je zodpovedný za aktuálnu stratégiu, ktorú všetci tak obdivujeme.

Pred dvoma týždňami som si zaletel do Bukurešti na strategický workshop Marka Pollarda. K obidvom skúsenostiam sa určite ešte vrátim v ďalších článkoch počas leta.

Zajtra letím do Francúzska na Cannes Lions, najväčší a najprestížnejší reklamný festival na svete, a chcel by som odtiaľ porobiť čo najviac obsahu do newslettra aj na sociálne siete. Určite to sledujte, je to unikátna udalosť a ak je niečo, čo by vás špeciálne zaujímalo, napíšte mi a pokúsim sa to spracovať.

Novinky z Apple konferencie 🍏

WWDC je každoročná developerská konferencia Apple, kde sa predstavujú softvérové novinky, nové operačné systémy a podobne. Ročník 2025 sa konal tento pondelok, 9. júna. Portál Engadget spracoval live report celej konferencie aj so samostatnými článkami k jednotlivým témam. Za mňa z pondelkového eventu vzišli tri hlavné novinky:

• Nový naming operačných systémov iOS, iPadOS, WatchOS, ktoré sa budú označovať číslom podľa roku, pre ktorý sú vyvíjané. Najnovšie nás teda čaká aktualizácia na iOS 26.

• Nový dizajnový jazyk Liquid Glass pochádza z prostredia Apple Vision Pro a bude dostupný aj pre všetky ostatné Apple zariadenia.

• Priblíženie iPadov tradičným Mac počítačom cez lepšiu prácu s oknami (ľubovoľné zmeny veľkosti, posúvanie, ovládacie lišty) a súbormi (podobný file manažment ako na Macu).

Trh na prezentáciu zareagoval skôr negatívne, keďže nebol predstavený žiadny zásadný faktor, ako upgrade Siri alebo významnejšia implementácia Apple Intelligence, ktorý by mohol na jeseň podporiť upgrade nových zariadení pri predstaveni iPhone 17.

Je niečo, čo zaujalo vás?

Odstaví Meta agentúry? 🔌

Mark Zuckerberg sa nechal nedávno počuť, že reklamný systém Meta by mal už v roku 2026 fungovať úplne automatizovane na základe minimálneho ľudského inputu. Malo by to fungovať tak, že do systému zadáte fotky produktu, cieľ, ktorý chce dosiahnuť, budget a o všetko ostatné, vrátane kreatív, textov, umiestnenia a cielenia sa postará AI. Viac si o tom môžete prečítať na Social Media Today.

Samozrejme, reakcie samozvaných akceleracionistov, ktorí sa predbiehali v predikciách, ako to znamená (ďalší) koniec pre agentúry, ktoré sa venujú Meta Ads. Dovolím si k tomu pár bodov:

Firmy si nenajímajú agentúry len preto, že nemajú inú možnosť a radi by si kampane riešili sami. Marketéri veľakrát nevedia, čo presne chcú, a úlohou agentúry je im pomôcť aj s tým, čo pre nich bude najlepšie. Zároveň majú agentúry často úlohu toho, na koho sa dá ukázať prstom a zbaviť sa viny za nedostatočné výsledky.

Predstava, že firmy vo veľkom prejdú na systém, v ktorom si sami budú promptovať Meta AI, kontrolovať kampane a riešiť výsledky, za ktoré budú aj priamo zodpovedať, je minimálne naivná. Ak sa naozaj podarí Zuckerbergova vízia naplniť, tak áno, bude to vyžadovať zmenu prístupu v agentúrách, pravdepodobne bude treba aj menej ľudí na rovnakú prácu, to je v poriadku. Ale predovšetkým očakávam, že takýto nový svet bude užitočný najmä pre e-shopy alebo malé firmy, ktoré si dnes agentúry nemôžu dovoliť, a preto nevyužívajú potenciál Meta Ads.

Nakoniec, netreba zabudnúť, že v skutočnosti aj tak nikto nechce dobrovoľne pracovať s Meta Ads, lebo je to hrozný zážitok, takže toto celé je vlastne dobrá správa.

Odvážny experiment značky Dove 🕊️

Dve vydania dozadu som v newslettri spomínal, že Unilever plánuje až 50 % svojho reklamného budgetu alokovať do influencer marketingu a sociálnych sietí. To som ani netušil, že už pracovali na prvej čisto influencerskej kampani #ShareTheFirst pre značku Dove. Je to prvá kampaň, kde samotná značka nevygenerovala žiadny kampaňový obsah - žiadny spot, žiadna fotoprodukcia, žiadne AI vizuály. Viac o kampani píše portál Marketing Dive.

Na viac ako 14 trhoch spolupracovali s vyše 100 influencerkami a v niektorých prípadoch dokázali za 48 hodín od briefu mať vonku výstupy.

Aké výsledky takáto zmena prístupu prinesie takej veľkej značke ešte nevieme, ale minimálne tá rýchlosť procesu, vynechanie bežných krokov pri tvorbe kampane a možno aj zníženie nákladov stojí za pozornosť.

Čo myslíte, budú akcionári Unileveru spokojní po tom, ako firmu kritizovali za prílišný fokus na “poslanie” na úkor biznisu?

Odkiaľ čerpajú AI chatboti? 🧠

Keď si od ChatGPT vypýtate zdroje k svojim odpovediam, takmer v polovici prípadov odkáže na Wikipediu. AI Overviews v Google vyhľadávaní a Perplexity sa zasa spoliehajú najmä na Reddit. Zistila to štúdia firmy Profound.

Podobné zistenia hľadal aj SEO nástroj Ahref, výsledky však boli mierne odlišné.

Analýza Profound sa zdá byť obsiahlejšia a mapuje takmer ročné obdobie, kým Ahref sa pozrel iba na dáta z tohto mesiaca, ktorý je stále iba v polovici.

PODCAST: Môj rozhovor v Cieľovke 🎙️

V podcaste Cieľovka, ktorý robí agentúra Jandl, som sa pred časom rozprával s ich Head of Social, Matejom, o tom, aké je to odísť robiť marketing na voľnej nohe, ako funguje naša firma Wild Cards, ale aj o budúcnosti sociálnych sietí či využívaní influencerov v politickom marketingu. Podľa mňa príjemný rozhovor, ale posúďte sami.

PS: Podeľte sa, prosím, o najlepší podcast, ktorý ste tento rok počuli

Ak máte chuť čítať viac:

• Nečakaný záujemca o kúpu TikToku (Business Insider)

• Ďalšie predĺženie života TikToku v USA (Social Media Today)

• Najsťahovanejšie aplikácie počas mája (Appfigures)

• Disney a NBCUniversal žalujú Midjourney (Business Insider)

• Google chystá automatizované AI kampane v Searchi (Search Engine Roundtable)

Dnes začneme zľahka. Značka Heineken sa vo svojich kampaniach dlhodobo zameriava na spájanie ľudí vo fyzickom svete. V poslednom roku sa niekoľkými kampaňami vyhranila aj voči sociálnym sieťam. Najnovšie čerstvou kampaňou Social off Socials, ktorej hlavný spot nižšie nás prenesie do sveta, kde prestali fungovať sociálne siete. Tvorcovia stratili online pozornosť a interakcie, pretože ich publikum sa socializuje osobne. Za mňa pekná exekúcia jednoduchého nápadu.

Už sú to takmer 4 roky, odkedy som sa presťahoval do Trnavy. V duchu môjho obľúbeného motta “keď ti niečo chýba, urob si to sám”, sa pokúšame naštartovať a spojiť podnikateľskú komunitu z Trnavy a okolia a pripravili sme prvý event zo série Trnavský Business Brunch, ktorý sa udeje už v piatok, 30. mája v Kreatívnom centre Trnava.

Hosťami budú, ako inak, Trnavčania - kreatívec Jano Baláž z CUBE Studio a influencer Peter Lackovič.

Ak ste tu niekto z Trnavy alebo okolia, rád vás tam stretnem. Lístky sú v predaji na tomto linku.

Má hodnotová komunikácia zmysel?

Značky po celom svete, najmä veľké korporácie sa často snažia cez svoju komunikáciu riešiť spoločenské a hodnotové témy. Veľakrát ani nie tak konkrétnymi CSR aktivitami, ale skôr komunikačnými posolstvami a témami kampaní. Udržateľnosť, inklúzia, ekológia, sebaláska a mnohé ďalšie vznešené témy. To, že to nemá príliš vplyv na rast značky, pochopili pred pár rokmi aj firmy ako Unilever či Procter & Gamble.

Dáva to však zmysel zákazníkom? Slovenský prieskum, ktorého sumár môžete vidieť na obrázku, zistil, že iba 6 % zákazníkov reálne aktívne podporuje firmy na základe ich hodnôt. Avšak až 72 % sa pri nákupe rozhoduje pragmaticky podľa ceny alebo kvality.

Znamená to, že by značky nemali prezentovať svoje hodnoty? Nie tak úplne. Niektoré značky fakt nepotrebujú mať poslanie. Zároveň platí, že na prvom mieste by mal byť vždy produkt a budovanie mentálnej a fyzickej dostupnosti. Vďaka tomu môžu značky rásť a prípadne investovať do prezentácie svojich hodnôt - cez konkrétne činy.

Tento prieskum je z výborného newslettra Insight ku káve od výskumnej agentúry NMS. Určite sa prihláste na odber.

Nezabudli ste si pisoár? 🚽

Pretože nejakému zákazníkovi Uberu sa to už podarilo. Uber každoročne vydáva milý a kreatívny report Uber Lost & Found Index, v ktorom dokumentuje najčastejšie aj najbizarnejšie veci, ktoré si ľudia zabudli v taxíku. Okrem pisoáru medzi tie najzábavnejšie patrili napríklad rozvodové papiere, varené vajíčka a sviečka (spolu), materské mlieko, Ozempic či 20-litrové balenie fazuliek. Najčastejšie Američania zabúdali mobily (1,7 milióna prípadov), kľúče a peňaženky. Najzábudlivejší deň bol 26. október (asi halloweenske párty).

Pekná ukážka, ako sa dajú často prehliadané dáta zo zákazníckeho centra premeniť na zaujímavý a zábavný obsah.

OpenAI spúšťa vlastnú akadémiu 🎓

V dobe, keď firmy ako Duolingo bullshitujú s témou AI (a dostávajú za to zaslúžený hate), keď je LinkedIn zaplavený priemernými nepoužiteľnými obrázkami, keď si Sam Altman každú chvíľu vymyslí nejaké dovtedy neexistujúce číslo peňazí, ktoré bude potrebovať, aby ufinancoval svoju víziu, je extra dôležité vyberať si také novinky o AI, ktoré naozaj dávajú zmysel.

No a OpenAI Academy by rozhodne takéto kritérium mohla spĺňať. Portál s live webinármi, videolekciami a blogovými článkami má za cieľ edukovať ohľadom AI a zjednodušovať prácu s nástrojmi ChatGPT, Sora a ďalšími.

Appka Edits už dostupná aj u nás 🎬

Instagram konečne zverejnil svoju konkurenciu obľúbeného CapCutu s jednoduchým názvom - Edits. Obe sociálne siete sa virtuálne bijú o tvorcov, Instagram už nejaký čas platí konkrétnym TikTokerom, aby zdieľali videá primárne v Reels. Nová appka na edit videí je ďalším krokom na ich získanie a udržanie, najmä v čase, kedy je budúcnosť TikToku v USA stále neistá.

Všetko o dostupných funkciách a výhodách Edits sa dočítate v článku na blogu Later. Stiahnuť si ju môžete v App Store a Google Play.

Social Listening podľa veľkých značiek 🦻🏻

Social Listening je niečo, čo sa u nás príliš nerieši. Nemáme tak veľa veľkých značiek, také dynamické marketingové tímy a veľakrát ani rozpočty, za ktoré sa dá robiť viac ako je štandard. Tiež sa u nás príliš nediskutuje online o tom, čo robia značky. Napriek tomu však nikdy nie je na škodu inšpirovať sa tým, ako sa majú veci robiť poriadne. V tomto reporte sa dočítate o tom, ako so social listeningom pracovali Netflix, Domino’s, Crocs či Wendy’s a vďaka tomu mohli robiť lepší obsah, lepšie kampane a lepšie produkty.

PODCAST: Môj príbeh pre popradskú biznis komunitu 🎙️

Koncom februára som bol hosťom milej komunity Biznis raňajky Poprad, kde sme sa bavili o sociálnych sieťach pre malé firmy. No a zhodou okolností práve začínali tvoriť vlastný podcast s príbehmi podnikateľov, tak sme si večer pred diskusiou sadli a prebrali moju cestu od roku 2012 do dnešného dňa, takže tam rozoberáme všetko - dobrovoľníctvo, blogovanie, začiatky v reklame, podcastovanie, podnikanie na voľnej nohe.

Ak by vás teda zaujímalo, prečo som taký, aký som, a prečo robím to, čo robím, tak tu možno nájdete aspoň čiastočnú odpoveď :)

Ak máte chuť čítať viac:

• Robí AI vtipnejšie memečká ako človek? (Arstechnica)

• Nový trend amerických celebrít: Infúzia na dlhovekosť (Business Insider, €)

• Polmiliardová pokuta od EÚ pre TikTok (Politico)

• Najnavštevovanejšie webstránky na svete (Social Media Today)

• AI nástroje od Google či LinkedIn, ktoré pomáhajú posunúť sa v kariére (Wall Street Journal)

• LinkedIn experimentuje s odmeňovaním tvorcov (Social Media Today)

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aká inteligentná je umelá inteligencia naozaj? Ja teda nie, ale rozhodol sa to zistiť pán menom Maxim Lott v rámci svojho projektu MaximumTruth. Pravidelne teda testuje rôzne AI nástroje v ich schopnosti zodpovedať dva druhy IQ testov - jeden “oficiálny”, ktorý vytvorila nórska pobočka organizácie Mensa, a druhý offline test vytvorený na mieru, na ktorý nie je možné nájsť odpovede na internete.

Keďže testy robia každý deň, výsledky sa pravidelne menia. Líšia sa tiež podľa jednotlivých testov. K dnešnému dňu (28.3.2025) je najinteligentnejším nástrojom Gemini 2,5, ktorý dosiahol 120 resp. 132 bodov, takže by sa dostal aj do Mensy.

Aktuálne výsledky nájdete na webe TrackingAI. Ak by vás zaujímalo pozadie vzniku tohto experimentu, môžete si prečítať Maximov blog, kde vysvetluje celý proces.

Začnete si vyberať AI asistentov podľa ich IQ?

V mojom mentoringu zameranom na sociálne siete pre firmy aj jednotlivcov mám posledné dve voľné miesta na prvý polrok 2025. Polročné alebo ročné programy, počas ktorých spolu pracujeme na zlepšení procesov, tvorbe nového obsahu, vedení tímu, príprave stratégie a mnohých ad hoc výzvach, sú dostupné na mojom webe. Ide o najdostupnejší a najosobnejší spôsob spolupráce so mnou, ktorí viacerí klienti označujú ako istú formu terapie, z čoho mám veľkú radosť.

Slováci nečítajú. Ale že vôbec 📖

Taký je záver prieskumu od agentúry NMS. Výsledky ma síce neprekvapili, ale trošku rozosmutnili a pripomenuli, prečo je naša spoločnosť tam, kde je. Podľa marcového skúmania totiž až 44 % dospelých Slovákov neprečítalo za posledný rok ani jednu knihu a ďalších 33 % prečítalo iba 1-5 kníh. Medzi nečitateľmi prevládajú muži s nižším vzdelaním a príjmom z generácie X.

Schválne by ma zaujímalo, ako sme na tom v tejto komunite 1 000+ odberateľov Digitálnych noviniek.

Moje čitateľské návyky môžete sledovať na mojom Goodreads profile.

Nový generátor obrázkov od ChatGPT 🖼️

OpenAI pred pár dňami predstavilo novú funkcionalitu pre ChatGPT vo verzii 4o, ktorá dokáže generovať obrázky na fakt skvelej úrovni dokonca aj rovno v kombinácii s textami či logami. Dá sa tak vytvoriť jednoducho reklamný vizuál, komiks, ale aj sa iba nevinne pohrať s obrázkami ako sú tie nižšie. Stačilo nahrať prvú fotku, ktorú som našiel v počítači, a zadať jednoduchý prompt “make me a picture based on the photo attached in anime style from Studio Ghibli / in The Family Guy (the tv show) style / in The Simpsons (the tv show) style”.

Vytvoriť jeden obrázok trvalo cca 60-90 sekúnd. Pri prvom pokuse mal ChatGPT problém rozoznať počet rúk na fotke a vygeneroval tri, no po upozornení už generoval správne. Zatiaľ som to skúšal len pár minút pre účely tohto newslettra, ale potenciál vyzerá obrovský aj za hranicami takejto nevinnej zábavky. Viac o novej funkcionalite priamo na webe OpenAI.

Pozn: Pracoval som s platenou verziou Plus, podľa tohto článku od Business Insider môže byť výstup výrazne iný pri free verzii.

Group chat ako žiadny iný 💬

Od nástupu Donalda Trumpa do prezidentskej funkcie prichádza z USA jedna absurdita za druhou a tento týždeň to zaklincovala uniknutá skupinová konverzácia v aplikácii Signal, v ktorej sa minister obrany Pete Hegseth, viceprezident J.D. Vance, Trumpov poradca pre bezpečnosť Mike Waltz a niekoľko ďalších ľudí koordinovalo ohľadom vojenského útoku na teroristické skupiny v Jemene. A práve Mike Waltz do tohto skupinového chatu pridal novinára The Atlantic, Jeffreyho Goldberga, ktorý následne (až po útoku) konverzáciu zverejnil v tomto podrobnom článku.

Zúčastnení páni podľa predpokladu najskôr obvinili novinára a redakciu, že klamú a snažili sa ich zdiskreditovať, potom skúsili odviesť pozornosť od obsahu a špekulovali, ako sa tam novinár dostal, a či to nebol riadený utok na nich. Vyvodenie osobnej zodpovednosti od nich asi ťažko čakať, ale aspoň celý svet videl, ako to vyzerá, keď je vláda poskladaná z pritakávačov a lojalistov namiesto odborníkov a čestných ľudí. Také Slovensko na steroidoch :)

Takto zarába Google 💰

Za rok 2024 zarobil Google 348 miliárd dolárov, z toho 96,5 bolo v poslednom kvartáli roku. Táto prehľadná infografika znázorňuje, ktoré zdroje príjmov sa podieľajú na tomto výsledku a tiež to, ako to vyzerá na strane nákladov. Na blogu projektu How They Make Money nájdete aj pohľad na ekonomiku mnohých ďalších firiem.

PODCAST: Príbehy úspešných “bokoviek” 🎙️

Počuli ste už niektorý z rozhovorov v rámci môjho najnovšieho podcastu OD5DO9? Ak áno, budem veľmi vďačný za akýkoľvek feedback. Ak nie, tak ide o 8 príbehov firiem, ktoré vznikli ako “bokovky” popri full time zamestnaní. Regal Burger, Tulivaky, Flexity, Pure Nuts, Bratiska a ďalšie značky, ktoré sa pretavili do fungujúcich biznisov.

Podcast som mohol urobiť aj vďaka podpore Shoptetu, za čo im patrí veľká vďaka <3

Ak máte chuť čítať viac:

• Meta prináša prepojenie Business Suite s Google Analytics (Social Media Today)

• Unilever rapídne zvyšuje investície do influencer marketingu a sociálnych sietí (The Drum)

• Zaspomínajte si na TikTok trendy zo začiatku pandémie (Axios)

• Kto si ukradne najväčší kus reklamného koláča, ak skončí TikTok v USA? (Search Engine Land)

Značku sedacích vakov Tuli asi netreba nikomu predstavovať. Jedna z mála značiek, ktorej sa podarilo pomenovať celú kategóriu - tulivaky. Martin Guttman si v štúdiu zaspomínal na začiatky podnikania “z garáže”, ale povedal mi viac aj o novej ére značky Tuli ako výrobcu nábytku.

V rozhovore sme prešli kopu tém ako:

• Prvý kontakt so sedacími vakmi v Thajsku

• Zhánanie dodávateľov a vývoj prototypov

• Spolupráca s festivalom Pohoda a prví zákazníci

• Ako vznikli názvy Tuli a Tulivak

• Získavanie objednávok na eventoch

• B2B spolupráce

• Transformácia na nábytkársku firmu

• Rozširovanie do škôl a kancelárií

• Vzťah k peniazom nielen v podnikaní

Verím, že podcast vás bude baviť, určite mi môžete napísať vaše dojmy. Poteší ma, samozrejme, každý odber na YouTube či Spotify.

Partnerom prvej série podcastu OD5DO9 je Shoptet, líder medzi e-commerce platformami na slovenskom trhu, ktorý podporuje už viac ako 7 000 slovenských malých a stredných podnikateľov, rodinné projekty, ale aj ambiciózne biznisy a nezávislé podcasty :)

YouTube:

Vďaka za každý feedback, za každé zdieľanie a iný prejav podpory. Veľmi si to vážim a aj vďaka tomu môžem stále vymýšľať a realizovať nové veci. Prvá séria podcastu OD5DO9 je týmto uzavretá, už čoskoro môžete čakať ďalšie Digitálne novinky, na ktoré sa už fakt teším :)

Ďalšie epizódy:

Rozhovor so Samom bol iný v tom, že aj keď má produkt vhodný na e-shopový predaj, tak jeho produkty sa predávajú najmä v retailových sieťach. Samo zároveň patrí medzi podnikateľov, ktorí nie sú “biznismeni”, čo je pre mňa osobne vždy osviežujúce.

V rozhovore sme prešli kopu tém ako:

• Prvé doma vyrobené arašidové maslá

• Financovanie v začiatkoch

• Škálovanie výroby

• Budovanie vzťahov s partnermi v retaile

• Rozširovanie portfólia

• Zlaté časy organického Instagramu

• Farmárčenie a starostlivosť o orechový sad

• Vzťah k peniazom nielen v podnikaní

Verím, že podcast vás bude baviť, určite mi môžete napísať vaše dojmy. Poteší ma, samozrejme, každý odber na YouTube či Spotify.

Partnerom prvej série podcastu OD5DO9 je Shoptet, líder medzi e-commerce platformami na slovenskom trhu, ktorý podporuje už viac ako 7 000 slovenských malých a stredných podnikateľov, rodinné projekty, ale aj ambiciózne biznisy a nezávislé podcasty :)

YouTube:

Spotify:

Vďaka za každý feedback, za každé zdieľanie a iný prejav podpory. Veľmi si to vážim a aj vďaka tomu môžem stále vymýšľať a realizovať nové veci. Ozvem sa znova o týždeň už s poslednou, ôsmou časťou podcastu s Martinom Guttmanom, zakladateľom značky, ktorú všetci poznáme, Tuli.

Ďalšie epizódy:

Baja sa k svojmu podnikaniu dostala pomerne náhodou. S odstupom 6 rokov to bola jednoznačne šťastná náhoda. Som rád, že sme si tento príbeh mohli spolu prejsť a pristaviť sa pri mnohých zaujímavých bodoch.

V rozhovore sme prešli kopu tém ako:

• Ako objavila obaly s včelím voskom

• Prvé výrobné pokusy doma v kuchyni

• Neúspešné začiatky na Amazone

• Prechod na full-time podnikanie

• Vylepšovanie výroby a rozširovanie portfólia

• Výhody marketingových skúseností vo vlastnom biznise

• Expanzné plány

• Vzťah k peniazom nielen v podnikaní

Verím, že podcast vás bude baviť, určite mi môžete napísať vaše dojmy. Poteší ma, samozrejme, každý odber na YouTube či Spotify.

Partnerom prvej série podcastu OD5DO9 je Shoptet, líder medzi e-commerce platformami na slovenskom trhu, ktorý podporuje už viac ako 7 000 slovenských malých a stredných podnikateľov, rodinné projekty, ale aj ambiciózne biznisy a nezávislé podcasty :)

YouTube:

Spotify:

Vďaka za každý feedback, za každé zdieľanie a iný prejav podpory. Veľmi si to vážim a aj vďaka tomu môžem stále vymýšľať a realizovať nové veci. Ozvem sa znova o týždeň so siedmou časťou podcastu so Samom Olejárom, zakladateľom značky orechových masiel Pure Nuts.

Ďalšie epizódy:

Milan vyštudoval právo, aktívne sa mu venoval, no napriek tomu ho zlákali včely, ktorým sa venoval už jeho starý otec. Vymeniť lukratívnu kariéru, ktorá bude relevantná navždy, za “remeslo” nie je scenár pre každého, ale Milan sa s tým popasoval veľmi dobre.

V rozhovore sme prešli kopu tém ako:

• Kde a kedy si kúpil prvé včely

• Ako ho objavili prví zákazníci

• Prechod na full-time podnikanie

• Rozširovanie portfólia

• Marketingové aktivity vo vlastnej réžii

• Výhody Shoptetu ako e-shopového riešenia

• Význam súťaží a ocenení

• Plány na expanziu

• Vzťah k peniazom nielen v podnikaní

Verím, že podcast vás bude baviť, určite mi môžete napísať vaše dojmy. Poteší ma, samozrejme, každý odber na YouTube či Spotify.

Partnerom prvej série podcastu OD5DO9 je Shoptet, líder medzi e-commerce platformami na slovenskom trhu, ktorý podporuje už viac ako 7 000 slovenských malých a stredných podnikateľov, rodinné projekty, ale aj ambiciózne biznisy a nezávislé podcasty :)

YouTube:

Spotify:

Vďaka za každý feedback, za každé zdieľanie a iný prejav podpory. Veľmi si to vážim a aj vďaka tomu môžem stále vymýšľať a realizovať nové veci. Ozvem sa znova o týždeň so šiestou časťou podcastu s Barborou Ďurišovou, zakladateľkou e-shopu s produktmi s včelím voskom BajaBee.

Ďalšie epizódy:

Viktor a Pali sú zohratá dvojka a preto by bolo hriechom pozvať iba jedného z nich. Tento rozhovor má teda mierne inú dynamiku ako ostatné, no rozhodne nie horšiu. Chalani nič netajili, priznali aj chyby, ktoré sa im za tých 11 rokov pochopiteľne nevyhýbali, ale hlavne udržali pozitívnu atmosféru celej debatky.

V rozhovore sme prešli kopu tém ako:

• Vznik Bratisky ako “merchu”

• Prvé predaje na eventoch a cez e-shop

• Prechod na full-time podnikanie

• Pokus s alternatívnou značkou pre iné mestá

• Hľadanie e-shopového a fullfilment riešenia

• Rozširovanie produktového portfólia

• Tvorba nového pozicioningu

• Chyby, faily, poučenia, výzvy

• Vzťah k peniazom nielen v podnikaní

Verím, že podcast vás bude baviť, možno aj doslovne, keďže to bola miestami sranda, ale stále odznelo aj veľa užitočného.

Partnerom prvej série podcastu OD5DO9 je Shoptet, líder medzi e-commerce platformami na slovenskom trhu, ktorý podporuje už viac ako 7 000 slovenských malých a stredných podnikateľov, rodinné projekty, ale aj ambiciózne biznisy a nezávislé podcasty :)

YouTube:

Spotify:

Vďaka za každý feedback, za každé zdieľanie a iný prejav podpory. Veľmi si to vážim a aj vďaka tomu môžem stále vymýšľať a realizovať nové veci. Ozvem sa znova o týždeň s piatou časťou podcastu s Milanom Kozickým, zakladateľom rodinného včelárstva Medáreň Kozický.

Ďalšie epizódy:

Nataliin prístup k podnikaniu je úplne iný, než všetkých ostatných hostí tejto série, veď to budete počuť sami. Nataliia je akčná a otvorená žena, ktorá podnikanie berie ako zábavu a možno ani samú seba nevníma ako podnikateľku. V niečom mi tento jej pohľad rozhodne imponoval.

V rozhovore sme prešli kopu tém ako:

• Príchod na Slovensko v roku 2013 spolu s manželom

• Hľadanie nápadu na podnikanie

• Špecifiká franšízového modelu podnikania

• Otváranie prvej a ďalších prevádzok

• Tvorbu menu a receptúr polievok

• Čo im najviac pomohlo po marketingovej stránke

• Účasť v show Jama levová

• Vzťah k peniazom nielen v podnikaní

Ako píšem vyššie, Natallia je spontánna žena, ktorá nič neskrýva a myslím, že to rozhovoru dodalo veľa uveriteľnosti. Ale posúďte vy.

Partnerom prvej série podcastu OD5DO9 je Shoptet, líder medzi e-commerce platformami na slovenskom trhu, ktorý podporuje už viac ako 7 000 slovenských malých a stredných podnikateľov, rodinné projekty, ale aj ambiciózne biznisy a nezávislé podcasty :)

YouTube:

Spotify:

Vďaka za každý feedback, za každé zdieľanie a iný prejav podpory. Veľmi si to vážim a aj vďaka tomu môžem stále vymýšľať a realizovať nové veci. Ozvem sa znova o týždeň so štvrtou časťou podcastu s Viktorom Blahom a Palim Bartošom, zakladateľmi obľúbenej značky Bratiska.

Ďalšie epizódy:

S Tomášom Sokolom zdieľame agentúrne skúsenosti, čo podľa mňa veľmi príjemne ovplvynilo flow a obsah rozhovoru. Do marketingových tém sme zabrdli omnoho viac, ako naposledy s Romanom, riešili sme konkrétne taktiky, ktoré Flexity pomohli k miliónovým tržbám.

Okrem toho sme ale prešli kopu ďalších tém ako:

• Jeho práca v digitálnej agentúre

• Hľadanie nápadu na podnikanie

• Výber e-shopového riešenia a výhody “krabice”

• Získavanie prvých dodávateľov aj objednávok

• Time management medzi prácou a rastúcim e-shopom

• Zadné vrátka a chvíle pochybností

• Marketingové nástroje, ktoré sa im najviac osvedčili

• Vzťah k peniazom nielen v podnikaní

Tomáš odpovedal veľmi otvorene a úprimne, čo ma fakt teší, pretože o to zaujímavejšie informácie z rozhovoru dostanete.

Partnerom prvej série podcastu OD5DO9 je Shoptet, líder medzi e-commerce platformami na slovenskom trhu, ktorý podporuje už viac ako 7 000 slovenských malých a stredných podnikateľov, rodinné projekty, ale aj ambiciózne biznisy a nezávislé podcasty :)

YouTube:

Spotify:

Vďaka za každý feedback, za každé zdieľanie a iný prejav podpory. Veľmi si to vážim a aj vďaka tomu môžem stále vymýšľať a realizovať nové veci. Ozvem sa znova o týždeň s treťou časťou podcastu s Nataliiou Baran, ukrajinskou huslistkou, ktorá vedie niekoľko prevádzok polievkární Soupculture.

Ďalšie epizódy:

S Romanom sme sa na rozhovore prvýkrát dohadovali myslím v roku 2021. Čo je vlastne dobre pre vás, pretože dostanete viac ako 60 minút s o tri roky skúsenejším a snáď aj múdrejším Romanom :)

V rozhovore sme sa pozreli na celý jeho pracovný príbeh a prešli témy ako:

• Jeho pracovné etapy v diplomacii a IT

• Foodblogerské začiatky s Facebook stránkou Bratislavský regál

• Prvé pôsobenie so značkou Regal na Pohode a Grape

• Otvorenie prvej prevádzky Regal Burger

• Rozširovanie na sieť prevádzok až po odchod z firmy a otvorenie vlastného mäsiarstva

• Marketing a osobná značka

• Vzťah k peniazom nielen v podnikaní

A skoro vôbec sme sa nerozprávali o mäse, čo bol môj osobný cieľ.

Roman je človek, ktorý hovorí otvorene, veľa a rád, mňa bavilo sa s ním rozprávať a som si istý, že vás bude baviť to počúvať alebo sledovať.

Partnerom prvej série podcastu OD5DO9 je Shoptet, líder medzi e-commerce platformami na slovenskom trhu, ktorý podporuje už viac ako 7 000 slovenských malých a stredných podnikateľov, rodinné projekty, ale aj ambiciózne biznisy a nezávislé podcasty :)

YouTube:

Spotify:

Vďaka za každý feedback, za každé zdieľanie a iný prejav podpory. Veľmi si to vážim a aj vďaka tomu môžem stále vymýšľať a realizovať nové veci. Ozvem sa znova o týždeň s druhou časťou podcastu s Tomášom Sokolom, zakladateľom e-shopu s jogovým príslušenstvom Flexity.

Ďalšie epizódy: