Je pravda, že mám na LinkedIne tisíce kontaktov. V kombinácii s algoritmickým feedom plným odporúčaného obsahu už jednoducho nemám šancu ovplyvniť, aký obsah tam na mňa pri každom otvorení bude čakať.

Napriek tomu, že som si vedomý týchto okolností zostávam vždy prekvapený až otrávený. Toľko AI lídrov, konzultantov, ktorí “transformujú firmy vďaka AI”, majiteľov AI agentúr, školiteľov AI, hrobárov s nekonečnými variácami “RIP XY” (agentúry, SaaS, juniori, seniori, programátori, copywriteri, doplňte si svoje) a nespočetne tých s vešteckými guľami, ktorí “vidia niečo, čo ostatní ešte nie”.

Okej, Nostradamus, chápeme, bavia ťa počítače a je tu nová vlna, na ktorú si sa rozhodol naskočiť s predstavou, že konečne získaš v niečom relevanciu.

Tento článok píšem pre ľudí, ktorí sú, podobne ako ja, pozorovateľmi tohto diania. Občas v panike, občas v nepochopení, väčšinou otrávení. Všetci sme obklopení rovnakými veľkohubými vyhláseniami, prognózami založenými na pocitoch, niekedy (väčšinou) ani nie vlastných pocitoch. Je ľahké sa stratiť, keď na vás každý týždeň tí istí ľudia kričia stále nové a nové posolstvá.

Stále nové modely, po ktorých už nič nebude ako predtým. Stále iné profesie, ktoré si už môžu aktualizovať CVčko a hlásiť sa na úrade práce. Stále iný biznis prestane čoskoro dávať zmysel. Už naozaj čoskoro.

Viete, ako dokážu autori a šíritelia konšpiračných teórií stále udržiavať svoju relevanciu? Vždy sa odvolávajú na blížiacu sa budúcnosť. Žiadny dátum, žiadny deadline, ale blíži sa to. Ak im to vyjde, budú za hviezdy. Ak nie, všetci aj tak zabudnú. Je to náhodná podobnosť?

Pred cca tromi rokmi, keď OpenAI vypustilo do sveta ChatGPT, o prácu mali v podstate okamžite prísť copywriteri, grafici, marketéri, neskôr programátori. V minulých Digitálnych novinkách som písal o tom, ako OpenAI, Anthropic a ďalší naberajú ľudí na komunikačné pozície, ktoré už nemali existovať a vyvažujú ich zlatom. Inak ChatGPT rapídne stráca relevanciu a OpenAI sa pred krachom skúša zachrániť spoluprácou s Trumpovou vládou, lebo nedokážu generovať revenue. V priebehu TROCH! rokov “from hero to zero”.

Naozaj veríme niekomu, kto sa tvári, že vie, ako to bude o 5 alebo 10 rokov? Nikto nevie nič, všetci len sebavedomo tipujú v zúfalej snahe pôsobiť ako vizionári. Žiadny vlak neuteká, lebo nikto nevie, kam by ten vlak mal vôbec smerovať. A ak sa aj tvári, že vie, pravdepodobne bude o rok tvrdiť niečo iné.

Žijeme vôbec v rovnakom svete?

Nejaký český konzultant pre e-shopy sa nedávno hecol a ChatGPT mu vypublikoval príspevok o tom, ako agentúry zaniknú, pretože pominie dôvod ich existencie, keď budú mať klienti k dispozícii rovnaké nástroje ako agentúry (ako keby doteraz nemali). Teda vraj si firmy samé začnú riešiť kreatívu, performance, automatizácie, stavať weby a všetky ďalšie veci, na ktoré si teraz objednávajú agentúry.

Keď niečo takéto vidím, okamžite viem, že ten človek netuší, o čom hovorí. Nevie nič o agentúrach, o klientoch, o podnikateľoch, ani o základoch ľudskej nátury. Firmy si nenajímajú externistov preto, že niečo nevedia robiť sami. Ale hlavne preto, že to nechcú robiť sami, lebo to nedáva zmysel - z hľadiska peňazí, času, interných kapacít, procesov, priorít, dostupného talentu na trhu. Firmy vždy mali rovnaké nástroje ako agentúry, veď čo už je tajné na Figme, Google Ads, Adobe Creative Cloud alebo Meta Business Suite. Či im k tomu pribudne Claude Code, Copilot, Gemini, Lovable alebo čokoľvek iné, nič to nezmení na ich správaní a motivácii najímať si externú silu.

To ani nezačínam s tým, že úplne bežne podnikatelia a ľudia u klienta posielajú feedbacky namiesto komentárov do Figmy ako screenshoty do Wordu, nevedia, čo je Business Suite, či ho majú a ak áno, kto ho založil, netušia, čo je Pixel alebo Tag Manager. Nie je to ich chyba. Venujú sa niečomu inému, budujú a riadia firmu, majú kopec inej agendy. Ale snád nečakáme, že si zrazu začnú skladať vlastných agentov :)

Určite ste mnohí videli internetom kolovať tento obrázok:

Ukazuje reálnu úroveň aktívneho využívania AI. Myslím, že sám o sebe potvrdzuje, o čom je tento článok, ale to nie je dôležité.

Dôležité je, že sa okamžite objavila skupinka ľudí, ktorá sa radí medzi žlté a červené štvorčeky, a využila to na to, aby podporila svoje vizionárstvo. “Celý svet ešte spí, kým my sme aktívnou súčasťou tejto revolúcie”.

Vychádzajú - ja sa príkláňam k tomuto názoru, že mylne - z predpokladu, že potenciál využívania AI nástrojov predstavuje celá globálna populácia. Pre porovnanie, Facebook, najväčšia sociálna sieť, ktorá je na trhu 20 rokov a je primitívne jednoduchá na používanie, má 3 miliardy mesačne aktívnych používateľov (reálnych ľudí menej). To znamená, že penetrácia AI nástrojov je pravdepodobne už výrazne vyššia než predpokladá obrázok, cca 40-50 % z celkového potenciálu. Myslím, že odvážne môžem tvrdiť, že pre väčšinu “light users” je to len sofistikovaný vyhľadávač alebo editor textov.

Iba maximálne 25 miliónov ľudí si reálne nejaký nástroj platí. Dve percentá používateľov. Toto vyvíja tlak na revenue firiem, ktorý môže dopadnúť dvojako: obmedzením funkcionalít vo free verzii (čo zníži hodnotu technológie) alebo výrazným zdražením platených verzií (čo ešte zníži adopciu pokročilej technológie).

Opäť pre kontext, Spotify ako najväčšia služba na streamovanie hudby (o hudbe môžeme povedať, že ju počúva “každý” bez potreby špeciálnej motivácie, narozdiel od AI) má necelých 300 miliónov používateľov a platí si za ňu asi 40 % z nich (cca polovičnú sumu oproti AI nástrojom).

Takže pre niektorých sme na začiatku úžasného dobrodružstva, obrovskej príležitosti. Pre iných sme v približne polovici, čo samozrejme znižuje hodnotu celej blížiacej sa revolúcie. A pritom obidve skupiny sa pozerajú na rovnaký obrázok.

Dajme si ešte jeden obrázok:

Pochádza zo štúdie Anthropicu, ktorá mapuje teoretické schopnosti AI v rôznych oblastiach (modrá časť) a dáva ich do kontrastu s reálnym využívaním (červená časť). Anthropic chcel práve na základe vlastných dát z Claude konštatovať, že sme ďaleko od naplnenia potenciálu. Napriek tomu tí, ktorým sa to “hodí do krámu”, sa zamerali na tú veľkú časť grafu, automaticky ju interpretovali ako nevyhnutnú budúcnosť a začali menovať, ktoré všetky “bielogolierové” profesie to majú spočítané. Opäť síce bez nejakého termínu, ale veď načo sa k niečomu zbytočne zaväzovať.

Reálne zatiaľ(!) nikto dokázateľne o prácu kvôli nahradeniu AI neprichádza. Spomalil sa nábor juniorov, veľké korporáty prepúšťali a vyhovorili sa na AI. V realite však skôr prepúšťali, aby uspokojili investorov. Argumentovať AI je pre investorov tiež viac sexy, než priznať, že firmy boli nafúknuté. Spomaliť nábor s predstavou, že AI to vyrieši, je nebezpečná stávka na neistú budúcnosť.

Tých juniorov totiž ešte budú firmy potrebovať, pretože bez nich nikdy nevyrastú seniori. Píše o tom vo svojom newslettri aj Peter Ďuriš z Kickresume.

Krátkozrakosť

Pracovnou náplňou technologických CEOs je predávať víziu budúcnosti. Elon Musk už pred vyše 10 rokmi mal mať plne autonómne autá, domácnosti mali mať bežne humanoidných robotov. Robotické taxíky, superrýchle nadzemné aj podzemné tunely a kopa ďalších vecí, ktoré vždy pritiahli peniaze a ako som písal vyššie, kým sa ukázalo, že to boli nezmysly, všetci zabudli. Stále sme na prahu AGI (všeobecná umelá inteligencia) aj keď nikto nevie povedať, ako vlastne bude vyzerať a čo to bude znamenať. Ale bude to určite už o rok, o dva.

Myslí vôbec niekto reálne na budúcnosť? Alebo len nekriticky príjmame prísľuby o nej, lebo prichádzajú od “autorít”?*

Už sa nerozhodujeme ani len na základe uplynulých troch rokov. Naše rozhodnutia a plány ovplyvňuje a mení každý nový model, každá nová appka. Chápem, čo je flexibilita a adaptácia, ale takisto chápem, čo je FOMO a aké zlé, alebo v lepšom prípade zbytočné, rozhodnutia dokáže podnietiť. Od ľudí, ktorí sa pýšia tým, že sú analytické typy, vidíme jednu unáhlenú reakciu za druhou.

*Jedna taká lokálna AI autorita mi raz osobne písala, či nezmažem z Goodreads 3-hviezdičkovú (veľmi férovú) recenziu na jej knihu o AI. Niekoho tak “insecure” nemôžem brať vážne.

Nevkus

Môj osobný problém s väčšinou nadšencov AI, najmä tej generatívnej, je absencia vkusu. Keď vidím, z čoho dokážu byť ľudia nadšení, strácam posledné štipky nádeje v túto spoločnosť (a kto ma pozná vie, že tej nádeje už mám fakt málo). Označiť väčšinu tých výstupov za priemer by bol kompliment. A nemusí ísť iba o tieto trápnučké karikatúry, ktoré si s plnou vážnosťou generujú dospelí ľudia.

Namiesto kvality sa fokusujeme na rýchlosť. Nevadí, že výstup je hrozný - je lepší, ako by sme zvládli sami, a hlavne ho dostaneme za pár sekúnd. Ako ďaleko asi ako profesionáli môžeme zájsť s takýmto prístupom?

Všade záplava bezduchých rovnakých textov, vyslovene škaredých grafík, videí, v ktorých postavy vyzerajú ako z hier The Sims 5 alebo GTA 6, ak ktorákoľvek z nich raz reálne vyjde. Raz som skúšal Gamma, nástroj na generáciu prezentácií. Pre niekoho, kto v živote neurobil prezentáciu, určite super. Pre človeka, ktorý vie, čo je šablóna a že prezentácia je tiež brandový nosič, neprijateľné a nepoužiteľné.

Dospelí ľudia sa razom správajú ako študenti - hlavne to čo najskôr odfláknuť, nech s tým nemám robotu, veď možno si to nikto nevšimne. Všimne. A bude si o váš myslieť, že ste babráci.

Pôvodne som tu tento pohľad ani nechcel riešiť, ale keď už som mal hotový článok, natrafil som na tento veľmi trefný post Mateja Vala, ktorý mi hovorí z duše.

Poďme na tie “ak”

Prezradím vám tajomstvo. Ak majú nejaké technológie reálne zmeniť váš život, budete mať dosť času si ich osvojiť. Použijem opäť príklad so sociálnymi sieťami. Instagram mám ja osobne 13 rokov, zažil som všetky jeho vývojové štádiá. Napriek tomu sa stále nájde kopa ľudí, ktorá ho nevie používať alebo na ňom ešte len začínajú. A stále sa tiež nájde kopa ľudí, ktorí aj keď začnú neskoro, dokážu rýchlo vystreliť.

Áno, byť prvý alebo medzi prvými má nesporné výhody. Sám som patril do prvej generácie blogerov, social media manažérov aj podcasterov (na Slovensku, ofc) a ťažím z toho dodnes. To ale neznamená, že ďalšie generácie neprinesú ďalších, ktorí dokážu väčšie veci za ešte kratší čas.

Začínať neskôr je v niečom určite ťažšie, už existuje zabehnuté prostredie, ktoré nie vždy otvorene víta nových členov. No zároveň existuje aj veľa inšpirácie a poučiek, na ktorých sa dá učiť a vyvarovať sa chýb.

Dnes je cítiť tlak všade okolo a môže byť jednoduché mu podľahnúť a vymýšľať veci, ktoré majú na konci minimálny dopad a zobrali viac času, než dokážu ušetriť.

Skúste si radšej občas sadnúť, užiť si rolu pozorovateľa a pripomeňte si:

Žiadna AI vlak vám neuteká, AK…

Ak ste dostatočne vnímaví

Byť pozorovateľ je reálna rola. Osobne si myslím, že sám som v nej bol vždy dobrý. Síce bežne po názory nechodím ďaleko, ak ide o niečo potenciálne dôležité a zodpovedné, chcem najskôr získať čo najviac inputov z rôznych strán. Aj tento článok je výsledkom toho, čo veľmi dlho pozorne sledujem a všímam si. Tie nezrovnalosti medzi potenciálom a realitou. Tie rôzne pohľady na rovnaké veci. Čítam tie diskusie, čítam články, mam aký-taký prehľad o tom, čo sa deje. Áno, ten diskurz je plný bullshitu, ale nezatváram si pred tým oči, chcem si byť vedomý aj “tienistých” stránok.

Rozumieť nejakej téme nemusí nutne znamenať iba ju robiť. Opäť príklad zo sveta sociálnych sietí - každý ich používa, mnohí za to dostávajú aj zaplatené, ale málokto im naozaj rozumie.

Ak ste dostatočne zvedaví

V tomto veľmi populárnom článku (inak hrozne napísanom “vďaka” AI), ktorý sa šíril komunitou AI nadšencov, odznelo veľa vecí v súvislosti s budúcnosťou AI. Hlavne klasické prognózy o tom, koho všetkého v čom všetko AI nahradí. Väčšina článku citovala Daria Amodeia, CEO Anthropicu alebo iné AI spoločnosti, čo už samé o sebe nie je úplne fér, ak sa snažím napísať niečo objektívne, keďže firmy sú motivované robiť fantastické predpovede. Avšak bola tam však jedna časť, ktorá vo mne prebudila zvedavosť:

I'll tell the AI: "I want to build this app. Here's what it should do, here's roughly what it should look like. Figure out the user flow, the design, all of it." And it does.

Tak som sa na to spýtal Marek Šulíka a Jakuba Hrušovského, chalanov, o ktorých viem, že vibe coding berú seriózne. Nakoľko je to pritiahnuté za vlasy? Obidvaja mi potvrdili, že také jednoduché to nie je, Marek ako skúsenejší bol skôr za to, že je to blízko realite.

Keďže som prirodzene zvedavý a chcem vedieť, ako veci naozaj fungujú, musel som to skúsiť sám. Poviem vám, že pre bežného človeka je to VEĽMI vzdialené od reality. Pre ľudí s nejakým technickým základom je to stále na dlhé dni práce (ja robím na jednoduchom toole, už som utopil 4 dni práce a s výsledkom ešte nie som spokojný). Aby bol proces taký plynulý, ako tvrdí autor článku, musíte fakt veľmi presne vedieť, čo chcete, ako to má fungovať a vyzerať, čo potrebujete systému doručiť, aby mohol pracovať a podobne.

Samozrejme, je to fascinujúce, že hocikto si dokáže nakódiť nejaký svoj vlastný tool, ktorý mu pomôže v práci. Ale osobná skúsenosť mi ukázala, že toto určite tak skoro nebude nejaká masová zábavka a stále je to niečo skôr pre geekov, len to už nemusia byť vyslovene programátori.

Platím si roky za ChatGPT, Gemini a po novom aj Claude. Nie som určite žiadny heavy user, dokonca si myslím, že ľudia tieto chatboty nadužívajú na úplné blbosti. Len chcem vedieť, ako naozaj veci fungujú a mať vlastnú skúsenosť.

To odporúčam každému. Zažiť si to sám, skúšať veci, nájsť si nejaký kurz (ja mám svoje vytipované, kľudne napíšte, ak vás zaujímajú). Nájsť si svoj spôsob adaptácie bez všetkého toho otravného pátosu na sociálnych sieťach.

Ak nepotrebujete z trendu vydojiť peniaze

Každý nový trend prináša možnosť zmonetizovať ho. Kurzy, konzultácie, workshopy, platené komunity. Ľudia sú blázni a dokážu za takéto trendy veci zaplatiť rakety. Takže ak túto prirodzenú vlastnosť ľudí chcete využiť pre svoju peňaženku a ešte ste s tým nezačali, zamakajte. Nevadí, že čo platí dnes, nemusí platiť o mesiac. To nikto nerieši. Ľudia vidia AI, majú pocit, že im zmeníte život, je to pre nich nové, vzrušujúce, využite to. Čím viac bude edukácia v AI dostupná, tým bude menej lukratívne ju robiť alebo ťažšie nájsť dobre platiacich klientov.

Ak si práve nehľadáte novú osobnosť

Toto asi nepotrebuje komentár. Bývalí experti (aj neexperti) na XY sú dnes spečialisti na AI. Ľudia nebudú pátrať po vašej minulosti, na to sú príliš očarení novou trendy nálepkou.

Všetko ešte môže byť inak

V tomto článku som sa zámerne nevenoval negatívam AI, ktorých podľa mňa nie je málo a v newslettroch som ich spomínal opakovane. Od halucinácií, cez hlúpnutie ľudí, bezpečnostné riziká, ešte väčšiu kontrolu Big Techu nad bežnou populáciou až po negatívny vplyv na mentálne zdravie. Naznačil som však opakovane, že to, čo zažívame dnes, rozhodne nemusí platiť o rok, dva, tri či päť.

Už pred vyše dvomi rokmi som tvrdil, že najväčšiu výhodu v AI boji budú mať firmy, ktoré ju dokážu implementovať do existujúcich ekosystémov - teda hlavne Google a Microsoft. Používať samostatné aplikácie pre bežnú prácu, keď ich môžem mať v tom, čo už aj tak používam, nedáva vôbec zmysel. Ľudia nechcú hľadať najlepší model, chcú to najviac “seamless” riešenie pre každodenné použitie.

Nikto ešte nevie, ako to dopadne. Ja viem, že nadšenci a “early adopters” nemajú radi skeptikov, lebo im búrajú ich sklenené zámky. Ale podľa mňa potrebujeme ako spoločnosť oveľa viac skeptikov. Pritakávačov mocným a bohatým je všade dosť. Trpezlivosť je vaša výhoda, nie brzda. Ak…

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Spojme sa

• Čítate môj newsletter prvýkrát? Prihláste sa na odber

• Sledujte ma na Instagrame pre osobnejší obsah

• Pozrite si ponuku mojich online kurzov o sociálnych sieťach

• Zistite, ako vieme spolupracovať

• Vypočujte si alebo si dohodnime rozhovor

Počas troch rokov sa ma veľa ľudí pýtalo, aké je to byť na voľnej nohe, či to stálo za to, či je to lepšie ako v agentúre alebo u klienta. Mnohí sa zaujímali preto, že by sami chceli začať freelance kariéru.

Čo-to som o tom napísal po prvých 7 mesiacoch od opustenia kancelárie a v podstate všetko platí aj po troch rokoch:

Dnes už teda nejdem opisovať, ako a prečo som sa tak rozhodol, ani ako sa na to pripraviť. O tom si rád pokecám s kýmkoľvek osobne pri káve.

Tento článok bude skôr o tom, ako som počas tých troch rokov hľadal systém práce, ktorý sa prispôsobí viac mne než ja jemu.

Kto si a čo NAOZAJ chceš?

Cesta sólo podnikania je úzko spätá s nekonečným sebapoznávaním. Moja začala u psychológa a diagnózou ADHD, no za tie roky je naplnená čítaním a počúvaním múdrych kníh (často dlhších, než by bolo potrebné), neustálym premýšľaním o budúcnosti, hľadaním systémov, zavrhovaním systémov, veľkými ambicióznymi plánmi, ktoré striedajú pokorné návraty na zem. Dokonca som bol na IQ teste.

Jednoducho, ako už marketingoví konzultanti vedia, ak nespravíš poriadnu diagnostiku, nemôžeš robiť správne rozhodnutia.

Pre mňa teda neboli posledné roky o modelovaní optimálneho biznis modelu, ale o modelovaní samého seba.

Kariérna križovatka

Každý sa v nejakom momente dostaneme do bodu, kedy si budeme musieť zodpovedať, čo a ako vlastne chceme robiť. Či už je to po škole, po vyhorení, po rodičovskej dovolenke, po sabatikale, pri zmene práce alebo pri prechode k vlastnému podnikaniu.

Mark Pollard, marketingový stratég, pripravil už pred časom prezentáciu “Take a Good Hard Look at Yourself”, kde zrhnul niekoľko svojich obľúbených prístupov k sebareflexii. Práve tam sa objavila aj ilustrácia križovatky, ktorá ma inšpirovala k tomuto článku (mám ho na to-do liste už veľmi dlho).

Na tejto križovatke stojí každý pred 3 rôznymi cestami - Podnikateľ, Zamestnanec, Umelec. Veľmi jednoduché, no veľmi efektívne zarámcovanie. Moja žiarovka uvedomenia sa rozblikala okamžite a intenzívne.

Podnikateľ

Pozor, mať s.r.o. alebo živnosť z človeka ani náhodou nerobí podnikateľa. Podnikateľ je niekto, kto rád buduje, ideálne stále niečo väčšie. Väčšia firma, väčší biznis, väčší klienti, väčšie faktúry. Podnikateľ je dravý, ambiciózny, pýši sa tým, že maká, frustruje ho, že ostatní nemakajú rovnako. Stále hľadá príležitosti, kde zarobiť, kde vyrásť, akú novú službu alebo produkt priniesť na trh a monetizovať ich. Chcú jednoducho vyhrávať a majú pred sebou nejaký bod v budúcnosti, za ktorým idú. Ak si predstavíte prototyp podnikateľa z médií, tak to je ono.

Mohlo by sa zdať, že každý freelancer je podnikateľ, lebo veď je to podnikanie, čo robíme. Nie, podnikateľ je koncept, ktorý je komplikovanejší ako to, že vystavujeme faktúry a máme vlastných klientov.

Zamestnanec

Aj tu je dôležité odpútať sa od doslovnej definície. Zamestnanec je niekto, kto predáva svoj čas za peniaze. Jednej firme alebo aj viacerým. Trackuje si čas, aby na základe neho mohol vystaviť faktúru alebo dostať výplatu. Má určenú pracovnú dobu, kedy je zastihnuteľný.

Veľa ľudí začne formálne podnikať a potom sa sami “zamestnajú”. Nastavia si pevný pracovný režim, definujú si čas pre seba, majú svoje “úradné hodiny”. Chcú mať svoj predvídateľný kľud.

Umelec

Nejde o spisovateľov, sochárov, maliarov či hercov. Ide o ľudí, ktorí radšej tvoria než budujú. Ide im viac o samotné “remeslo”, ktorému sa venujú, než o systém okolo. Robia to za peniaze, nie pre peniaze. To, čo robia, prispôsobujú sebe, nie externalitám.

Mal som kolegu, skvelého art directora, ktorý bol síce zamestnaný a dá sa povedať, že aj podnikal, ale rozhodne to bol umelec, aj keď neviem, či sa sám tak vnímal (asi mu pošlem tento článok). Keď robil, chcel robiť najlepšie ako vedel. Bez ohľadu na to, či to robil efektívne alebo načas. Výsledok bol vždy najdôležitejší. To znie super, ale nie je to úplne zlúčiteľné s ostatnými dvoma cestami.

Ktorou cestou ísť?

Väčšina z nás sa asi nebude definovať iba jedným z týchto profilov. Ale zároveň sa nedá byť všetko rovnocenne. Dôležité je byť veľmi úprimný sám k sebe. Byť umelec, ktorému nejde iba o peniaze znie veľmi vznešene, ale je to naozaj tak? Byť zamestnanec môže v dobe, ktorá adoruje podnikateľov, znieť ako niečo “podradné” a nudné. Ale netúžime každý po nejakej stabilite a predvídateľnosti?

Ja by som povedal, že som tak na 65 % umelec a 35 % podnikateľ. Pri prvom čítaní som si však okamžite hovoril, že som určite umelec. Lenže realita je komplikovanejšia, preto by som v nasledujúcich riadkoch priblížil moje uvedomenia, ktoré ma priviedli k tomuto pomeru. Rád by som potom s vami podiskutoval v komentoch, ako to vidíte vy.

Sloboda je pre mňa kľúčová hodnota

Môže to znieť ako klišé, ale fakt sa týmto snažím žiť už roky. Okolo slobody (nielen vlastnej) budujem aj Wild Cards. Keď cítim, že ma niečo príliš drží na jednom mieste, mám tendenciu utekať. Nemám rád záväzky, preto mám aj problém s pravidelnosťou a výdržou. Potrebujem časté zmeny, nové veci, flexibilný režim. Raz robiť to, raz ono. Niečo ukončiť, niečo začať, k niečomu sa vrátiť a na niečo aj zabudnúť.

Minulý rok som strávil na cestách tri mesiace čistého času. Teraz pomaly končí druhý mesiac v Ázii. Predstava, že by som si tento čas musel pýtať od niekoho nado mnou, je pre mňa až potupná.

S kolegami, ktorí so mnou pracujú na projektoch pre klientov, máme nastavený takmer absolútne slobodný režim s minimom procesov. Máme raz za týždeň status, hlásime si, keď máme dovolenku, máme zásadu odpovedať si do 24 hodín, no tam to končí. Každý pracuje vo svojom režime, zo svojho miesta. Pred mesiacom sme prezentovali tender súčasne zo Slovenska, Gruzínska a Thajska.

Moji klienti vedia, že fungujeme takto ,a vďaka tomu máme súlad v očakávaniach.

Sloboda však nie je spojená iba s pohybom po svete. Znamená aj nebyť odkázaný na jeden hlavný zdroj príjmu, nebyť otrokom vlastného kalendára, mať čo najmenej finančných záväzkov. Sloboda znamená možnosť realizovať sa, vymýšľať a robiť veci, ktoré chcem, s ľuďmi, s ktorými chcem.

Samozrejme, so slobodou prichádza zodpovednosť. Niekedy treba zamakať, niekedy treba urobiť kompromis. Ale na konci “tunela” musí vždy žiariť sloboda.

Mám veľmi rád peniaze, ale nemotivujú ma

Nikdy som sa netváril, že by peniaze pre mňa neboli dôležité. No sú pre mňa nástrojom, nie cieľom. Viac peňazí znamená viac slobody. Vo všeobecnosti. Niekedy však vidina peňazí môže ísť na úkor slobody.

Posledné dva roky moje podnikanie prinieslo tržby necelých 200 tisíc eur ročne. Väčšina z toho odišla ďalej mojim kolegom freelancerom za ich prácu. To, čo zostalo, síce nestačí na to, aby som si v dohľadnej dobe kúpil byt bez hypotéky, no je to dosť na to, aby som mohol žiť tak, ako mi to vyhovuje a robiť slobodné rozhodnutia.

Pochopiteľne, predstava, že z 200 tisíc by sa mohlo stať 350 či 500 tisíc, je lákavá. No viem si pomerne dobre predstaviť, čo by to vyžadovalo a rozhodne by to išlo na úkor komfortu a slobody. Radšej vyrastiem z 200 na 220 menším úsilím, než aby som sa musel pretrhnúť v nábore klientov a rozširovaní tímu, aby som dosiahol 500.

Väčšinový podnikateľ by si povedal, že radšej zamaká, vybuduje väčšiu agentúru a potom si v 45 rokoch užije plody svojej práce. Toto ja v sebe nemám. Viem, kedy mám dosť a viem, koľko som ochotný urobiť pre ďalší rast.

V knihe Company of One, ktorú aktuálne čítam, bola skvelá myšlienka, ktorá to celé vystihuje:

Príležitosti sú iba prezlečené povinnosti v peknej maske.

Nie som naviazaný na svoju prácu

Umelci milujú svoje remeslo. Lenže mnoho z nich na to dopláca. Chcú rásť, ale možnosti, ktoré im k tomu môžu pomôcť, ich paralyzujú:

• Najsť si niekoho, na koho môžem delegovať prácu. Stratím však kontrolu nad kvalitou, nebude to vždy podľa mojich predstáv, budem sa musieť prispôsobiť.

• Zvýšiť ceny za rovnakú prácu. Ako sa hovorí “In this Economy?”. Zdvíhanie cien je citlivá téma, v hyperkonkurenčnom prostredí obzvlášť. Je veľmi málo ľudí, ktorí sú v pozícii, že si to reálne môžu dovoliť.

Keďže nie som umelec na 100 %, aj mňa nejakým spôsobom zaujíma rast. A keďže nie som zamestnanec vôbec, ani na chvíľu mi nenapadlo predávať moje skúsenosti social media manažéra ako paušálnu presne definovanú službu. No som dostatočne podnikateľ na to, aby som z toho našiel východisko.

Ja osobne robím veci, ktoré ma bavia a najmenej vyčerpávajú - konzultácie, mentoringy, stratégie, školenia, vystúpenia na eventoch, projektový manažment. Naopak, to čo ma nebaví, posúvam ďalej, aj keď mi to ide a robil som to celý život - exekúcia sociálnych sietí a celý servis okolo.

Aby som sa nemusel báť o úroveň kvality, robím iba so skúsenými freelancermi, ktorí dokážu doručiť štandard, ktorý očakávam ja aj klienti. Ak sa ukáže, že to nevedia, proste si povieme, že sme to aspoň skúsili a ideme každý svojou cestou (to sa mi za tri roky stalo možno 4x a veľmi rýchlo sme to uzavreli).

Snažím sa byť v marketingu dostatočný generalista, aby som mohol klientom zabezpečiť akúkoľvek službu, akú očakávajú. Nebudem im predávať iba to, v čom som expert ja sám, keď príležitosti na rast sú niekde inde. Jednoducho nájdem dobrých ľudí, ktorí dodajú, čo treba.

Za tie roky som zistil, že klienti chcú robiť so mnou, ale nepotrebujú, aby som to reálne robil ja osobne. Chcú moju “garanciu” a tú dostanú.

Chcem mať čo najmenej zodpovednosti

Toto súvisí s tou slobodou. Zodpovednosť je limitom slobody. Keď som začínal freelancovať, často prichádzala otázka, či si založím agentúru. Je to taký lokálny modus operandi. Od prvého momentu som vedel, že nie. Agentúra je synonymom zodpovednosti. Extrémnej zodpovednosti. Musíte mať dosť zamestnancov, aby ste mohli obsluhovať klientov. Musíte mať dosť klientov, aby ste mohli platiť zamestnancov. Z toho vzniká nekonečný kolotoč, z ktorého sa nedá vystúpiť.

Predstava, že som zodpovedný za niekoho iného živobytie, je pre mňa strašiakom. Nikdy by som nechcel, aby niekto prišiel o plat preto, že sa klient s nami rozlúčil. Chcem sa budiť s tým, že som zodpovedný za svoj život. Že to robím pre seba. S ostatnými si len pomáhame, aby to každý mohol robiť pre seba.

Žiadny klient nie je jediným klientom “mojich” freelancerov a žiadny klient nie je natoľko veľký, aby komukoľvek z nás rozbil živobytie.

O ďalších nákladoch a rizikách, ktoré súvisia s budovaním tradičnej firmy, ani nemusím hovoriť.

Spomínaná kniha Company of One je o tom, ako budovať čo najmenšiu možnú životaschopnú firmu. To je môj zámer.

Nepotrebujem monetizovať každé svoje hobby

Úprimne, neprejde týždeň bez toho, aby som sa zamyslel nad tým, či nezačať monetizovať svoju tvorbu. Či nezačať tvoriť prémiový obsah pre predplatiteľov, alebo proste iba robiť, čo robím, ale za paywallom. Je to pre mňa obrovská dilema.

Na jednej strane ma tvorba obsahu baví, na druhej však znamená veľký objem práce. Na jednej strane by bolo fajn, keby sa aspoň sčasti táto práca zaplatila, na druhej to však predstavuje oveľa väčšiu zodpovednosť a nové povinnosti.

A osobne ma tiež už serie, ako všetko na internete je dnes za paywallom a niekde v kútiku duše som presvedčený, že to tak nemôže fungovať navždy a ľudia si raz povedia dosť. Takže si hovorím, že neviem, či chcem byť súčasťou problému.

Žijeme v dobe, kedy sú všetci vyhorení. Aj tí, čo to o sebe nehovoria. Hľadáme si svoje “third places”, či už fyzické alebo metaforické. Chodíme na turistiku, liesť na skaly, hrať padel či na pilates. Maľujeme, robíme keramiku, vyrábame šperky. Niektorí píšeme, iní vibe kódujú apky.

Lenže kapitalizmus a korporátny svet hnaný profitom nás pohltili natoľko, že rýchlo začneme cítiť potrebu na našom hobby zarobiť. Zakladáme e-shopy, samostatné instagramové profily, miliónte HeroHero.

Z hobby si razom urobíme prácu. Presne takú, aká nás k tomu hobby doviedla.

Preto som stále ani po rokoch nevyriešil moju vlastnú dilemu s monetizáciou obsahu. Tvorba obsahu je moje hobby, ktoré mám fakt rád. A stále som sa nerozhodol, či chcem, aby sa stalo mojou prácou. To totiž môže priniesť nejaký príjem, no môže vymazať radosť.

Ako si to “urobiť pekné”?

Môj pohľad môže byť mnohým úplne cudzí. No verím, že mnohým môže hovoriť priamo z duše. Presne preto ho zdieľam. Aby sa každý z nás mohol zamyslieť, ako navigovať ten svoj život tak, aby fungoval podľa našich pravidiel.

Ja to hľadám už tri roky a možno to ani nikdy nenájdem. Možno to je práve pointa mojej umeleckej povahy. Proste robiť najlepšie, ako sa dá v danom momente. Zmeniť to, keď cítim, že to treba zmeniť. A skúsiť niečo iné.

Dôležitá je rozhodne úprimnosť. Bez nej sa nám môže stať, že sa dostaneme na miesta a do situácií, o ktoré nemáme záujem.

Ja si trúfalo myslím, že som k sebe úprimný. Potom môžem byť úprimný aj navonok bez toho, aby som sa až tak trápil, akú odozvu to bude mať. Stojím si za svojím postojom, pretože je môj, aj keď pre niekoho môže byť kontroverzný. A možno práve preto to má často veľmi pozitívnu odozvu. Ľudia radi ocenia, keď niekto niečo prejaví aj za nich.

Ako si to vy robíte podľa seba?

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Spojme sa

• Čítate môj newsletter prvýkrát? Prihláste sa na odber

• Sledujte ma na Instagrame pre osobnejší obsah

• Pozrite si ponuku mojich online kurzov o sociálnych sieťach

• Zistite, ako vieme spolupracovať

• Vypočujte si alebo si dohodnime rozhovor

Formát Poznámkový Blog som si vymyslel, aby som sám seba a svoju tvorbu nezatváral do nejakej tematickej škatuľky. Urobil som to v živote už veľakrát. Keď som mal v roku 2014 foodblog na Blogspote, založil som si osobný blog na Wordpresse. Potom som začal písať cestovateľský blog, ktorý som po čase rozšíril o osobnejšie témy z môjho života a prežívania.

Keď som začal robiť podcast v roku 2018, nikdy som sa nechcel zviazať jednou témou. Nerobil som rozhovory len s marketérmi, aj keď som už pracoval v brandži a žil som ňou. Chcel som riešiť rôzne témy s rôznymi ľuďmi. Keď som cítil potrebu riešiť marketingové témy, vznikla Doba digitálna, keď to boli podnikateľské témy, vzniklo OD5DO9. Z Doby digitálnej som si postupne spravil strechu pre všetok obsah, ktorý robím, vrátane Poznámkového Blogu. Také malé súkromné vydavateľstvo.

To je len také intro pre vysvetlenie, prečo sem dnes píšem toto, aj keď možno väčšina z vás je tu kvôli vzdelávaciemu obsahu, aký prinášajú napríklad Digitálne novinky. Pretože som vždy chcel hovoriť o tom, čo je pre mňa relevantné v danom momente.

Long time no see

Posledný newsletter odo mňa vám prišiel 5. septembra 2025, teda pred viac ako štyrmi mesiacmi. Písal som ho počas 12-hodinového letu do Tokia. Presvedčený, že som zasa naspäť na ceste k pravidelnosti. Lenže som netušil, že sa spustí vlna povinností, ktoré si rozoberú moju mentálnu energiu na niekoľko mesiacov.

Toto rozhodne nie je ukazovanie prstom na nikoho okrem mňa. Mám rád svoju prácu, vážim si svojich klientov a ich dôveru, sám rozhodujem, ktorú príležitosť príjmem a ktorú nechám niekomu ďalšiemu. Lenže moja impulzivita a nadšenie, s ktorými ich príjmam, nie vždy myslia aj to, že ich treba potom spraviť :)

Task za taskom

Začalo sa to už v Japonsku písaním posudkov záverečných prác MBA študentov Digitálnej Univerzity. Ohodnotiť 11 prác a urobiť to čo najzodpovednejšie sa stalo mojou večerno-nočnou aktivitou počas niekoľkých dní. Po celodennom objavovaní krásnych miest. Určite choďte do Japonska, ak máte možnosť. Každopádne, nič čo by som nezvládol urobiť na poslednú chvíľu už tisíckrát v minulosti. Lenže vlastný obsah musel ísť na vedľajšiu koľaj.

Po návrate prišlo to, čo sa dalo očakávať, ale aj tak ma to zaskočilo. Účasť v komisii na obhajobách prác MBA. Stretnutia s novými klientmi, cenové ponuky, onboarding, statusy, konzultácie, produkcie, za ktorými treba cestovať. Klasické veci, ktoré zapĺňajú pracovný deň.

Voľný čas však zapĺňali tie menej klasické veci. Príprava na prednášku na konferencii Moneyfest, kam som prišiel s úplne novou témou. Následne po nej príprava na workshop Social Media Reštart v Pieštanoch.

Eufória z oboch mi vnukla nápad urobiť celú sériu workshopov, tak som ich spravil 5 za 6 dní na prelome novembra a decembra - v Šali, Košiciach, Poprade, Banskej Bystrici a Trenčíne. Tak začalo zháňanie priestorov, vybavovanie cateringu, ubytovania, promo, klikanie kampaní, vytváranie kreatív, každodenný mini stres počas troch týždňov, keďže ľudia si aj takéto veci nechávajú na poslednú chvíľu (jedno z mojich zásadných poučení).

Inak workshopy dopadli výborne, strávil som krásny čas s naozaj pestrým mixom ľudí a pripomenul si, čo robím na svojej práci najradšej. Určite si dáme 1-2 workshopy v marci, tak pozrite, o čom to bolo, ak vás to zaujíma.

Do tohto sme s partičkou kamarátov každý mesiac organizovali náš Trnavský Business Brunch, networkingový koncept pre podnikateľov z nášho regiónu, ktorý som si vymyslel niekedy na jar. Je to niečo, na čo som za minulý rok naozaj hrdý :)

Okrem toho som stihol byť na jeseň hosťom v dvoch podcastoch, LinkedIn Kolotočári a Eshopový kráľ, spraviť prednášku vo Websupporte, vytvoriť nový merch pre Wild Cards, ktorý išiel ako vianočný darček pre klientov aj kolegov freelancerov. A ozaj, ešte nám na vianočné obdobie prišla pozvánka do tendra od nášho dôležitého klienta. Tiež som chodil dvakrát týždenne cvičiť a raz týždenne hrať futbal, aby trpela len moja myseľ, nie aj telo.

Toto všetko sa dialo popri normálnej práci pre klientov. Vlastný obsah musel ísť na vedľajšiu koľaj.

Bez výhovoriek

Nepíšem to ako výhovorku a už vôbec nie ako nejaký flex. Je to iba opis reality posledných mesiacov. Keď som si to rekapituloval, nie je žiadnym prekvapením, že som sa spamätal 23. decembra enormne unavený s tým, že v celom tom kolobehu mi niečo chýbalo.

Tvorba obsahu vždy bola a dosť pravdepodobne aj vždy bude mojou voľnočasovou aktivitou. To je na jednej strane oslobodzujúce, pretože nie ste nikým do ničoho tlačení. Máte slobodu a s ňou prichádzajúcu zodpovednosť. Na druhej strane je to nebezpečené, pretože to neplatí účty, a tak to ľahko môže ísť bokom.

Seth Godin vo svojej knihe Proces opisuje profesionálov nie ako tých, ktorí sa živia tým, čo robia, ale ako tých, ktorí to robia každý deň, zodpovedne, bez ohľadu na to, či sú za to zaplatení, či sa im chce, či majú práve náladu či múzu. Každý deň robia svoju prácu o kúsok lepšie, než deň predtým.

Ja toto posolstvo veľmi rád šírim, no sám som v ňom zlyhal. Hranica medzi slobodou a neprofesionalitou vie byť tenká.

Áno, nesedel som doma na gauči a nehral Playstation (čo by som občas uvítal). Pracoval som tvrdo, robil som, čo bolo treba. No venoval som sa viac veciam, ktoré moju mentálnu energiu berú než, že by mi ju dobíjali.

Kreatívny retreat

Pár dní pred Vianocami som pozeral webinár môjho kamoša Jakuba Hrušovského o tom, aké AI nástroje a akým spôsobom využíva vo svojej práci. Hneď som mu písal, že je to skvelo, prakticky spracované, ale že keď vidím, aký je z toho nadšený, ja nič také necítim. Že som asi vyhorel, lebo som úplne cynický voči tomu, čo pozerám a počúvam. Vtedy som to pomenoval prvýkrát aj sám pred sebou. Že nie som iba “v jednom kole”, že “nehustlím”, ale že idem na doraz.

Celý posledný rok sme vedeli, že január a február chceme stráviť v Ázii. Vedeli to všetci kolegovia aj klienti. Bral som to tak, že rovnako ako minulý rok proste zmeníme prostredie, pocestujeme a počas toho budeme normálne pracovať. V posledných týždňoch roka som si to však musel trošku pretransformovať - potrebujem sa dať kreatívne dokopy.

Písať, tvoriť, sprostredkovávať hodnotu formou informácií, skúseností či myšlienok, mojich alebo iných zaujímavých ľudí, je niečo, čo robím už viac ako 10 rokov a milujem to. A keď niekoľko mesiacov nerobíte nič z toho, čo milujete, začne vás to zožierať. Začnete strácať zmysel v tom, čo je dôležité, pretože to neviete vyvážiť tým, čo vás napĺňa.

Dnes sme jedenásty deň v Thajsku a konečne som dokázal sedieť pár hodín pri tomto článku. Každý deň si zapisujem (do poznámkovej appky a do Miro boardu) nápady na newslettre, na social media obsah, formujem si, ako by mal vyzerať môj pracovný aj tvorivý život.

Nechcem si ho nalinajkovať, to mi nikdy nefungovalo. Ale potrebujem vedieť, že existuje miesto, na ktoré sa môžem pozrieť, keď riešim, čo ďalej. Keď na školeniach, konzultáciach a prednáškach hovorím o tom, prečo je dôležité mať stratégiu, myslím tým presne toto. Skladám si konečne vlastnú stratégiu, aby som nešiel ďalšie mesiace len na voľnobeh.

Viem, že nie som jediný, kto prežíva niečo podobné, iba vo svojom vlastnom kontexte. Mám pocit, že veľká časť sveta je tak trošku vyhorená. Každý deň iný nezmysel na politickej scéne, ekonomická neistota, komplikovaný pracovný trh, do toho nespočetné množstvo bullshitterov s témou AI (o tom nabudúce). Svet je taký dynamický, že je to únavné.

Niekedy veľmi pomôže vedomie, že aj niekto ďalší prežíva niečo podobné. Verím, že tento článok sa dostane k tým, ktorí presne toto vedomie teraz potrebujú. Špeciálne v dnešný Modrý Pondelok. A od zajtra už všetci o kúsok pozitívnejšie :)

PS: Ak by sme mali spolu niečo pracovne vymyslieť počas najbližšieho polroka, teraz je ten čas, kedy sa to formuje. Mrknite na môj web alebo na web Wild Cards, ako si vieme pomôcť.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Toto je posledný diel mojej minisérie newslettrov týkajúcich sa Cannes Lions 2025. Tentokrát vyberám 3 kampane, ktoré ma najviac oslovili spomedzi tých, ktoré získali ocenenie v social media kategórii.

Ak by vás zaujímalo oveľa viac takýchto príkladov, dnes večer robíme online prednášku v Klube Digitálnej univerzity, kde si ukážeme viac ako 20 ocenených kampaní. Je to zadarmo, stačí sa zaregistrovať.

Cif ako partner vulgarizmov

Pravdepodobne všetci poznáme značku Cif primárne ako čistič kuchyne alebo kúpeľne. Niektorí možno ako čistič tenisiek. Zákaznici teda Cif používajú na čistenie všetkého možného. Prečo by teda značka nemohla skúsiť vyčistiť aj slovný prejav od vulgarizmov? Cif sa spojil s tvorcami obsahu, ktorí dôverne poznajú situáciu, kedy im algoritmy pre nadávky demonetizujú obsah. Ich vlastný zvuk a logo sa stali symbolom cenzúry vulgarizmov v podcastoch a videách. Vďaka tomu mohol obsah zostať monetizovaný a Cif potvrdil, že dokáže vyčistiť naozaj všetko. Skvelý nápad!

Predchádzajúce zápisky

Píše ti Ikea!

Kto aspoň raz v živote neposlal alebo nedostal uprostred noci správu “Si hore?”, nech hodí kameňom alebo dá lajk na tento newsletter. Čo by ste urobili, keby vám takúto správu poslala Ikea? Navyše s ponukou zľavy na matrace, keďže očividne v noci nemôžete spať? Konečne nejaká značka využila kreatívne DMs, veľmi oceňujem.

Tandem Burger a King

Žiadny ročník Cannes Lions by nebol kompletný bez Burger Kingu. Už pred rokmi som obdivoval ich kampaň, v ktorej zasponzorovali tím z nižšej anglickej ligy, vďaka čomu sa ich logo dostalo do hry Fifa aj bez toho, aby museli byť oficiálnym partnerom.

Tentokrát urobili ďalší skvelý hack, pri ktorom využili, že FC25 po novom používa AI komentáre hlasov a teda dokáže vyslovovať aj mená neznámych hráčov. Zistili, že v hre je dostatok hráčov s menami Burger a King a vyzvali hráčov hry, aby do svojho tímu dostali posily s týmito menami a nechali Burgera nahrať Kingovi na gól a zdieľať to na sociálnych sieťach za free Whopper. Výsledok je opäť skvelý a rivalita s McDonald’s opäť baví všetkých.

Chcete viac? Počujeme sa večer!

Ako som spomenul na začiatku, dnes o 19:00 robíme s Digitálnou univerzitou online prednášku v Klube Digitálnej univerzity, kde sa môžeme porozprávať o Cannes Lions, ukážeme si spolu až 25 kampaní a povieme si, vďaka čomu sa im zadarilo na najprestížnejšom reklamnom festivale na svete. Je to zadarmo, stačí sa zaregistrovať.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Prešiel mesiac od Cannes Lions a rád by som sa dnes trošku zamyslel nad tým, ako festival odráža realitu v brandži. TLDR: Nie veľmi, ale nevadí to.

Stálo to za to? Absolútne áno!

Do Cannes som vrátil po 8 rokoch. Kým v roku 2017 som tam bol ako víťaz slovenského kola Young Lions, takže zadarmo, tentokrát som bol za svoje. Základný lístok na samotný festival stojí 5 000 €. Ja som využil výhodnejšie lístky pre mladé firmy, ktoré stáli menej ako tretinu, okolo 1 400 €. Viac o možnostiach, ako sa dostať na Cannes Lions výhodnejšie, som hovoril v tomto videu.

Logicky sa teda viacero ľudí pýtalo, či sa to oplatí. Za seba hovorím, že áno, najmä z troch dôvodov:

• Drvivá väčšina ľudí z našej brandže sa do Cannes nedostane nikdy. Takže mať príležitosť zažiť event pre globálny reklamný svet je samo o sebe skvelá skúsenosť.

• Nabitý program plný svetových kapacít, krásne prostredie, atmosféra, mikrosvet, ktorý tam vznikne, každodenná happy hour s rosé, odovzdávanie cien za najkreatívnejšie kampane - každý z 12 000 návštevníkov si to môže užiť úplne podľa seba. Niekto sa môže prísť niečo naučiť, niekto networkovať, niekto zabaviť.

• Beriem to ako takú užitočnú dovolenku. Cannes je milé malé mesto, má pekné pláže, sú tam dobré kaviarne (i keď len zopár). Keď to spojím s druhým bodom, robí to veľmi zaujímavý zážitok.

Pre mňa kombinácia týchto bodov obhajuje aj pomerne veľkú investíciu. Za plnú cenu by som však hovoril niečo úplne iné :)

Pekne to zhrnula aj Ashley Rutstein na jej TikToku “Stuff About Advertising”.

Ja som si svoj francúzsky týždeň užil, mal som čas pre seba, každý deň som zaspával prestimulovaný, mal som ubytko s úžasnou pani domácou, ktorá mi robila každý deň skvelé raňajky, podarila sa mi fotka s Markom Ritsonom, stihol som aj dve hodiny na pláži.

Celý čas som si však chtiac-nechtiac pripomínal jednu vec…

Predchádzajúce zápisky

Je to realita? Absolútne nie!

Jedno slovo, ktoré podľa mňa vystihuje Cannes Lions, je "pozlátko”. Slnko, parties, červený koberec, súkromné večierky pre vyvolených, eventy v drahých hoteloch, celebrity, influenceri, plné predražené reštaurácie, helikoptéry a súkromné lietadlá, kampane s nekonečnými budgetmi, technologické firmy s vlastnými jachtami. Tento týždeň je úplným opakom toho, čo bežný zamestnanec v reklame zažíva počas roka.

Keď som prechádzal na LinkedIn Rooftop priestormi hotela Carlton, fyzicky som cítil, že tam nepatrím. Že všetky tie prednášky a happy hours sú zábavkou pre spodných 99 % a tí skutočne dôležití ľudia zažívajú úplne iný týždeň. A celú tú srandu platia značky a ich zákazníci (teda my). V tomto je Cannes Lions reálnym odrazom reklamného sveta, ale asi nie v takom zmysle, ako by si prial.

Pozrite si, koľko zarábajú ľudia, ktorí si Cannes naozaj užijú (spolu s kvantom influencerov, ktorí dostali túto dovolenku zadarmo). Ktorúkoľvek z tých agentúr si dáte do Googlu ako “XY layoffs” nájde vám to tohtoročné správy o prepúšťaní tisícov ľudí. John Wren napríklad v roku 2024 zarobil 494x viac ako je mediánový plat v Omnicom skupine. Krakowsky “iba” 218x.

Keď som večer pozeral slávnostné odovzdávanie zlatých levov a Grand Prix, chvíľami sa na mňa prenášalo nadšenie výhercov a hovoril som si, že možno tá práca v agentúre môže byť aj pekná. Potom som si spomenul, že absolútna väčšina ľudí z agentúr po celom svete si k takejto cene ani nepričuchne a v čase odovzdávania cien sedia pri počítači za nedostatočný plat a dúfajú, že vymyslia niečo, čo im aspoň trochu prinavráti zmysel v ich práci.

Ospravedlňte cynika vo mne, ale toto sa mi naozaj preháňalo mysľou väčšinu času. Viete ako, keď je človek niekde sám, má čas premýšľať.

Sú reálne aspoň tie kampane? Nie vždy

Viete, koľko stojí jedna prihláška práce na Cannes Lions? V priemere okolo 1 200 €. Tento rok prišlo 27 000 prihlášok. To je viac ako 3 milióny eur, ktoré investovali agentúry iba do prihlášok. Bez nákladov na tvorbu case studies k prihláškam. Tie isté agentúry, ktoré každý rok prepúšťajú, znižujú odmeny a ich CEOs zarábajú v stonásobkoch platov ich zamestnancov.

Je to jednoducho veľký biznis. Taký veľký, že mnohé agentúry sa neštítia prihlasovať práce, ktoré vznikli iba pre účely súťaže, ktoré reálne nikto nikdy nevidel (existujú tzv. ghost ads), ktoré v prihláškach zavádzajú ohľadom výsledkov alebo rovno klamú. Takéto prípady sa objavujú každý rok. Tento rok je to však pocitovo o dosť intenzívnejšie a aj mesiac po festivale táto téma žije.

Začalo to už týždeň po festivale, kedy brazílska agentúra DM9 (súčasť siete DDB zo skupiny Omnicom) prišla o cenu za kampaň “Efficient way to pay” za to, že v case videu pomocou AI zmanipulovala niektoré zábery z médií alebo TED Talku, aby hovorili veci, ktoré posilňovali dopad ich kampane. Nakoniec agentúra stiahla zo súťaže aj ďalšie dve kampane, Plastic Blood a Gold = Death.

To spustilo celú lavínu komentárov, niektorých volajúcich po prísnejších kontrolách a trestoch, iné zasa zľahčovali tému v zmysle “veď to všetci vieme, že to takto funguje”. Niekoľko (nie málo) ďalších prác bolo “usvedčených” zo zavádzania a ohýbania výsledkov, napriek tomu im ceny zostali. Od kampane, o ktorej klient ani nevedel, po takú, kde aj po odhalení klamstva svoje pochybenie popierala agentúra aj klient. V tomto príspevku je výpis niekoľkých z nich. Nemecký profesor Sebastian Wolf sa dokonca podujal zbierať konkrétne problematické kampane aj z histórie a má ich už niekoľko desiatok.

Napríklad táto indická kampaň nižšie, obdoba našej bločkovej lotérie, s názvom Lucky Yatra vyhrala Grand Prix a 6 zlatých levov(!), no ukázala sa, že enormne nafúkla výsledky a v skutočnosti aj nápad bol už niekoľkokrát zrecyklovaný, dokonca v roku 2017 sa už niečo podobné v Indii realizovalo.

Kampaň bežala iba na jar tohto roku, tvrdí, že rozdala výhry v hodnote 1,4M dolárov, zvýšila predaj lístkov o 34 % a zožala taký úspech, že sa rozšírila na 7 000 staníc po celej Indii. Pravda je taká, že počas trvania sa prihlásili iba traja výhercovia, ktorí vyhrali spolu okolo 1 500 €. Dokonca aj keby každý deň od začiatku do termínu podania prihlášky (asi mesiac) našli jedného reálneho výhercu, nebolo by to spolu viac ako 4 000 €. Zástupcovia železničnej spoločnosti sa vyjadrili, že žiadny výrazny predajný efekt to nemalo a kampaň ukončili po 8 týždňoch.

O celej tejto téme vznikol článok na AdAge na základe rozhovorov s 22 lídrami z reklamného sveta. Pekne opisuje, čo sa vlastne deje, prečo sa to deje a čo by sa s tým malo robiť.

Ak by ste chceli v tejto téme zavŕtať viac (pozor, ide to veľmi jednoducho), pod hashtagom #cannesfactcheck na LinkedIne sa dostane k viacerým dobrým príspevkom a postrehom.

Únik z reality

Na záver určite treba povedať, že väčšina kampaní v Cannes pravdepodobne prebehla tak, ako to prezentujú prihlasovatelia. Lenže v kontexte toho, či Cannes odráža reklamnú realitu, alebo akúkoľvek realitu, je dôležité sa baviť aj o tomto.

Všetci občas hľadáme únik od reality a Cannes Lions je stále napriek všetkému veľmi príjemným únikom z reality, ktorý si (snáď) rád doprajem aj o rok :)

Bonus: Ako zomrela a ožila sova z Duolinga

Tí z vás, ktorí sledujete Duolingo si určite pamätáte, že na začiatku tohto roka sa pobral na druhý svet ich maskot, sova Duo. Značka, ktorá rozhodne vie, ako získať pozornosť na sociálnych sieťach, sa opäť hecla s novým virálom a zaslúžila si za to strieborného leva.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Dnes mám pre vás ďalšie postrehy, ktoré sú podľa mňa hodné zdieľania. Na ceste sú ešte dve vydania tohto miniseriálu.

AI už nie je téma, ale úplná samozrejmosť

Nie je žiadnym tajomstvom, že pri všetkých prehajpovaných vyhláseniach a prognózach ohľadom umelej inteligencie sa snažím držať si odstup. Myslím si, že príliš veľa ľudí si uverilo, že má vešteckú guľu, príliš veľa ľudí sa rozhodlo, že potrebuje novú tému využiť pre svoj profit, a príliš veľa ľudí zabúda na to, že na konci bežný konzument rozhodne, čo je naozaj trend a aký veľký dopad bude mať.

Keďže po buzzwordy sa v Cannes nechodí vždy ďaleko, myslel som, že tie isté sebavedomé vyhlásenia budem počúvať v každom druhom vystúpení. No síce sa o AI hovorilo veľa a často, nikdy nie v podobnom kontexte.

Využívanie AI nástrojov v marketingu, reklame a biznise je proste realita, nič, nad čím by sme stále potrebovali ochkať. Ľudia v brandži neprichádzajú vo veľkom o prácu (aspoň nie kvôli AI), kreativita je stále to, v čom ľudia dominujú.

Napriek tomu, že už dva a pol roka denne počúvame a čítame o AI a takej či onakej pozícii, ktorú nahradí, v realite (minimálne v našej brandži) sa zatiaľ nič také nestalo. To, že niekto používa MidJourney, ChatGPT alebo nejaký tool na vibe coding, predstavuje pomôcku pri práci, nie žiadne zemetrasenie.

Som rád, že aj na evente, kde každý rád opakuje prehajpované frázy, boli tentokrát všetci výrazne kľudnejší.

Prvú časť o kreativite ste čítali?

Agentúry nie sú iba dodávatelia

Keď som bol v Cannes prvýkrát v roku 2017, veľmi vo mne zarezenovalo, čo povedal Fernando Machado, vtedajší CMO Burger Kingu, ktorý v tom roku získal titul Creative Marketer of the Year. Budem parafrázovať:

“Spolupráca s agentúrou nie je automat na colu, do ktorého stačí vhodiť peniaze a vypadne vám to, čo si prajete.”

Apeloval tak na úzku spoluprácu a partnerstvo medzi klientom a agentúrou. Áno, vo vzťahu klient-agentúra je jedna strana, ktorá to platí, to však neznamená, že sa ten vzťah zmení iba na objednávateľa a dodávateľa. Spolupráca má byť prínosná pre obe strany, aby mohli vznikať dobré práce.

Tento rok niečo podobné zopakovala Patricia Corsi, Chief Growth Officer z Kimberly-Clark, keď povedala, “Agencies are not just vendors”.

Aj keď tento koncept partnerstva je tiež niečo, o čom sa v praxi viac hovorí než sa deje, verím, že to môže fungovať. Lenže nepomáhajú tomu procurementy, pravidelné tendre, neustále sa zmenšujúce budgety, ktoré skracujú trvanie spoluprác.

Takže síce to väčšina z nás úplne neovplyvní, ale skúsme si hľadať takých klientov, s ktorými nás bude baviť robiť. A ako klienti zasa také agentúry, s ktorými naozaj chceme robiť a ideálne čo najdlhšie.

Taký KitKat má jednu agentúru (VML) už 90 rokov. To je tiež jedným z faktorov, ktoré pomáhajú konzistentnosti, o ktorej som písal v predchádzajúcom newslettri.

Triad podcast o Cannes Lions

Čo si z Cannes odniesli Monči a Maťa z agentúry Triad? Že rastie vplyv content creatorov, ktorý však so sebou prináša aj nové kreatívne výzvy. Že konzistentnosť je absolútne kľúčová pre efektivitu. Že reklama by mala ideálne zabávať. A že reagovať na kultúrne udalosti je nový virál. Vypočujte si viac v najnovšej časti podcastu Marketing bez obalu.

Bonus: Grand Prix a striebro pre vizuál KitKat

Postarala sa oňho pražská agentúra VML a fotil ho slovenský fotograf Miro Minarovych s desiatkami ocenení z kreatívnych súťaží z celého sveta.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Chcem zdieľat veci, ktoré si postupne odnášam z programu, ktorý stíham absolvovať, a ktoré by mohli zaujímať aj vás.

Neexistuje iba jedna forma kreativity

Pondelkové ráno som začal panelovou diskusiou CMOs in Spolight, ktorú moderoval Jim Stengel, moderátor The CMO Podcast a bývalý globálny šéf marketingu Procter & Gamble. Jeho hosťkami boli marketingové líderky z Amazonu, Marsu a Novartisu.

Diskusia bola samozrejme o AI, firemnej kultúre a kreativite. Práve mi téme kreativity, ktorú označili ako budúcnosť marketingu, odznela prvá myšlienka, ktorú by som dnes chcel šíriť.

“There si no one way to be creative.” - Gail Horwood, Chief Marketing and Customer Experience Officer

Na mieste, kde sa oceňujú najmä kampane, teda výsledky copywriterov, art directorov a kreatívnych riaditeľov, je toto skvelé posolstvo. Pretože ako doplnila: “Creative used to be a title, now it’s verb for everyone”.

Byť kreatívec neznamená iba vymýšľať kampane, slogany, reklamné spoty, ani modelovať sochy či maľovať obrazy. Byť kreatívec znamená žiť kreatívne, premýšľať nad tým, čo nové alebo iné sa dá vytvoriť, hľadať spôsoby a robiť to. Na to nepotrebujete žiadnu nálepku.

Kreatívne platformy > Kreatívne kampane

Slovo platform je tak trošku buzzword, ktorým sa okrem startupistov oháňajú už aj marketéri a kreatívci, preto som najprv váhal či to sem zaradiť. Lenže v správnom kontexte jednoducho dáva jeho použitie zmysel. Vymýšľať kreatívne platformy namiesto kreatívnych kampaní znamená premýšľať nad komunikáciou dlhodobo, premýšľať komplexne a premýšľať nad komunikáciou v kontexte jej použitia.

Kedysi sme v agentúrach pracovali so slovami koncept, umbrella, strecha, big idea, ktoré to v teórii vystihovali veľmi presne. V praxi však išlo takmer vždy len o jednu kampaň a pri ďalšej sa začínalo odznova. O krátkozrakosti marketérov a ich túžbe po novote sa toho už povedalo a popísalo veľa.

Na druhej strane je silná skupina marketérov, ktorá síce hovorí o dlhodobom prístupe, ale často nemennom. Odporúčania ako “dobrá reklama sa neopozerá” (vychádzajúce z testov reklamných spotov) sú v rozpore s tým, čo hovoria digitálne kanály, na ktorých sa reklama šíri. Tie volajú po stále novej a novej kreatíve a obsahu. Každý kanál má tiež svoje špecifiká, publikum iné očakávania. Využívanie viacerých kanálov súčasne však prispievať k efektivite z pohľadu predajov aj sily značky.

Funkčné kreatívne platformy sú v podstate výsledkom dobrej strategickej práce, nie až tak samotných kreatívcov. Sú postavené na kvalitnom insighte a pripravujú priestor pre dlhodobú konzistentnú kreatívu, ktorá má potom rôznu podobu na rôznych kanáloch. Takže sú dlhodobé a flexibilné zároveň.

Dobrým príkladom je “Kampaň za skutočnú krásu”, ktorú značka Dove rozvíja vyše 20 rokov. Alebo “Keď si hladný, nie si to ty” od Snickers, koncept, ktorý žije už cez 15 rokov. Alebo aktuálna komunikácia McDonald’s postavená na “Fan Truths” (o ktorých tu hovorili súčasne globálna aj americká CMO). Alebo môj najobľúbenejší príklad, KitKat so svojou platformou “Have a break, have a KitKat” z roku 1957. Predstavte si to, skoro 70 rokov hovoriť ľuďom to isté.

Viac o platforme “Have a break, have a KitKat” si môžete prečítať v článku od Creative Review.

Pre inšpiráciu pridávam spot austrálskej organizácie Meat and Livestock Australia, ktorá pomáha producentom a predajcom mäsa s markektingom. Spot je najvnovším príkladom platformy Share The Lamb, ktorá je postavená na insighte, že síce je spoločnosť polarizovaná, všetkých v krajine spája láska k mäsu a barbecue.

Bonus: Dva zlaté levy pre videoklip A$AP Rockyho

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Pri príležitosti toho, že už o pár dní medzi vás vypustím svoj úplne nový podcastový formát, som si povedal, že dám dokopy niečo ako návod, sumár všetkého, čo som sa naučil pri tvorbe niekoľkých podcastov od roku 2018. Priamy pohľad do “zákulisia” toho, ako tvorím ja. Fakt verím, že niekomu toto môže pomôcť.

Nápad 💡

O čom ma byť váš podcast? Prečo ho chcete robiť? Čo ním chcete povedať svetu? Prečo je zvažovaná téma pre vás relevantná? Chcete robiť podcast sami alebo s niekým ďalším?

V podstate neexistujú limity, môžete robiť podcast akokoľvek a o čomkoľvek. Je však dobré si to pomenovať, racionalizovať a v prípade potreby v budúcnosti pripomínať. Ja už som od roku 2018 vyskúšal niekoľko rôznych formátov podcastov.

Najskôr to bola relácia, kde som sa chcel proste rozprávať s ľuďmi, ktorých som buď stretával alebo rád sledoval ich prácu. Potom sme skúšali podcast vo dvojici, kde sme chceli byť viac spontánni a freestyle, rozprávať sa tak, ako sa rozprávajú kamoši na pive po práci. Skúsil som si aj zopár sólo epizód, kde som chcel zdieľať svoje myšlienky a pohľady na niektoré témy. Keď som ešte blogoval, urobil som sériu rozhovorov so slovenskými blogerkami a blogermi, ktorých tvorba ma bavila a chcel som sa s nimi rozprávať primárne o blogovaní. Neskôr som sa zameral na viac edukačný obsah, ktorý nebol až tak postavený na hosťovi, skôr na konkrétnej téme.

Najnovší podcast je o ľuďoch a ich firmách, ktoré budovali ako „bokovku“ popri štandardnom zamestnaní, pretože rovnako som začal budovať našu firmu Wild Cards aj ja. Nápad mi v hlave skrsol, keď som pred rokom na dovolenke v Ázii objavil v kníhkupectve knihu „Side Hustle in Progress“. Nekúpil som si ju, ale dlho som nemohol prestať myslieť na tému bokoviek, hobby projektov, vedľajších príjmov. Niekoľko rokov som freelancoval popri práci, moje podcasty, blog aj newsletter boli projekty, ktorými som vypĺňal voľný čas s vidinou (možno nevypovedanou) toho, že sa to raz celé nejak oplatí a ja budem môcť robiť to, čo ma naozaj baví. V podstate okamžite som vedel, že túto tému chcem spracovať, pretože to je veľmi rozšírený fenomén a vždy som podporoval ľudí, aby robili „niečo navyše“. No a tento jeden nápad formoval veľkú časť celého roka.

Chcete si privlastniť nejakú tému v „éteri“? Chcete rozprávať o svojom hobby alebo vášni? Chcete sa zabávať? Chce byť osobnejší? Chcete vzdelávať? Môžete, len si to poriadne premyslite, pretože od nápadu sa odvíja všetko ostatné.

Názov 🏷️

Už viete, o čom to bude. Prichádza čas dať nápadu formu. Nie som odborník na tvorbu názvov, takže nemám kľúč na to, ako svoj podcast pomenovať, no zároveň som si všetky svoje názvy podcastov vymyslel vždy sám. Mám rád, keď sú názvy jednoduché, no majú v sebe nejakú symboliku, odkaz.

10ka[desiatka] bol môj prvý rozhovorový počin. 10 ľudí som sa pýtal 10 otázok na 10 rôznych miestach, ktoré vybrali oni sami. Jednoduché, zrozumiteľné, ale aj s odkazom.

BlogTalk je zrejme jeden z najpoužívanejších formátov pre rozhovory, žiadna kreatívna paráda. Je to však jednoznačné, presne o tom, o čom to má byť. Tým, že sa blogerom dovtedy nikto cielene nevenoval, bolo to aj dostatočne unikátne.

Afterwork bol podcast o témach, ktoré nás zaujali a preberali sme ich s kamarátom pri poháriku. My sme nahrávali po práci a dúfali sme, že ľudia si nás pustia po práci ako niečo oddychové, zábavné a nenáročné.

Tony Dúbravec Podcast asi nepotrebuje vysvetlenie, no začal som ho robiť v dobe, kedy sa všade riešilo, ako si treba vybrať svoj niche, svoju tému. Ja som však nechcel sám sebe určovať hranice a obmedzenia, preto som podcast pomenoval po sebe, pretože bol o tom, o čom som ja chcel, aby bol, s ľuďmi, s ktorými som sa ja chcel rozprávať bez ohľadu na to, či boli alebo neboli známi. Mojím úplne prvým hosťom bol Miki Plichta, ale neskôr tam bol klavírista Noro Daniš, psychologička Mária Tóthová Šimčáková, šéfkuchár Martin Záhumenský, podnikatelia ako Oto Kóňa, Jovinečko, Tino Hrnčiar, marketéri a kreatívci ako Vlado Kurek alebo Juraj Kováč, cestovatelia ako Martin Hanzel, Paťo Paluga, chalani z Travelistanu či moderátorky Oli Džupinková a Adela Vinczeová a veľa ďalších. Krásna všehochuť, ktorú by mi výber konkrétnej témy neumožnil.

Doba digitálna bol názov, ktorý mi napadol veľmi rýchlo, keď som chcel robiť edukačný obsah, ale nie iba o marketingu, aby som si opäť zbytočne nezúžil ihrisko. Keďže témami mali byť aj startupy, aplikácie, krypto, techológie a pod., Doba digitálna mi s tým krásne hrala. Zároveň som už vtedy myslel na to, že chcem budovať značku, strechu, pod ktorou sa toho bude diať viac (preto pripomínam, aby ste si nápad premysleli poriadne). Podcast som zakategorizoval ako „o všetkom, čo patrí k životu v 21. storočí“, čo korešponduje s názvom, no ponúka pomerne široké pole tém.

OD5DO9, teda podcast, ktorý budete vidieť a počuť už veľmi skoro, sa mal pôvodne volať Bokovka. Bolo to jasné, zrozumiteľné, hovorové, bol som na to veľmi namotaný. Lenže niekto iný premotivovaný v Česku už spravil pár epizód podcastu s rovnakým názvom. A síce v čase, keď sme na to prišli, bol už podcast neaktívny, nejak ma na to prešla chuť, aj keď som vedel, že to dokážem prebiť a ten názov si stále „privlastniť“. Začal som teda premýšľať nanovo a pomohol mi anglický výraz “5 to 9 job”, pri ktorom mi vždy napadne tento Super Bowl spot od Squarespace z roku 2021. Tak vzniklo OD5DO9.

Zároveň však nič nepokazíte dobrou slovnou hračkou (napríklad Buzzworld, Podgast alebo Podnicast).

Podcast OD5DO9 začína vychádzať už v pondelok 20. januára na YouTube a o pár dni neskôr na podcastových platformách.

Vizuál 🖼️

Je podstatné, ako bude vyzerať grafika vášho podcastu? Možno nie, ale keď ste si už dali prácu s dobrým nápadom a názvom, chcete, aby to aj nejak pôsobilo. Predsa len, ak všetko pôjde ako má, budete tento vizuál využívať roky. Ak robíte firemný podcast, chcete, aby vizuál vychádzal z loga a firemnej identity. Ak je to podcast, ktorý stojí na vás a má podporovať vašu osobnú značku, zvoľte vizuál s výraznou fotkou.

Osobne určite odporúčam minimálne sa poradiť s niekým, kto rozumie grafike. Vysvetlite mu, o čom má podcast byť, čo chcete, aby vizuál evokoval, aké farby sa vám páčia alebo ich už používate niekde inde, proste pripravte si zadanie. Moje podcasty vždy vzišli z rúk šikovných grafikov, pretože môj obsah je súčasťou toho, ako ľudia vnímajú moju značku, a teda som chcel, aby to malo nejakú úroveň. Rišo Sokol mi pomohol s vizuálom k 10ke, k Tony Dúbravec Podcastu (na základe identity môjho webu od Michala Nagya) a teraz aj OD5DO9. Dominika Kočišová nám nakreslila postavičky, ktoré tvorili vizuál k Afterworku. Dobu digitálnu navrhla Ema Prebreza a ani sme vtedy nevedeli, aký veľký dopad na celkovú vizualitu mojej tvorby to neskôr bude mať.

Áno, dnes si už schopnú grafiku viete urobiť aj v Canve (grafici ma za toto nenávidia) a je to úplne okej, no výhodou spolupráce s grafikom je aj to, že vám vie hneď vytvoriť celý vizuálny systém, ktorý budete potrebovať, vrátane thumbnailov videí, šablón postov a stories na sociálne siete a rôznych iných nosičov. Nižšie môžete vidieť, ako takýto systém Rišo rozrobil pri najnovšej spolupráci.

Plán 📆

Začína ísť do tuhého a od nápadu a kreatívnych úloh prechádzame k tomu ťažšiemu - plánovaniu. Ako úplne prvú vec by som vám poradil si vyriešiť, či idete robiť podcast na série alebo dlhodobý pravidelný formát.

Výhodou tvorby na série je jednoznačne to, že si nedávate žiadny záväzok nad rámec tej jednej série. Ja som napríklad 10ku, Dobu digitálnu, BlogTalk a aj OD5DO9 od začiatku plánoval ako série bez toho, aby som riešil, či vznikne viac ako jedna séria.

Naopak, Tony Dúbravec alebo Afterwork mali byť dlhodobé pravidelné koncepty. Výhodou tejto cesty je zasa lepšia zapamätateľnosť, jednoduchšie budovanie publika a častejší kontakt s ním. Pravidelnosť, frekvencia a konzistentnosť sú kľúčové, no treba byť k sebe aj úprimný a nenútiť sa do niečoho, čo na konci vzdáte.

V ďalšom kroku si urobte zoznam tém alebo hostí, s ktorými chcete nahrať jednotlivé epizódy. Ak chcete urobiť limitovanú sériu, majte to všetko vopred pripravené a dohodnuté. Pri dlhodobom formáte si pripravte ASPOŇ 20 tém. Normálne si do tabuľky nahoďte tému, krátky popis k nej, možného hosťa, predpokladaný dátum nahrávania aj publikácie. Bude to také vaše CRMko :)

Prečo práve 20 tém? Pri týždňovej frekvencii je to plán na skoro pol roka. Veľká časť podcastov nevypublikuje viac ako 3-7 epizód, pretože začnú tvoriť v zápale a nadšení, no to skôr či neskôr vyprchá a bez plánu nemajú nič, čo by ich hnalo ďalej. S dobrým plánom eliminujete problém, že neviete, o čom má byť ďalší diel. Zároveň po pol roku tvorby a publikácie už sa v tom celkom naučíte chodiť a vytvoríte si svoj systém a návyk. A viete, prečo práve týždňová frekvencia? Môj kamarát a tvorca Dominik Harman mal na to raz skvelú opoveď. Spýtajte sa samých seba, akú činnosť, na ktorej vám záleží, robíte každé dva týždne. Dvojtýždenná frekvencia je síce komfortnejšia, no je úplne neprirodzená. Hlavne v dobe pretlaku podcastov sa chcete poslucháčom pripomínať čo najčastejšie.

Treťou otázkou je “video alebo audio”? Ak vám mám poradiť to najlepšie, tak určite video. Vnímam však (a sám som to musel v minulosti reflektovať), že video je výrazne nákladnejšie na produkciu, keďže potrebujete štúdio alebo drahú techniku. Je však oveľa jednoduchšie na distribúciu, na zvyšovanie povedomia a vďaka nemu viete osloviť obrovské publikum na YouTube, ktorý je už v USA najdôležitejšou platformou na konzumáciu podcastov. Audiopodcast viete nahrať v podstate kdekoľvek, stačí vám k tomu oveľa jednoduchšia technika a aj postprodukcia je oveľa rýchlejšia. Strácate však práve výhody pri distribúcii a nemáte možnosť ukázať seba ani hosťa.

Online alebo fyzicky? Takisto dôležitá dilema. Online je to rýchlejšie a lacnejšie, ale neosobné a väčšinou horšie znejúce aj vyzerajúce. Ja som si vyskúšal oboje a keby som si mohol vybrať bez ohľadu na náklady, vždy by som radšej išiel do fyzického nahrávania. Pred a po nahrávaní som absolvoval kopu skvelých a milých rozhovorov, vždy som odchádzal pozitívne nabitý a inšpirovaný. Pri online nahrávaní Doby digitálnej to bolo zväčša omnoho pragmatickejšie.

Keď je toto všetko vyriešené, môžete sa pustiť do oslovovania hostí a dohadovania termínov, čo je za mňa veľakrát veľmi frustrujúce, keďže nie každý je taký flexibilný, ako by som si predstavoval :) Nie raz som dostal odpoveď v štýle “spojme sa o pár mesiacov”. Na niektoré rozhovory som po viacerých pokusoch už aj rezignoval. S takým Romanom Kóňom sa nám rozhovor podaril po 3 rokoch od prvého návrhu. Tak ja len, že buďte ready :)

Monetizácia 💰

Kto to celé zaplatí? Pre veľa ľudí tiež zásadná otázka. Pri firemných podcastoch je to väčšinou jednoznačný náklad firmy, tam veľa možností nemáte. Ako jednotlivec máte v zásade tieto dve:

1. Nájsť si reklamných partnerov - to je, samozrejme, omnoho jednoduchšie, keď už im viete odprezentovať nejaké čísla počúvanosti, takže zo začiatku to asi budete aj tak financovať sami. Alternatívne, ak máte podcast na nejakú niche tému, môžete v rámci nej osloviť relevantného partnera, ktorému ponúknete priestor za výhodnejších podmienok, keďže bude prvý a neviete ešte garantovať výsledky.

2. Využiť monetizačné platformy ako Toldo, Patreon alebo HeroHero. Ak vás však nikto nepozná a s podcastom iba začínate, toto tiež nebude úplne jednoduché. Ak ste už známejší a máte nejaké publikum, môže to byť pre vás cesta. Je u nás niekoľko podcastov, ktorým tento model funguje veľmi dobre, napríklad Nezmyselná trojica, Lužifčák či Nebezpečný obsah. Lenže ich autori už boli známi skôr, ako začali s podcastom, takže získať prvých predplatiteľov bolo o niečo jednoduchšie. V Česku v podstate skoro žiadny relevantný podcast bez takejto predplatiteľskej platformy neexistuje a veľa podcasterov má z toho veľmi pekné živobytie.

Úprimne, ja k monetizácii nemám až toľko čo povedať. Pre mňa nikdy podcasty neboli priama zárobková činnosť. Spolupracoval som spontánne s niekoľkými firmami ako Kontentino, Daybyme Media House, Affial, urobil som zopár PR rozhovorov, ale všeobecne platí, že som nemal takú počúvanosť, aby som z toho zarobil nejaké zmysluplné peniaze. A za pár desiatok eur sa mi nechcelo dohadovať s firmami, naháňať ich, schvaľovať si veci a podobne. Svoj Patreon som na veľmi krátku dobu skúšal, no stalo sa mi to, čo mnohým iným - za pár eur mesačne v podstate musíte robiť dosť práce navyše, aby ste predplatiteľom ponúkli extra obsah.

Pri podcaste OD5DO9 sa práve monetizácia zdala ako prekážka toho, aby sa z nápadu a plánu stalo niečo reálne. Nemám obchodníckeho ducha, ťakže som nemal chuť oslovovať firmy a predávať im spoty v jednotlivých epizódach (aj keď som si pripravil prezentáciu aj s cenníkom). Zároveň som si však povedal, že to nechcem financovať sám. Patová sitácia. Až kým neprišiel heuréka moment.

Niekedy v auguste 2024, sedem až osem mesiacov od prvého nápadu, mesiac po tom, čo už som mal hotovú vizualitu, som natrafil na klip z podcastu Levosphere, kde bola hosťkou Mária Auxtová zo Shoptetu. Prezentovala výsledky ich prieskumu medzi e-shopármi a jedným zo zistení bolo, že až polovica klientov Shoptetu má svoj e-shop popri full time zamestnaní. Hovorím si: “TO JE ONO! Veď ona hovorí o ľuďoch, ktorí raz môžu byť hosťami tohto podcastu”. Okrem toho som vedel, že Shoptet sa intenzívne venuje vzdelávaniu klientov a malí podnikatelia, vrátane e-shopárov, sú presne cieľovkou podcastu. Dokonalý fit.

Oslovil som teda ľudí zo Shoptetu, ktorých som poznal (pred pár rokmi som robil rozhovor so CEO), predstavil som im svoj nápad, načrtol, nad akými hosťami uvažujem, ako do toho vieme zapojiť ich značku a ich klientov, aké výstupy plánujem a kde všade sa Shoptet objaví. Ponúkol som im rovno partnerstvo celej série, takže žiadnych iných partnerov už som nemal v pláne hľadať. Bola to krásna zhoda okolností, ale veľmi rýchlo sme sa dohodli, za čo som veľmi vďačný :)

Tvorba 📹

Všetko je dohodnuté, je čas si to užiť :) Samotné rozhovory sú pre mňa vždy skvelým zážitkom, lebo sa veľa dozviem, spoznám inšpiratívnych ľudí a užijem si ten spoločný čas. Ak sa rozhodnete ísť cestou nahrávania v profesionálnom štúdiu, môžete sa venovať len tomu príjemnému, rozprávaniu sa s ľuďmi. Všetko to, čo je na tvorbe podcastov náročné - technika, strih, úpravy - za vás urobí niekto iný. Za tento komfort si však zaplatíte, zväčša minimálne 3,50 € za minútu videozáznamu na tri kamery. Ak chcete nahrávať iba audio, štúdio je zbytočné.

Pri nahrávaní podcastu OD5DO9 som išiel cestou štúdia, vybral som si podcastovestudio.sk a bolo to super. Dohodli sme si termíny nahrávania, prišiel som na konkrétny čas, porozprával sa so zaujímavým človekom a odišiel. Dodal som grafiky a animácie, ktoré som chcel vo videu mať, a po pár týždňoch som podľa dohody dostal hotovú celú sériu. Zaplatil som faktúru a vybavené.

Príbeh Tony Dúbravec Podcastu a Doby digitálnej je však opačný. Tie som si nahrával aj upravoval vždy sám.

• Prvý z nich som nahrával osobne, čo vyžadovalo investíciu do vlastnej techniky v rádoch pár stoviek eur. Pri technike som sa inšpiroval vtedajším vybavením Peťa Chodelku a jeho Podnicastu a už som viacerým ľuďom zdieľal tento zoznam.

• Druhý menovaný podcast som sa rozhodol nahrávať online a využíval som na to najskôr aplikáciu Zencastr, ktorá fungovala skvelo, nahrávala samostatné audio vám aj hosťovi, umožňovala nahrávať aj video a všetko vám hneď po skončení uploadla na Google Drive. Neskôr som si zaplatil Google Workspace za 80 € na rok, kde mám možnosť si nahrávať cally na Google Meet, a tým pádom dostanem podobný výstup tiež rovno na Drive (bez samostatného audio súboru, ktorý sa však dá jednoducho vyextrahovať).

Následnú úpravu som riešil cez program Audacity, ktorý je zadarmo a je taký komplikovaný, že som využíval asi päť jeho funkcií a dúfal, že to neznie úplne hrozne :) Dnes už je to oveľa jednochšie vďaka AI službám ako Adobe Podcast alebo Auphonic, ktoré vám vedia automaticky upraviť audio, znie to skvelo a je to mega rýchle.

Výhoda tohto scenára je očividná - je to zadarmo alebo za veľmi malé náklady. Lenže je to časovo veľmi náročné. Spracovať hodinový rozhovor mi bežne trvalo aj 2-3 hodiny. Kvôli tomu som veľakrát meškal s publikáciou a narušil pravidelnosť. Skúsil som aj alternatívu, že som si nahratý rozhovor nechal upravovať niekym iným, ale zrejme som nenatrafil na vhodného človeka, lebo som ho aj tak musel naháňať s termínmi, musel som to počúvať, feedbackovať a ešte som za to aj zaplatil. Nie veľmi dobrý deal :)

Distribúcia 📬

Podcast máte hotový, čo s ním ďalej? Vyberiete si podcastový hosting. Ja odporúčam Spotify for Creators, bývalú službu Anchor. Je zadarmo, je to prehľadné a Spotify je veľký podcastový hráč, takže viete, že im na tom záleží. V podstate všetky hostingy robia to isté: dostanú váš podcast na všetky podcastové platformy a ponúkajú vám nejakú nie úplne pokročilú, ale postačujúcu analytiku. Spotify for Creators vám ponúka aj samostatnú možnosť monetizácie buď cez ich reklamný systém, ktorý vám do podcastu vloží programmatic reklamy, alebo formou epizód pre predplatiteľov (využíva to napríklad český podcast U kulatého stolu).

Filip Kuna hovorí, že content je síce king, ale distribúcia je King Kong. Podpisujem. Môžete mať najlepší podcast na svete, ale ak ho nedostanete k ľuďom, bude vám to na nič. Premyslite si, ako využiť sociálne siete na šírenie podcastu organicky, ale pokojne aj cez platené reklamy. Tu prichádza chvíľa, kedy má navrch video, pretože vďaka nástrojom ako Opus Clip viete veľmi jednoducho generovať krátke klipy z vášho videopodcastu a tie využívať na pritiahnutie pozornosti. S audiom sa toto robí ťažko, i keď aj na to je appka - Headliner.

Využite svoje existujúce kanály, napríklad firemný newsletter alebo uzavreté komunity, ktorých ste členmi. Na začiatku, keď potrebujete budovať publikum, je odporúčaným prvým krokom osloviť tzv. F&F - Friends and Family, teda ľudí, u ktorých je predpoklad (nie vždy správny), že vás budú chcieť podporiť a pozdieľať podcast v rámci svojho okruhu známych. Nebojte sa však osloviť relevantných ľudí aj priamo s tým, že robíte takúto novú vec, zaujímal by vás ich feedback a možno vám to tiež niekde pozdieľajú alebo o podcaste niekomu povedia. No a nezabudnite: ak robíte rozhovor, pokúste sa získať čo najväčší výtlak aj priamo od hosťa (aj v tom vám pomôže video, keďže každý sa rád pozdieľa, ako mudruje pri mikrofóne).

Robiť dobrú a konzistentnú distribúciu pre váš podcast je ťažká úloha, sám som na to veľakrát doplatil. Ale úprimne, príliš veľa iných možností nemáme, iba stále odznova hľadať spôsoby, ako sa dostať do uší a očí ľudí.

Manažment očakávaní 🙏🏻

Podcast je vonku, gratulujem :) Predpokladajme, že ste urobili všetko, čo bolo vo vašich možnostiach, aby sa mu darilo. Teraz to už nie je vo vašich rukách a je dobré si to pripomínať. Manažment očakávaní je môj obľúbený výraz, pretože od neho sa odráža to, ako bude vaša podcastová kariéra pokračovať. To, aké očakávania si nastavíte na začiatku, ovplyvní to, ako dlho vám vydrží motivácia a aké kroky budete robiť k ich naplneniu.

Ak začnete s podcastom s cieľom mať rýchlo tisíce poslucháčov (lebo veď všetky známe podcasty, ktoré počúvate, majú), môžete sa sklamať. Hlavne ak vašou témou nie je zábava, nie ste známa osobnosť, nie ste súčasťou podcastovej siete, ako je napríklad ZAPO. Ak bude, naopak, vaším cieľom napríklad “iba” úprimná tvorba hodnotného obsahu pre ľudí, bude to o niečo jednoduchšie. Chcete posilniť autoritu vašej osobnej značky v rámci konkrétnej špecializácie? Podcast je na to super aj bez obrovskej počúvanosti.

Pre mňa osobne sú podcasty súčasťou mozaiky toho, čo robím a s čím si ma ľudia spájajú. Zároveň viem, že nie vždy som im dával toľko energie, koľko by si zaslúžili. Preto aj moje očakávania sú veľmi reálne. Viem, že svet sa nezastaví, keď nevydám novú časť každý týždeň, ale tiež viem, že nemôžem čakať rastúce čísla počúvanosti a odberateľov, ak nebudem vydávať pravidelne. Ani tie najreálnejšie očakávania však nemusia na konci odrážať realitu a je to v poriadku.

Toto vám píšem preto, že viem, koľko ľudí a firiem už zostalo demotivovaných, keď ich počúvalo pár desiatok alebo nižších stoviek ľudí. Keď museli investovať do podcastu a investícia sa im nevracala. Ja však každému prajem, aby tvoril tak, že mu to bude robiť radosť čo najdlhšie, a k tomu manažment očakávaní nevyhnutné patrí.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Ak budete potrebovať ešte viac inšpirácie, môžete skúsiť ešte čerstvé GPT od Matej Vala, ktoré vám poradí na základe pár charakteristík obdarovanej osoby.

*V článku sú použité affiliate odkazy

Gadgety

Začnime darčekmi, pre ktoré musíte aspoň na chvíľu opustiť pohodlie domova - fyzickými gadgetmi. Vybral som 5, ktoré som buď osobne používal alebo vnímam pozitívne skúsenosti iných ľudí.

Oura Ring

Už tri roky nosím smart prsteň Oura. Kúpil som si ho s cieľom zapracovať na kvalite svojho spánku a dozvedieť sa viac o fungovaní svojho tela. Síce sa mi zatiaľ podarila iba druhá časť, pretože sa stále neviem donútiť chodiť spať pred polnocou, ale aj po 3 rokoch som stále absolútnym nadšencom toho, čo Oura robí a myslím si, že ide o jeden z gadgetov budúcnosti. Aj preto som pred pár mesiacmi prešiel na novú, 4. generáciu.

Oura ponúka prostredníctvom aplikácie (stojí 6 € mesačne) skvelo spracované dáta nielen o vašom spánku, v rámci ktorého sleduje rôzne spánkové fázy, jeho efektivitu, okysličenie krvi, pravidelnosť dýchania či zmenu telesnej teploty. Okrem toho však zaznamenáva vašu fyzickú aktivitu, vyhodnocuje tzv. Readiness, meria tep aj hladinu stresu a jeho odbúravanie.

Oura Ring 4 stojí od 399 € a pri využití tohto linku získate 10 % zľavu. V rámci objednávky si môžete najskor nechať poslať sizing kit, aby ste si vybrali správnu veľkosť, ale pokojne vám pozičiam svoj :)

PS: Veľa ľudí sa ma pýta, aký je rozdiel medzi prsteňom a smart hodinkami. V prvom rade vo filozofii produktu. Oura je zameraná na spánok a celkový well being, hodinky väčšinou na fyzickú aktivitu. Ostatné je skôr subjektívne, keďže hodinky tiež vedia sledovať spánok, i keď možno nie tak presne, ale niekomu môžu pripadať príliš invazívne, ďalší si hodinky práve v noci nabíja a pod.

Apple AirPods Pro

Keď som si kupoval svoje prvé AirPods, bolelo ma zaplatiť 200+ € za slúchadlá. Dnes mám druhú generáciu a myslím si, že je to najlepšia hodnota za peniaze a odporúčam ich každému, kto im ešte nedal šancu.

Majú veľmi dobrý noice cancelling, rovnako ako transparentný posluch, držia v uchu aj pri behu, majú skvelú kvalitu zvuku aj mikrofónov (nie som zasa audiofil), stále sú podľa mňa najkrajšie na trhu a ak ste už v Apple ekosystéme, nemusím vám vysvetľovať, ako jednoduchý je život s nimi naprieč zariadeniami.

Alza ich má aktuálne za brutálnych 185 € bez DPH, čo je bezkonkurenčná cena.

Remarkable

Radi si zapisujete? Máte viac zápisníkov na rôzne účely? Každý rok potrebujete nový diár? Možno je na čase zainvestovať do riešenia, ktoré je kompaktné, praktické a vydrží vám roky. Digitálny zápisník Remarkable 2. generácie som si kúpil pred 2,5 rokmi a síce som ho už posunul ďalej, mám niekoľko argumentov, prečo by mohol byť pre vás zaujímavý:

1. Prehľadný systém, kde si jednoducho vytvárate vlastné priečinky podľa potreby, takže žiadne hľadanie súborov ako v iPade.

2. Komfortný používateľský zážitok - od pocitu pri písaní, po konverziu rukou písaného textu, export poznámok do PDF, viacero typov pera, zvýrazňovanie, gumovanie opačnou stranou pera. Remarkable sa používa fakt jednoducho a príjemne, povrch displeja je naozaj podobný papieru.

3. Napojenie na cloudové úložiská - prístup ku Google Drive či Microsoft One Drive je super, kedykoľvek sa viete dostať k svojim veciam aj bez toho, aby ste si zahlcovali internú pamäť.

4. Rozšírenie do webového prehliadača bolo jednou z najlepších funkcií pre mňa. Na počítači som si otvoril článok na webe, ktorý som si chcel prečítať neskôr a jedným klikom som ho prekonvertoval do pdf a poslal do Remarkable. Aj vďaka tomu som ho využíval oveľa viac ako čítačku než zápisník.

5. Dlhá výdrž baterky záleží samozrejme od miery používania, ale mne vydržal bez problémov dva až tri týždne.

6. Skvelý ice breaker. S ľuďmi, ktorí majú Remarkable tiež, máte okamžitú tému rozhovoru. Tí, ktorí ho nemajú, ho určite poznajú z intenzívnych online reklám, takže sa radi opýtajú na vašu skúsenosť.

Jedinou nevýhodou je pre mňa osobne cena, preto si myslím, že je vhodný pre ľudí, ktorí si fakt radi a často niečo zapisujú a nechcú klasický tablet, ktorý ich ruší notifikáciami. S perom “Marker Plus” a obalom “Book Folio” stojí aktuálne na oficiálnej stránke 619 €, čo je o 60 € viac, než som ho kupoval v lete 2022.

Amazon Kindle

Čítačka kníh je niečo, čo si ľudia buď nevedia vynachváliť alebo pre nich nemá ducha ako fyzické knihy. Ako som spomenul, ja som si čítačku urobil z Remarkable, čo som ocenil hlavne na dovolenke, kam som nemusel ťahať ťažké knihy. Často tiež počúvam, že fyzické knihy ľudia nemajú kam dávať, čo pre aktívnych čitateľov môže byť pádnym argumentom v prospech čítačky. E-booky si tiež viete kúpiť kdekoľvek a kedykoľvek budete chcieť siahnuť po niečom ďalšom na čítanie.

Čítačky sa dajú kúpiť za celkom rozumné ceny, na Alze nájdete Amazon Kindle v rôznych verziách v rozpätí 120-420 € podľa veľkosti, kapacity a príslušenstva.

Pre absolútne pohodlie pri čítaní z čítačky si môžete dokúpiť ešte tento prevracač strán alebo takýto špeciálny držiak 🤣

Logitech Set

Som ochotný občas mínať peniaze iracionálne, ale minimálne v dvoch prípadoch som ešte nepovolil. Apple Magic Keyboard a Magic Mouse považujem stále za úlet. Namiesto toho som si som zadovážil toto kombo Logitech klávesnice MX Keys Mini a myši MX Master 3S. Nie sú síce tiež najlacnejšie, ale sú praktické, dobre sa s nimi pracuje, dajú sa plynule prepínať až medzi 3 zariadeniami, takže okrem Macbooku ich môžem použiť aj na iPade, prípadne iPhone.

Vzdelávanie

Najlepšia investícia je aká? Presne tak, do vzdelania. Vybral som pár možností, ktoré považujem za relevantné a sú aktuálne v predaji.

Marketing Week MiniMBA

Darček, ktorý som si dal ja sám na konci minulého roka. O mojej skúsenosti s kurzom MiniMBA in Brand Management s Markom Ritsonom som písal v tomto článku. V apríli 2025 si plánujem doplniť aj kurz Marketingu. Síce kurzy stoja viac ako 2200 €, je to skvelá hodnota za to, aké informácie dostanete a k akej komunite marketérov z celého sveta získate prístup.

Marketing Week MiniMBA ponúka tri typy kurzov a najbližší ročník sa otvára v apríli.

Marketing Festival

Keď už hovoríme o Markovi Ritsonovi, ak by ste ho chceli vidieť naživo, tak máte ideálne príležitosť takisto v apríli v Brne na Marketing Festivale. Lístky sú už pár týždňov v predaji za cca 400 € a Ritson je medzi prvými potvrdenými spíkrami.

Marketing Festival bude od 28. do 30. 4. 2025. Ak by ste sa chystali, dajte vedieť a stretneme sa :)

Predplatné Skillmea

Skillmea je slovenská e-learningová platforma s vyše 500 online kurzmi o marketingu, dizajne, programovaní, podnikaní či osobnom rozvoji. Ja osobne mám na Skillmea dva svoje kurzy - o social media stratégii a personal brandingu a v novom roku plánujem pridať ďalšie.

Aktuálne má Skillmea vianočnú akciu na ročné predplatné za 179 €, ku ktorému dostanete ich zápisník Journal by Skillmea zameraný na produktivitu, plnenie cieľov a budovanie návykov v roku 2025.

Employer Branding Academy

Číta tento newsletter niekto z HR? V tom prípade by mohol byť tento tip veľmi relevantný pre vás. Môj dobrý kamarát a odborník na HR marketing a Employer Branding, Oliver Jakubík, dal dokopy svoju Employer Branding Academy - kurz pozostávajúci zo 6 modulov, spolu 18 hodín prednášok, 400+ strán podkladov. Začína už 21. januára a do Vianoc má early bird cenu 1 290 €. A keďže Oliver je dobrý človek a kamoš zároveň, ešte mínus 10% získate, ak do poznámky pri registrácii zadáte kód TONY10. Finálna cena tak bude 1 161 €.

Pre tých, ktorí by chceli sebe alebo niekomu inému darovať vzdelávanie v oblasti sociálnych sietí, môžu okrem vyššie spomenutých online kurzov, pomôcť aj moje mentoringy. V rámci nich sa venujem jednotlivcom aj firmám s ambíciou zlepšiť svoju komunikáciu na sociálnych sieťach alebo sa stať lepšími social media manažérmi. Riešime kreatívu a plánovanie obsahu, tvorbu stratégie, reporting, hľadanie ľudí do tímu, nastavovanie procesov.

Ak by ste potrebovali poradný hlas a niekoho, kto vás bude dlhodobo navigovať v social media svete, kliknite si na môj web.

---

Predplatné

Jeden kamarát mi minule spomenul, že jeho darček pre celú rodinu je ten, že platí predplatné za všetky streamovacie služby a zdieľa ho s nimi. K tomuto tipu, ktorý je sám o sebe dokonalý, pridávam ešte tri odporúčania na predplatné, ktoré počas roka najviac pomáha mne.

Wall Street Journal

Suverénne najhodnotnejšia investícia, ktorú každý mesiac dávam do predplatného, je Wall Street Journal. Vyskúšal som už rôzne médiá (od Denníku N, cez Wired, po Washington Post), ale ako celok mi práve WSJ dáva najlepší obsah, z ktorého často čerpám aj do Digitálnych noviniek. Za predplatné platím okolo $10 mesačne, ale ako nový predplatiteľ môžete mať to svoje za $4 mesačne na prvý rok. Neprekonateľná ponuka.

Audiolibrix

Keď sa ma niekto opýta, aké podcasty rád počúvam, už dva roky hovorím, že takmer žiadne, pretože odkedy som objavil Audiolibrix, prešiel som na audioknihy a rapídne tak zrýchlil svoju konzumáciu kníh. Okrem toho, že si na Audiolibrix môžete kúpiť akúkoľvek samostatnú knihu, majú aj svoj KLUB Audiolibrix, kde za necelých 10 €/mesiac máte v cene jednu knihu mesačne a 10 % zľavu na všetky ostatné knihy. Takisto zbierate body za nákupy a recenzie, takže si viete “zarábať” na ďalšie kredity, ktoré vymeníte za knihy.

Meco

Chodia vám kvantá newslettrov, ktoré vám zahlcujú schránku? Milujete čistý inbox, ale kvôli pretlaku zaujímavých informácií nemáte čas si ho vyčistiť? Not anymore! Tento rok som objavil aplikáciu Meco, ktorá vám umožní si napojiť svoj Gmail alebo iného mailového klienta a agreguje vám newslettre do samostatnej aplikácie dostupnej na desktope aj v smartfóne. Tam si viete newslettre pekne triediť a mať tak vytúžený poriadok.

Meco má aj free verziu, ja používam PRO za 30 € ročne, ktoré vám práve umožňuje napojiť si až 3 vlastné mailové schránky na Gmaile alebo Outlooku.

Vouchery

Keď už fakt neviete, čo vymyslieť, vždy je tu vianočný evergreen - poukážky všetkého druhu. Od tých do kníhkupectva, všemožné zážitky, cez v podstate akýkoľvek e-shop, na ktorý si spomeniete, až po letenky alebo divadlo. Inak s voucherom do SND som už raz zožal úspech 😉

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Organicky je to stále náročnejšie

Buďme k sebe úprimní. Nie každý je Ryanair, ktorý svojim organickým contentom dokáže pravidelne zvirálnieť. Určite ste už videli ich vtipné videá, tweety či memečká naprieč sociálnymi sieťami. Írska letecká spoločnosť je žiarivým a veľmi vzácnym príkladom značky, ktorá pravidelne organicky oslovuje jednotky až desiatky miliónov ľudí na internete. Ich obsah stavia na humore, reakčnom obsahu, ktorý reflektuje aktuálne dianie, kvalitnom community managemente a hlavne na dojme jednoduchosti.

Málo ľudí však vie, že social media tím Ryanairu má 8 ľudí, z ktorých polovica venuje väčšinu svojho pracovného času iba reakčnému obsahu. Ich social media stratégia, ktorou získali za posledné roky všetku online slávu, vznikala viac ako pol roka. Všetky interné procesy sú natoľko flexibilné, aby dokázali reagovať na udalosti a trendy extrémne rýchlo, že si to firmy v našich končinách ani nevedia predstaviť. Všetci síce Ryanair obdivujeme, ale takmer nikto tu jednoducho nedokáže hrať rovnakú ligu.

Mnohé, najmä malé e-shopy trpia presvedčením, že pekný organický obsah, pravidelné príspevky a stories, odpisovanie na komentáre a všetka mravčia práca, ktorú sociálne siete vyžadujú, im prinesie úspech a pomôže rastu ich biznisu, pretože vidia úspešný Ryanair, ako to robí. Bežne sa obracajú na konzultantov s otázkami, ako zvýšiť počet interakcií či získavať viac followerov bez toho, aby pripustili, že platená reklama dokáže urobiť to, po čom túžia, omnoho efektívnejšie. Spadajú potom do pasce súťaží alebo v krajnom prípade využívajú služby, ktoré sľubujú zväčšovanie publika.

Reklama je váš pomocník pre vytúžený rast, nie niečo, na čo by ste sa mali obracať až vtedy, keď už neviete, ako ďalej. Dobrá reklamná stratégia vám pomôže rásť a zarábať aj na všetky tie “pekné veci”, ktoré na sociálnych sieťach vidíme každý deň.

Ako správne a udržateľne uchopiť komunikáciu na sociálnych sieťach riešim aj s jednotlivcami a firmami v rámci mojich mentoringov. Od hľadania ľudí do tímu, cez nastavenie procesov, tvorby stratégie až po kreatívu a plánovanie obsahu.

Ak by ste potrebovali poradný hlas a niekoho, kto vás bude dlhodobo navigovať v social media svete, môžeme sa už od decembra vidieť a počuť pravidelne.

Pravda sa skrýva v Knižnici reklám

Pri analýze sociálnych sietí konkurencie sa často pozeráme iba na to, čo je viditeľné na prvý pohľad. Počet followerov konkurencie, interakcie publika alebo kvalita obsahu. Tieto faktory však nemusia reflektovať to, vďaka čomu sa konkrétnej firme darí. 

Odporúčam vám preto pozrieť sa do Knižnice reklám, ktorú ponúka Meta aj Google. Skúste si takto skontrolovať akéhokoľvek e-commerce lídra z česko-slovenského trhu – Alza, GymBeam či Rohlík. Nájdete tam stovky rôznych reklám, ktoré tieto firmy využívajú v kampaniach. Vidíte ten rozdiel oproti občasnému “boostovaniu” vybraných príspevkov?

Áno, Knižnica reklám vám síce nepovie, koľko tieto firmy za reklamy míňajú. Ale dajú vám jasný smer, ktorým sa musíte vydať (samozrejme, v rámci vašich možností), ak naozaj chcete rásť.

Kreatív nie je nikdy dosť

Stavili by ste na rulete v kasíne všetko na jedno číslo? Možno áno, ak vám až tak nezáleží na výsledku, chcete sa zabaviť alebo máte nesmierne silnú toleranciu voči riziku. To však neplatí pre väčšinu podnikateľov v e-commerce, ktorí chcú dostať zo svojho veľakrát skromného rozpočtu čo najviac. 

Prečo by ste teda išli do kampane s jedným nápadom, jedným vizuálom a jedným formátom? Sociálne siete ponúkajú obrovské možnosti testovania a experimentov, ktoré nám dokážu dať pomerne rýchle odpovede, na základe ktorých vieme veci zlepšovať a zefektívňovať naše investície.

Nebojte sa jednu vec povedať aj desiatimi rôznymi spôsobmi. Algoritmy si s tým už poradia. Vašou úlohou je dostatočne ich zásobiť, ich úlohou je pomôcť vám zarobiť, pretože vtedy zarábajú aj samotné platformy. 

Veľké značky experimentujú, skúšajú rôzne prístupy ku kreatíve aj cieleniu, neustále si overujú svoje nápady v praxi. Nehľadajú jedno najlepšie riešenie, s ktorým výjdu “von”. Radšej výjdu von s desiatimi riešeniami a sedem z nich po krátkom čase jednoducho zahodia. 

Tento prístup sa dá aplikovať aj na organickej strane vašej social media komunikácie. Aký prístup vám dá viac informácií? Publikovať obsah raz týždenne alebo každý pracovný deň? Z jedného dostanete mesačne spätnú väzbu štyrikrát, z druhého dvadsaťkrát. Ako hovorí klasik: “Kvalita je subjektívna, odpoveď vám dá kvantita”.

Keďže viem, že inšpirácia od veľkých značiek je obľúbenou témou pre firmy, pripravil som dvojhodinovú live prednášku s diskusiou, v ktorej hodnotím viac ako 20 menších aj väčších značiek z rôznych odvetví z pohľadu využívania sociálnych sietí. Ak hľadáte do firmy kreatívne spestrenie, stačí napísať, doplním prezentáciu o vás a vašich konkurentov a môžeme spolu stráviť príjemný a užitočný čas priamo u vás.

Tvorcovia ako predĺžená ruka biznisu

O influencer marketingu sa toho popísalo už veľa a mnohé e-shopy si nejakú tú spoluprácu aj vyskúšali. Mnoho inšpirácie sa dá nájsť u značiek ako GymBeam alebo Wolt. 

Zaujímavou alternatívou však môže byť UGC. Trend UGC alebo user-generated contentu je tu s nami dlho, i keď dnes zažíva akúsi renesanciu. Značky vždy snívali, že ich produkt ľudí osloví natoľko, že o ňom budú na internete ďalej hovoriť a ideálne aj tvoriť obsah, ktorý potom značky môžu opakovane využívať. Lenže doba sa zmenila, ľudia už nie sú takí zapálení ako kedysi a väčšina značiek ich nijak nemotivuje. 

Pozrite sa na e-commerce gigantov ako Amazon alebo Temu. Vďaka ich affiliate programom môžu ich zákazníci ďalej zarábať cez svoje odporúčania a je v ich vlastnom záujme, aby tieto odporúčania reflektovali, aký obsah na sociálnych sieťach aktuálne funguje. Vznikajú tak nespočetné videorecenzie s jasným call-to-action. Áno, e-shop sa vzdá časti marže, ale získa nový predajný kanál, autentický a dôveryhodnejší obsah, ktorý potenciálne môže aj sám využívať. 

Zvážte teda vlastný rešerš UGC tvorcov (u nás ich bohužiaľ nie je až tak veľa kvalitných, robil som si vlastný zoznam a zapotil som sa), prípadne sa obrátiť na affiliate siete ako Dognet či Affial.

Chceli by ste dostávať nové vydania tlačeného magazínu Ecommerce Bridge zadarmo? Stačí sa zaregistrovať na ich webe.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Myslím si teda, že o tejto práci niečo viem a niečo som si zažil. Od primitívnych reportov vo Worde, cez kreatívne kampane, media plány až po tvorbu stratégií. Za tie roky sa pozícia social media manager rozvetvila do viacerých smerov, veľa ľudí si pod ňou predstavuje rôzne veci a rovnako veľa ľudí v podstate nevie, čo od človeka na takej pozícii čakať, ak ho chcú najať do firmy.

Poslednou kvapkou bol tento post na LinkedIne, ktorý podľa mňa úplne nezmyselne rozdeľoval pozície na social media manager a social media marketer. Vtedy som si povedal, že to nebude iba slovenský problém a možno by bolo fajn urobiť si v tom poriadok. Aby to však nebolo iba o mojom osobnom pohľade, oslovil som niekoľko ďalších ľudí, s ktorými som spolupracoval alebo spolupracujem a považujem ich za veľmi dobrých a skúsených social media manažérov, ktorí určite majú k veci čo povedať.

• Lula Jakubcová - freelance social media manažérka so skúsenosťami napríklad z agentúry PS:Digital alebo PRime Time. Spolupracujeme spolu pri našom klientovi ITB Development.

• Pavol Kapeľuch - bol súčasťou “Tesco tímu” a neskôr aj tímlídrom v agentúre dotcom advertising (dnes oh my dot), pracoval v agentúrach MediaCom, Socialists a dnes pôsobí na marketingu v Pelikáne.

• Lenka Kolláriková - príjmal som ju do agentúry dotcom advertising, kde potiahla krásnych 5 rokov až na tímlíderku, dnes pracuje ako Social Media Specialist v Gymbeame.

• Róbert Potoma - človek, s ktorým som zatiaľ osobne nespolupracoval, ale sledujem jeho prácu nielen ako Head of Social v agentúre Promiseo, ale aj ako content creatora, autora viacerých úspešných meme účtov, ktorý sociálnymi sieťami absolútne žije.

Každého z nich som sa spýtal, čo podľa nich robí dobrého social media manažéra a čo je súčasťou náplne ich práce. Tento článok je teda postavený na tom, v čom sme sa zhodli, a doplnený o špecifické pohľady každého z nás.

Poznámka: Keď hovorím o pozícii v základnom tvare, používam anglický názov pozície. Keď ju skloňujem, používam slovenské slovo manažér. Pre zjednodušenie používam mužský rod, ale samozrejme všetko platí aj pre social media manažérky.

Začnem tým, že rozdiely v tom, čo pozícia social media manager obnáša, závisia aj od toho, či ide o pozíciu v agentúre (aj agentúry navzájom to môžu mať rôzne nastavené), na strane klienta (na marketingovom oddelení) alebo na voľnej nohe. Takisto od množstva skúseností - junior môže mať okresanú náplň práce oproti niekomu, kto už má nejaký ten rok práce za sebou. Zároveň úplný senior už tiež nemusí robiť veci ako napríklad community management, teda interakciu s followermi v komentároch či správach. Budem sa teda snažiť opisovať komplexnejší, skúsenejší typ.

Náplň práce social media manažéra

Ako som spomenul, náplň práce sa môže líšiť firma od firmy, ale stále platí, že ide o komplexnú pozíciu, ktorá sa nedá jednoducho zaškatuľkovať, keďže je spojením činností viacerých pozícií. Určite by ale mala obnášať:

Ideamaking - Človek na tejto pozícii si musí vedieť vymyslieť, čo na sociálne siete chce dať, ako to má vyzerať, čo tým chce povedať a pod. Na to je potrebné dobre poznať značku, pre ktorú pracujem, sledovať, aký obsah je na sociálnych sieťach populárny, čo robí konkurencia a čo robia podobné značky vo svete.

Copywriting - Social media manager si musí vedieť napísať popisy k svojim príspevkom alebo headline do svojho vizuálu. Nie je to raketová veda, netreba na to byť jazykovedec, ale platí, že ak to človek nemá prirodzene v sebe, treba sa to naučiť iba nekonečným písaním. Takisto aj tu je veľmi dôležité poznať značku, v mene ktorej píšem.

Zadávanie - Ak pracujem v tíme, potrebujem vedieť svoje nápady vysvetliť grafikovi, fotografovi, kameramanovi, ktorí sú zodpovední za realizáciu obsahu. Potrebujem, aby chápali, čo si predstavujem, a aký má byť výsledok. Vďaka tomu viem potom aj vyhodnotiť, či ich výstup naplnil očakávania. Samozrejme, nie je cieľom všetko určovať do bodky.

Plánovanie - Dobrý social media manager vie, že obsah nerobíme zo dňa na deň, ale snažíme sa ho čo možno najviac vytvárať vopred a plánovať. Takisto vie, že na plánovanie obsahu máme rôzne nástroje, ja osobne roky používam a odporúčam slovenské Kontentino.

Reklamy - Social media manager nie je PPCčkár, ale musí vedieť, čo je Ads Manager, ako fungujú kampane, ako reklamu spustiť a vyhodnotiť. Nemusím ovládať pokročilé performance taktiky, ale “boostovať” (nie cez tlačidlo Boost/Propagovať) obsah, ktorý si vytvorím a nasadím, je nevyhnutnosť. (Pozn. - V niektorých firmách/agentúrach aj “boosty” rieši PPC špecialista).

Reporting - Každý klient potrebuje vedieť, či to, čo robí jeho značka na sociálnych sieťach, funguje. Konkrétne ciele a KPI by mal určovať klient, ale často s tým potrebuje pomôcť. Ako social media manager teda musím chápať, aké metriky sú relevantné, ako ich získam, čo znamenajú a ako ich viem ovplyvniť. Na základe toho viem zhodnotiť, ako sa obsahu darí a zrozumiteľnou formou to najčastejšie raz mesačne odkomunikovať klientovi. Dôraz kladiem na zrozumiteľnosť. Nie je cieľom poslať hordu čísel, ale vedieť vysveliť, čo znamenajú a čo si z toho má klient odniesť.

Community management - Ako som naznačil vyššie, komunikáciu s followermi a zákazníkmi určite radím do komplexnej výbavy social media manažéra, no väčšinou stačí, keď ju má na starosti juniornejší člen tímu, ktorý sa však musí mať s kým vo firme poradiť ohľadom reakcií na rôzne feedbacky a otázky. Určite je dobré mať pripravenú nejakú formu manuálu, aby sme sa vyhli neželaným komplikáciám. Stále viac klientov, najmä väčších, si túto činnosť preberá k sebe na zákaznícke oddelenie, čo považujem za správny krok, keďže klienti najlepšie poznajú všetky odpovede.

Stratégia - Nastavenie stratégie pre komunikáciu na sociálnych sieťach, naopak, považujem za úlohu skôr pre seniorných ľudí, ktorým už rukami prešlo dosť značiek, majú naozaj skvelý prehľad v prostredí sociálnych sietí, vedia dobre vnímať značku klienta a vcítiť sa do nej. Takáto stratégia veľakrát reflektuje biznis klienta ako taký, takže nie je to iba o tom, že “budeme reagovať na trendy na TikToku”. Ak by ste sa chceli v téme social media stratégie zorientovať, mám k nej veľmi zrozumiteľný online kurz na platforme Skillmea. Videlo ho už cez 400 ľudí a má suverénne 100-percentné hodnotenia.

Account management - Niektoré agentúry majú social media pozíciu nastavenú tak, že priamo komunikuje aj s klientom. Pri pozícii na klientskej strane alebo ako freelancer je to samozrejmosťou. Byť dobrý v komunikácii s klientom je nesmierne dôležité za každých okolností. Klient musí cítiť, že človek na druhej strane sa oňho zaujíma, rozumie mu a rozumie aj tomu, čo robí. Takže aj keď “socialista” môže mať svojho account manažéra, je určite v jeho záujme byť aspoň čiastočne v priamom kontakte s klientmi a “vedieť to s nimi”.

Tvorba obsahu - Toto už označujem za nuansu v rámci bežnej náplne práce. Sú social media manažéri, ktorí vedia robiť grafiku, vedia fotiť či točiť videá. Je to určite vítaná situácia, keď je niekto “multitalent”, no treba dávať pozor, či mu neuniká iný nevyhnutný skill alebo preňho tvorba obsahu je to, čo naozaj chce robiť a sociálne siete sú iba “nutné zlo”.

Partnerom tohto newslettra je Kontentino, môj obľúbený social media management nástroj, ktorý používam od roku 2017. Kontentino sme využívali v niekoľkých agentúrach a som rád, že sme spolu aj pri našich projektoch vo Wild Cards. Pre mňa osobne je najväčšou výhodou skvelo spracovaný proces plánovania, zadávania a schvaľovania obsahu v rámci tímu, ale aj s klientmi. Ak hľadáte nástroj na správu vašich sociálnych sietí, ja dávam za Kontentino ruku do ohňa.

Čo robí fakt dobrého social media manažéra?

Social media manažérov je veľa. Ale fakt dobrých bohužiaľ ako šafranu. Aktuálne je to veľký trend vďaka rôznym pochybným online kurzom, ktoré sľubujú obrovské zárobky za prácu z pláže s pomocou AI. Keďže tieto kurzy vedú ľudia, ktorí reálneho social media manažéra nerobili, nechajte si radšej poradiť od ľudí, ktorí si prešli spoluprácami s fakt veľkými značkami a vedia, o čom hovoria.

Zvedavosť a všeobecný prehľad - Sociálne siete sú dynamický svet, v ktorom neustále pribúdajú nové funkcie alebo celé nové sociálne siete. Ako fungujú, v čom sú zaujímavé, ako ich vieme využiť? To sú veci, nad ktorými by si mal prirodzene premýšľať. Zároveň to, čo vidíme na sociálnych sieťach reflektuje to, čo sa deje v spoločnosti. Ak chcem teda naozaj vynikať ako social media manager, musím mať záujem aj o veci mimo svojej práce. Pretože inšpirácia je všade.

Kreativita - Nahodiť na firemný profil akúkoľvek informáciu, ktorú dostaneš od klienta? Robiť iba to, o čo ťa niekto priamo požiada? To si asistent, nie social media manager. Dobrý človek na tejto pozícii sa musí vedieť postarať o to, že sa na profiloch objaví dobrý obsah aj v situácii, kedy nedostane žiadne podklady od klienta (a také situácie vždy nastanú). Treba sa vedieť vynájsť, dávať informáciam zaujímavú formu, nie iba tlmočiť niečo, čo mi niekto nadiktuje. Zároveň mnoho klientov naozaj potrebuje pomôcť s vymýšľaním vecí, pretože sami nie sú najkreatívnejší.

Sledovanie trendov - Čo je práve populárne na TikToku? Aký typ obsahu má aktuálne potenciál na najzaujímavejšie výsledky? Čo robia podobné firmy vo svete? Aké témy či udalosti hýbu sociálnymi sieťami? Aké AI nástroje sú naozaj nápomocné? Sociálne siete sú špecifické v tom, že generujú veľké množstvo zväčša krátkodobých trendov. Niekedy môže byť náročné udržiavať si prehľad, ale je v našom záujem robiť veci “tak, ako sa teraz robia”.

Time management - Dodržiavanie termínov je absolútna cnosť nielen social media manažérov. Je to práca plná deadlinov, zároveň práca, kde má všetko dopad na ostatných členov tímu. Ak si zorganizovaný, dá na teba spoľahnúť a netreba ťa s vecami stále naháňať, máš obrovskú výhodu. Tu nie je miesto pre bohémskych umelcov, pre ktorých je čas relatívny.

Záujem o klienta - Niekedy si klienta nevyberáme, ale je nám pridelený. Niekedy nám ani nesadne to, čo klient robí. Ale znakom profesionála je to, že sa dokáže ponoriť aj do tém, ktoré ho nemusia napĺňať nadšením. Túto prácu nerobíme pre seba, je to práca pre klientov a oni sa na nás spoliehajú a potrebujú cítiť, že nám záleží na spoločnom výsledku. Možno v agentúre sa dá skryť za svojho accounta, ale ako freelancer sa tomu už nevyhneš, ak chceš, aby sa ti darilo. A ak sa ti už bude dariť, časom si budeš môcť vyberať takých klientov, ktorí ťa budú baviť viac.

Zodpovednosť - Nie vždy sa bude dariť. Niektoré čísla v reportoch budú aj červené. Občas zabudneš pustiť reklamu, odpísať na správu alebo poslať dôležitý mail. Vedieť sa postaviť za svoju prácu v dobrom aj zlom je kľúčové. Samozrejme, nesyp si popol na hlavu, keď niečo nie je tvoja vina, ale neustále ukazovanie prstom na ostatných nikam nevedie.

Common sense - Myslenie v súvislostiach je niečo, čo postrádajú ľudia všeobecne. Nájsť však človeka, ktorý chápe, že všetko so všetkým súvisí a vie si predstaviť situáciu aj niekoľko krokov dopredu, to je veru požehnanie. Nebuďte človekom, ktorý si chce len odfajknúť svoju aktuálnu úlohu. Buďte človekom, ktorý chce posúvať celý projekt tak, aby bol dlhodobo funkčný.

Tipy od skúsených social media manažérov

Na záver tu máme ešte zopár našich konkrétnejších odporúčaní pre social media manažérov, ktori chcú svoju prácu robiť čo najlepšie.

Tony: Zaujímaj sa o veci mimo social media

Sociálne siete sú super komunikačný a reklamný nástroj, ktorý dokáže zmysluplne využiť veľa firiem. Ale nie sú vždy odpoveďou na všetko. Rýchlo sa menia, nikto nevie, ako budú vyzerať o 5 či 10 rokov. Aj preto je dobré si pripomenúť, že dávať reelska na Instagram nie je marketing. Že robiť memečká je taktika, nie stratégia. Zaujímaj sa o širšie marketingové súvislosti. O značku, o 4P, o stratégiu, o kreatívne postupy, o dizajn, o produkt, o cenotvorbu. Čítaj veci, ktoré nestratia o týždeň na platnosti. Na konci dňa totiž vyhrávajú komplexné vedomosti.

Robo: Vyskúšaj si vlastný projekt

Mať vlastné “laboratórium”, kde môžem skúšať rôzne novinky, nástroje, cepovať svoju kreativitu, budovať komunitu, je na nezaplatenie. Či už ide o vlastné osobné profily, neziskové projekty alebo niečo vyslovene zábavné ako ŽSTMO, každá iniciatíva navyše sa v tejto brandži cení a pomáha odlíšiť sa.

Paľo: Nešpekuluj!

Overthinking je pasca, daj si na ňu pozor. Sociálne siete sú o nekonečnom skúšaní rôznych prístupov. Univerzálny kľúč pre všetkých nefunguje. Ak sa nevieš pohnúť z miesta, proste skúšaj. Žiadny nápad nie je zlý ani dobrý, kým ho neprevedieš do praxe. Tiež sa nemusíš hnať stále za niečím dokonalým a originálnym. Všetko už bolo vymyslené, povedané či napísané. Tvojou úlohou nie je vždy prísť s niečím svetoborne unikátnym. Niekedy je v poriadku niečo zopakovať, ale urobiť to po svojom, nie ako kopírku. Kradni ako umelec.

Lenka: Odosobni sa

Ego vie byť veľký nepriateľ. Nezabúdaj, že túto prácu nerobíš pre seba. Áno, musíš byť do istej miery stotožnený s výsledkom, ale robíš to hlavne pre klienta a chceš pomôcť napĺňať jeho ciele. Niekedy pôjdu tvoje nápady či postrehy do koša, zmier sa s tým. Bude sa ti tak fungovať omnoho lepšie.

Tony: Urob si portfólio!

Neverili by ste, koľko ľudí vám s čistým svedomím pošle ako portfólio iba linky na profily, ktoré spravujú. Alebo pošlú CV prerobené do formy prezentácie. Portfólio má vyzdvihnúť konkrétne práce, konkrétnych klientov, tvoj prínos do projektu, za čo si zodpovedal, aké výsledky projekt dosiahol. Link na profil bez kontextu mi zväčša povie iba to, že vieš pridávať príspevky. Urob si portfólio, urob si ho poriadne, je to v tvojom záujme.

Zaujíma vás ešte niečo ohľadom práce social media manažéra? Pokojne mi píšte.

Hľadáte spôsob, ako posunúť svojho interného social media človeka smerom k vyššie opísanému? Pozri sa na môj mentoring pre firmy, ktorý sa venuje aj supportu ľudí vo firmách.

Cítite sa ako fakt dobrý social media manažér a hľadáte projekty na spoluprácu? Tu môžete poslať portfólio.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Keďže sa už 17. septembra začína ďalší ročník, je najvyšší čas spísať moje dojmy pre tých, ktorí bažia po nových marketingových vedomostiach alebo potrebujú minúť budget na vzdelávanie vo svojom korporáte. Ak sa náhodou v článku nedozviete nejakú špecifickú informáciu, pokojne mi napíšte.

Marketing Week Mini MBA

Na začiatok iba stručne vysvetlím, o čom sa ideme baviť. Keďže Mark Ritson dlhé roky učí marketing a brand management na MBA programoch rôznych svetových univerzít a takisto roky píše pre svetoznámy magazín Marketing Week, rozhodli sa spojiť sily a vytvoriť tri MBA-level kurzy pre ľudí z marketingu na témy Marketing, Brand Management a Management. Všetky tieto kurzy sa otvárajú dvakrát ročne, v septembri a apríli, každy z nich stojí aktuálne 2 213 € + daň.

Podľa čoho som si vyberal kurz?

Na Mini MBA som sa chystal asi dva roky. Čítal som recenzie ľudí zo Slovenska, ktorí absolvovali niektorý z kurzov, snažil sa vyhodnotiť, ktorý bude pre mňa vhodnejší, keďže nejde o zanedbateľnú investíciu. Považujem sa za človeka z agentúrneho prostredia, môj background je v sociálnych sieťach. Je mi však jasné, že sociálne siete sú iba nástroj niečoho, čo by malo vznikať oveľa skôr na úrovni značiek - stratégie. Tým smerom sa už nejaký čas uberá moja profesná pozornosť.

Ešte donedávna som bol úplný samouk, ktorý nikdy neinvestoval do žiadneho formálnejšieho vzdelávania. Byť špecialista na sociálne siete už dnes z dlhodobého hľadiska nestačí. Klienti (takí, pre ktorých človek chce robiť) očakávajú komplexnejší pohľad na marketing. Tušil som, že s Mini MBA neurobím krok vedľa, otázkou bolo iba to, ktorý kurz bude ten pravý.

Brand Management som si nakoniec vybral z niekoľkých dôvodov:

• zaujímajú ma značky

• baví ma Ritsonov framework Diagnosis-Strategy-Tactics, na ktorom je postavený celý tento kurz

• vyhodnotil som, že ak by som si nakoniec spravil iba jedno Mini MBA, toto bude mať pre mňa väčšiu dlhodobú praktickú hodnotu než Marketing (Management som nezvažoval vôbec)

• viem, že v našich končinách väčšina brand manažérov rieši iba komunikáciu a chcel som sa viac priblížiť k tomu, “ako by to malo byť”

Kurz som si objednal a zaplatil v posledný decembrový deň a čakal. Do začiatku kurzu, 16. apríla, som dostal asi iba tri maily. Myslím, že v tejto časti by by sa dalo zapracovať viac a viac vystupňovať očakávania, ale nie je to žiadny deal-breaker.

Ako kurz prebieha

Celý kurz od prvého modulu po udelenie certifikátu trvá tri a pol mesiaca, tzv. Conclusion Workshop bol 26. 7. Samotná vaša aktivita sa deje počas 12 týždňov a dá sa rozdeliť na 4 časti:

• Videoprednášky a počúvanie

• Odporúčané dodatočné čítanie a počúvanie

• Brand plan

• Brand Simulator

Prednášky

Na absolvovanie kurzu vám stačí úplné minimum. Pozrieť si video a vypočuť si niečo ako podcast ku každému modulu. Modulov je spolu 10, vychádzajú postupne každý týždeň. Po piatom je tzv. “reading week”, teda týždeň, kedy nevychádza nový modul, a tak môžete dobehnúť zameškané.

Každý modul pozostáva z videoprednášky, ktorá má cca 90 minút, a “podcastu”, kde Mark rekapituluje tému a prerozpráva to, čo by ste sa v detaile dočítali v odporúčanom čítaní a počúvaní. To znamená, že za 2,5 hodiny týždenne ste schopní absolvovať celé štúdium, ale bola by to škoda :)

Po každých dvoch moduloch vychádza jedna Q&A session, ktorá však nie je live: otázky môžete poslať dopredu a Mark celú session prednahrá. Môžete si ju pozrieť ako video alebo vypočuť v podcastovej verzii.

Ak Ritsona poznáte, viete si predstaviť formu, akou sú všetky témy spracované - odborne, ale odľahčene, občas sarkasticky a miestami s nejakou jemnou nadávkou.

Odporúčané čítanie a počúvanie

Každý modul prichádza, okrem prednášky a podcastu, aj s dodatočnými odporúčaniami na zaujímavý obsah k danej téme. Väčšinou sú to odkazy na Ritsonove články na Marketing Weeku, epizódy podcastov ako On Strategy Showcase či Uncensored CMO, rôzne štúdie od Ehrenberg-Bass Institute alebo Harvard Business Review a pod. Samozrejme, nikto nemôže skontrolovať, či ste sa tomuto obsahu naozaj venovali, preto je iba odporúčaný. Rozhodne však stojí za to, sú to kvantá veľmi dobrých informácií.

Brand Plan

Teraz tá praktická časť. Na začiatku kurzu vám bude predstavená fiktívna značka fiktívneho produktu na fiktívnom trhu s fiktívnymi konkurentmi, pre ktorú budete ako brand manager počas nasledujúcich týždňov vypracovávať celoročný brand plan. Túto časť musím vyzdvihnúť, pretože celý scenár je fakt pekne detailne vymyslený. Zároveň je super, že tým pádom všetci študenti pracujú na rovnakom projekte s rovnakými podmienkami.

Brand plan bude vo finále cca 20-slajdová prezentácia, v ktorej každý týždeň dotvoríte nejakú časť. Alebo to urobíte, tak ako väčšina, pár dní pred deadlinom :)

S vypracovaním brand planu súvisí ďalšia zaujímavá časť - nákup služieb od prieskumných a reklamných agentúr, čo je tiež dosť zábava a zárveň zodpovedná úloha. Na to dostanete aj pridelený ročný rozpočet.

Dôležité je povedať, že brand plan nemusíte odovzdať pre absolvovanie kurzu, ale zasa, prečo by ste to neurobili.

Brand Simulator

Väčšina absolventov kurzu sa zrejme zhodne, že toto je highlight celých dvanástich týždňov. Simulátor, ktorý vám umožní vyskúšať váš brand plan v praxi. Počas piatich rokov pracujete s produktovými inováciámi, pricingom, rozpočtami a snažíte sa získať čo najväčší podiel na trhu a čo najviac zvýšiť hodnotu akcií vašej fiktívnej firmy. Každý študent začína s hodnotou akcií 100. Tí najlepší, ktorých sú jednotky, to vytiahnu na 250+, niektorým, bohužiaľ, hodnota akcií počas 5 rokov klesne.

Celý simulátor je taká zábavná hra, že veľmi jednoducho môžete zabudnúť, že to nie je iba hra, podobne ako ja. Dovolím si tvrdiť, že tu sa naučíte úplne najviac, keďže dostávate okamžitý feedback na vaše rozhodnutia. Nebudem vám tu, samozrejme, dávať lekcie, ktoré som sa naučil ja, to by som vás obral o to najkrajšie :)

Simulátor viete zvládnuť počas pár hodín, ale odporúčam úplne sa neponáhľať (máte na to týždeň), aby vám neunikli dôležité súvislosti. Mne sa to stalo, pretože som sa nechal uniesť tým, aké zaujímavé to celé bolo (keby to vyšlo ako mobilná hra, okamžite sťahujem). Nakoniec som skončil s výsledkom myslím 128, čo nepovažujem za úplný prúser, ale rozhodne viem, čo som mohol urobiť lepšie.

Po skončení piateho roku simulátora nastáva už iba čakanie. Pár týždňov do posledného workshopu, ktorý by vám mal dať odpovede, ako ste mali pristupovať k svojmu brand planu, ako ste mali postupovať v simulátore, a vyhodnotí tých najlepších študentov. V ten istý deň, ako je zverejnený workshop, sú vám v systéme dostupné aj certifikáty na stiahnutie. Musím sa priznať, že workshop som bohužiaľ nevidel, lebo som bol v tom čase na tom pracovne zle a medzičasom sa celý systém uzavrel.

Pár otázok na záver

Počas kurzu aj po ňom mi prišlo niekoľko otázok, ktoré by ešte mohlo byť užitočné zodpovedať.

Nie je potrebné najskôr absolvovať Marketing a až potom Brand Management?

Verím, že to je odporúčaný postup, ale záleží od vašej motivácie a skúseností. Moje rácio za výberom som špecifikoval vyššie.

Dostanem sa do priameho kontaktu s Markom?

Áno, aj nie. Ako som spomenul, všetok obsah priamo v systéme je prednahratý. K dispozícii je však LinkedIn skupina, kde na otázky reaguje priamo Mark. Bohužiaľ, ako je mu vlastné, nie vždy úplne zrozumiteľne a podľa mňa zbytočne sarkasticky. Videl som, že mnoho ľudí bolo zmätených z jeho reakcií.

Dokedy budem mať prístup k obsahu kurzu?

Systém, v ktorom prebieha celý kurz, sa uzatvára asi týždeň po poslednom workshope. Následne však dostanete link do Alumni Network, kde by ste mali mať doživotný prístup k obsahu kurzov, ktoré ste absolvovali, spolu s odporúčaniami na ďalší obsah. V tejto sieti je aktuálne cez 6 tisíc absolventov Mini MBA, čo je potenciálne brutálna networkingová príležitosť.

Komu by som odporučil kurz?

Aj s ohľadom na cenu rozhodne tým, ktorí to myslia so svojou marketingovou kariériou vážne. Ideálne brand manažérom a marketérom vo firmách, majiteľom firiem, ale aj konzultantom, ktorí nechcú byť iba v roli špecialistov.

Čo sa týka skúseností, toto rozhodne nie je obsah pre juniorných ľudí, pre absolventov, alebo ľudí prichádzajúcich z úplne iných profesných odvetví.

Zhrnutie a hodnotenie

Dostali sme sa na záver. Asi najlogickejšia otázka by bola: “Oplatí sa to?”. Napriek tomu, že som sa ku kúpe odhodlával dlho, môžem povedať, že to malo fakt obrovskú hodnotu. Kvalita informácií na top leveli, o tom sa nemusíme ani baviť. Ale aj to, ako bol kurz vyskladaný, ako bola premyslená celá praktická časť, za to obrovský klobúk dole.

Ak máte možnosť nechať si kurz zaplatiť alebo aspoň čiastočne zadotovať vo vašej práci, neváhajte, ešte stíhate septembrový termín. Ak si na kurz musíte zarobiť sami, ale možno potrebujete na konci roka nejaké náklady, rovnako ako som potreboval ja, toto bude veľmi dobre vynaložený náklad. Už teraz očakávam, že v decembri budem v rovnakej situácii a v apríli sa pustím do Marketingu.

Držím palce každému, kto sa do toho pustí. V prípade, že máte ešte nejakú nezodpovedanú otázku, píšte mi.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Bez toho, aby som mal veštiacu guľu, spísal som si pár vecí, pri ktorých dlhšie sledujem, že ich ľudia stále nechcú alebo nedokážu pochopiť. Pokojne mi po prečítaní napíšte, ak súhlasíte alebo nesúhlasíte.

Sú tri hlavné dôvody, ktoré ma nakoniec primäli premeniť moje poznámky na článok:

1. Tvorcovia, ktorí sa na Threads neustále sťažujú na niečo spojené s Instagramom, najmä na dosahy.

2. Adam Mosseri a jeho konzistentná proaktívna komunikácia o tom, ako sa Instagram mení a aké novinky prináša.

3. Firmy, ktoré robia na Instagrame stále to isté, ale očakávajú iný výsledok.

V posledných dňoch som videl práve s Mosserim, CEO Instagramu, dva rozhovory, ktoré vám dávam na koniec článku. Aj tie mi pomohli nakoniec sformulovať nasledovné témy:

Organika je (skoro) mŕtva, prečo sa na ňu stále sústredíme?

Paradoxné je, že o takmer neexistujúcom organickom dosahu sa hovorí už dlho, rovnako dlho všetci klientom hovoríme, aby sa nebáli investovať do reklamy. Ale nejaké všeobecné prijatie týchto informácií sa stále nekoná.

Čiastočne z toho viním TikTok, ktorý hlavne pred pár rokmi pomerne veľa ľuďom doprial pocit, aké je to urobiť virálne video. Celkovo organický dosah bol vďaka vtedy unikátnemu algoritmu veľmi silný. Instagram používa viacero algoritmov podľa toho, o aký formát obsahu ide, ale distribúcia reels už dnes funguje na podobnom princípe ako pri TikTok videách.

To v praxi znamená, že dosahy reels sú väčšinou pomerne podobné a občas je možné, že niektoré video “vystrelí”, keďže algoritmus reels je ako jediný (narozdiel od stories alebo klasického feedu) zameraný na to, aby oslovoval ľudí za hranicami existujúceho publika. Práve to prináša so sebou niekoľko problémov:

1. Jedna skupina tvorcov je nešťastná, že ich dosahy sú síce pomerne konzistentné, ale nízke.

2. Druhá skupina tvorcov sa zasa sťažuje, že ich videá sa zobrazujú väčšinou nefollowerom. Čo je paradoxne to, vďaka čomu TikTok prerazil.

3. Firmy vidia to 1 % videí, ktoré vystrelia, a potom míňajú energiu, čas a prostriedky na to, aby robili čo najviac videí a nechápu, prečo im to väčšinou nevychádza. Neuvedomujú si pritom, že firmy a tvorcovia nehrajú na Instagrame tú istú hru. O tom však nižšie.

Povedzme si to na rovinu a čo najjednoduchšie.

Organický dosah na Instagrame dnes v podstate neexistuje preto, že obsahu je príliš veľa, všetci sledujeme stovky profilov a netrávime na Instagrame tak veľa času, aby sme mohli vidieť všetko.

Preto máme algoritmy, ktoré komplikovane vyhodnocujú obsah tak, aby sa používateľom zobrazoval ten najrelevantnejší a najzaujímavejší. A túto súťaž môže logicky vyhrať iba zlomok príspevkov. Čo však neznamená, že ten ostatný obsah nemá na Instagrame svoje miesto a nedokáže napĺňať marketingové ciele.

Reklama na Instagrame je dnes stále veľmi lacná. Za 1 € viete získať 700 až 1 000 zobrazení. Zanedbateľných 5 eur, ktoré si môže dovoliť každý, môžu dostať akýkoľvek váš príspevok k tisícom ľudí. To platí aj keď má firma (áno, prihováram sa najmä menším firmám) pár desiatok či stoviek followerov. Výhodný deal, nie?

Ďalším argumentom v prospech investície do reklamy je to, že dobrý obsah si zaslúži aj dobrý dosah. Predpokladajme, že sa firma snaží robiť obsah kvalitne, kreatívne, v súlade s tým, akému obsahu sa na sociálnych sieťach darí. To ju nepochybne stojí nejaké zdroje. Prečo by nechcela zvýšiť šancu, že tieto zdroje budú využité efektívne a prinesú hodnotu naspäť vo forme lepšieho dosahu, vyššieho počtu interakcií a podpory povedomia o značke? Môžeme robiť najlepší obsah na svete, ale ak ho nevieme doručiť ľuďom, je nám to nanič, môžeme sa akurát tľapkať po pleci.

Častým cieľom v malých a stredných firmách, ktoré nie sú e-shopy, je, “aby sa o nás dozvedelo viac ľudí” - teda povedomie o značke. To je priamo naviazané na to, ako veľmi je vašu značku vidieť a ako často sa s ňou potenciálni zákazníci stretávajú. Tento cieľ vám oveľa jednoduchšie pomôže splniť investícia do reklamy, než naháňanie sa za virálom.

Nepopulárna pravda na koniec tejto časti: Sociálne siete nie sú zadarmo, ak na nich (alebo vďaka nim) chcete robiť biznis.

Partnerom tohto newslettra je Kontentino, môj obľúbený social media management nástroj, ktorý používam od roku 2017. Kontentino sme využívali v niekoľkých agentúrach a som rád, že sme spolu aj pri našich projektoch vo Wild Cards. Pre mňa osobne je najväčšou výhodou skvelo spracovaný proces plánovania, zadávania a schvaľovania obsahu v rámci tímu, ale aj s klientmi. Ak hľadáte nástroj na správu vašich sociálnych sietí, ja dávam za Kontentino ruku do ohňa.

Chcete rásť? Robte videá a robte ich veľa

“Ako môžeme získavať nových followerov?” Nekonečná otázka. Odosobním sa teraz od toho, že si myslím, že to je úplne nesprávny cieľ. Nebudem ani opakovať, že reklama je najefektívnejší nástroj, ako konzistentne oslovovať veľkú časť potenciálnych zákazníkov a tak zvyšovať šancu, že váš začnú sledovať a možno od vás aj niečo kúpia. Nebudem sa venovať rôznym “mikrotaktikám”, ako je zapájanie sa do diskusií pod príspevkami iných relevantných účtov a médií, aktívne vyhľadávanie relevantných followerov a interakcia s nimi. A vynechám aj klasickú generickú odpoveď “robte kvalitný a hodnotný obsah”, pretože to je odporúčanie z kategórie “rady, ktoré neradia”.

Povedzme teda, že všetko vyššie spomenuté už máte vyriešené a hľadáte už “iba” najefektívnejší formát, ktorý pre svoj obsah zvoliť, aby ste mohli zväčšovať svoje publikum a dosahy mimo existujúcimi followermi. Odpoveďou bude jednoznačne video.

Dnes je už každé video na Instagrame považované za “reelsko”. To je aktuálne limitované na 90 sekúnd a v dohľadnej dobe sa to zrejme meniť nebude. Reelska majú svoj vlastný feed a ako som písal, aj vlastný mierne odlišný algoritmus. Práve vďaka nemu prinášajú najväčší efekt pri raste počtu followerov.

Napriek tomu, že Reels majú v porovnaní s ostatnými formátmi obsahu najväčší dosah a získavajú najviac interakcií, stále najviac nového obsahu na Instagrame tvoria statické fotky.

Ako robiť reelska čo najlepšie po technickej stránke je na úplne inú debatu, určite už ste natrafili na niektorého z nezpočet expertov, ktorí sa tomu na Instagrame venujú, takže za mňa len heslovito - tvár, hlas, titulky, dynamika, hook, call-to-action.

Prečo ich však robiť veľa? Kedysi sa hlásalo, že kvalita je viac ako kvantita. Lenže dnes sú sociálne siete veľmi náročné na frekvenciu a pravidelnosť - teda kvantitu (najmä, keď budget na reklamu nie je nekonečný). Tiež platí, že kvalita je subjektívna a čo sa páči jednému, nemusí sa druhému. Je bežné, že jednému človeku sa jedno video páči viac ako niektoré iné. Aj to je dôvodom, prečo dosahy nie sú úplne konzistentné.

Na vás, ako tvorcovi obsahu (individuálnom alebo na strane firmy), je zvýšiť svoju šancu, že trafíte “jackpot” a vaše video bude mať lepšie výsledky, než tie ostatné. To urobíte tak, že sa do hry o tú pomyselnú výhru zapojíte viackrát. Áno, sociálne siete sú ako gambling. Hráte, hráte, občas vyhráte a to vás motivuje hrať ďalej.

Kvantita tiež prináša jeden často prehliadaný benefit. Čím viac obsahu tvoríte, tým viac spätnej väzby a dát dostávate naspäť a viete tak robiť lepšie rozhodnutia v budúcnosti. Keď urobíte jedno video týždenne, dostanete 4 odpovede za mesiac. Keď urobíte jedno každý pracovný deň, dostanete ich 20. Na tých viete lepšie odpozorovať patterny a znižujete vplyv náhody a šťastia.

Podľa mňa kvalita a kvantita nie sú protiklady. Vaším cieľom je robiť čo najviac videí (alebo obsahu všeobecne), pri ktorých ste schopní udržať dostatočnú kvalitu.

DMs > Stories > Feed

Instagram už dávno nie je miestom, kde našou hlavnou činnosťou je pridávanie štvorcových fotiek do feedu. Odpoveďou na to neustále sťažovanie sa, že “nevidíme príspevky ľudí, ktorých chceme sledovať” je, že ich jednoducho pridávajú menej alebo bežné životné momenty zdieľajú v stories či správach (DMs).

To však neznamená, že zdieľajú iba vlastný obsah. Ľudia si posielajú tiež príspevky, videá a stories iných účtov. Napriek tomu väčšina firiem a tvorcov stále rieši iba svoj vlastný feed. V lepšom prípade z pohľadu kvality obsahu, v horšom prípade z pohľadu toho, ako vyzerá ich grid (zabudnime na túto tému konečne, je to 5 rokov za nami).

Ako sa tomu ale prispôsobiť? Dostať sa do DMs ľudí, ktorí ich používajú najmä na komunikáciu s priateľmi, je výzva. Rovnako je výzva ako značka získať seriózne dosahy v stories, kde dominujú takisto priatelia a za nimi influenceri.

Všeobecne platí, že chceme byť tam, kde je pozornosť ľudí. Do DMs sa vieme dostať napríklad cez rôzne automatizácie, ako napríklad v tomto príspevku (čo ja osobne príliš necením, ale rešpektujem, že to funguje). Do stories hlavne zvýšenou pravidelnou aktivitou v stories a využívaním stories ako umiestnenia v reklamách.

Zmena správania používateľov je niečo, čo radi ignorujeme, pretože chceme, aby veci boli tak, ako predtým. Lenže tak, ako ľudia sledujú viac reels, preto sa im Instagram venuje intenzívnejšie, tak sa venuje viac novým funkciám v DMs, pretože ich ľudia používajú viac než kedykoľvek predtým. Presne tak to má robiť firma, ktorá je a stále chce byť medzi trhovými lídrami.

Ľudia chcú sledovať ľudí, nie značky

Influenceri a firmy nehrajú na sociálnych sieťach ten istý zápas. Možno je to aj úplne iný šport. Napriek tomu sa mnohí marketéri a majitelia firiem stále porovnávajú s influencermi. Vidia ich všade okolo, sami ich sledujú a myslia si, že ich počet followerov či dosahy sú tými benchmarkmi, ktorým sa majú príblížiť. Ak si chceme určiť nejaký benchmark, potom porovnávajme porovnateľné.

Ľudia hľadajú na druhej strane obrazovky ľudskú tvár. Niekoho, s kým sa vedia stotožniť alebo ku komu môžu zhliadať. Niekoho, kto im ukáže bežný život, ale nechá ich nazrieť aj “do kuchyne”. Tomuto sa väčšina firiem vyrovná iba ťažko.

Áno, je tu našťastie stále silnejúci trend posadiť pred kameru majiteľa či zamestnancov, urobiť z nich ambasádorov a robiť to trošku osobnejšie. Alebo si ako ambasádora zvoliť niekoho známeho, ako napríklad Lidl na TikToku. Stále je to však omnoho náročnejšie, než keď sa na obraze objaví niekto, kto tvorí obsah dlhé roky, žije tým (aj z toho), teda má výrazne menej bariér.

Tvorcovia majú oveľa viac priestoru byť aktívni denne, komunikovať s fanúšikmi, sledovať trendy, zabávať sa. Väčšina z nich nie je zviazaná biznisovými cieľmi, firemnou politikou, situáciou na trhu a podobne. Pre nich je cieľ iba na úrovni konkrétnej sociálnej siete - mať čo najväčšie dosahy, čo najviac followerov a čo najlepšie to predať inzerentom.

Navyše, väčšina funkcií Instagramu sa vyvíja pre zaujatie tvorcov a posilnenie ich aktivity. Aj Instagram vie, že ľudia používajú aplikáciu nie kvôli značkám, ale kvôli iným ľuďom. Značky to celé na konci môžu iba zaplatiť.

Samozrejme, nájdeme viacero príkladov veľmi populárnych značiek, ktorým sociálne siete idú. Napríklad všetkými zbožňovaný Ryanair. Ale keby Ryanair neponúkal lacné lety po celej Európe, nemal jednoduchý booking proces, slušnú aplikáciu, teda vyladený produkt, nepomohli by mu žiadne milióny lajkov, lebo by ich asi ani nemal.

Tu je na mieste aj pripomienka, že Instagram nie je marketing, aj keď si to mnohé malé firmy častokrát myslia. Instagram je iba kanál, ktorý je mega populárny, dokáže vás priblížiť k zákazníkom, má dostupný reklamný systém a dáva možnosť zasiahnuť veľké množstvo ľudí. Ak chcete robiť seriózne podnikanie, prikladajte mu primeranú váhu, no nestavajte na ňom biznis.

Aby som aj tento posledný bod ukončil odporúčaním, ak sa z akejkoľvek pozície staráte o firemný Instagram, neporovnávajte sa s influencermi, radšej sa nimi inšpirujte (nie všetkými, samozrejme).

Prečo sa oplatí sledovať Adama Mosseriho?

Tak, a sme na konci, takže sa ešte vrátim k šéfovi Instagramu. Už dávno som hovoril, že spomedzi tech lídrov je práve Adam Mosseri najlepším možným príkladom, ako má vyzerať komunikácia človeka v jeho pozícii. Otvorená, priateľská, proaktívna. Môže vás Instagram frustrovať pre mnoho rôznych vecí, ale toto sa mu uprieť nedá. Určite vám odporúčam ho sledovať pre informácie o Instagrame absolútne z prvej ruky.

Na záver dva spomínané rozhovory z úvodu:

The Colin and Samir Show

OMR Podcast

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Moja Goodreads knižná challenge mala tento rok rovnaký cieľ (25 kníh), aj výsledok (30 prečítaných alebo vypočutých kníh). Vybral som z nich 5, ktorým som dal na Goodreads 5 hviezdičiek a zároveň tvoria zaujímavý mix “všehochuti”.

Atómové návyky (James Clear)

Ku knihám z kategórie osobného rozvoja som často pomerne kritický. Veľa z nich totiž vezme jednu užitočnú myšlienku a zopakuje ju aspoň 150-krát, aby to vyšlo aspoň na 250 strán a dalo sa to predávať. Môj kamarát pre také prípady vymyslel kategóriu “kniha, ktorá mohla byť blog”. Bohužiaľ, aj veľa veľmi populárnych kníh spadá do tejto kategórie. Preto som sa ospevovaných Atómových návykov trošku bál.

Našťastie neopodstatnene. Atómové návyky sú praktická kniha, ktorá má hlavu a pätu, príliš obsah nenafukuje. Je tom, ako si osvojovať návyky po malých krokoch (veľkosti atómov) a tak ich robiť udržateľnými. Či už chcete začať cvičiť, čítať, tvoriť alebo sa niečo naučiť, done je lepšie než perfect. Presne o tom sú Atómové návyky.

Knihu nájdete tu:

Martinus, Panta Rhei, Audiolibrix

Adrift (Scott Galloway)

Na Scotta Gallowaya mám slabosť. Bude to zrejme tým, že prvý kontakt s ním ma zastihol v správny čas na Cannes Lions v roku 2017 a jeho prednáška vynikala oproti ostatným. Čítal som všetky jeho knihy, odoberám newslettre, počúvam podcast, takže siahnuť po Adrift bola prirodzená voľba.

V knihe opisuje vývoj americkej spoločnosti od druhej svetovej vojny po dnešný stav, kedy podľa jeho slov Amerika hľadá samú seba. Robí to veľmi zaujímavým spôsobom, cez 100 konkrétnych štatistík spracovaných do jednoduchých grafov. Dáta sú rozdelené do 10 kategórií a rozhodne nie sú ďaleko od reality života aj v našich európskych končinách. Vďaka spracovaniu sa veľmi dobre číta, takže odporúčam Adrift každému, koho zaujíma spoločenská situácia v západnom svete opísaná ľudskou a zrozumiteľnou rečou.

Knihu nájdete tu:

Martinus, Panta Rhei

My deti zo Stanice ZOO (Christiane Felscherinow)

Mnohým z vás určite netreba knihu My deti zo Stanice ZOO predstavovať, keďže sa dá považovať za klasiku. Ja som si s ňou osobne dal načas, takže je to jeden z mojich minuloročných objavov.

Hlavná postava a autorka súčasne je bývalá narkomanka a prostitútka vyrastajúca v západnom Berlíne v 70. rokoch. V časoch, kedy všetko, čo deti videli okolo seba, bolo pochmúrne a sivé, a Berlín čelil obrovskej drogovej kríze, Christiane bola predstaviteľkou celej generácie mladistvých, ktorí si v živote nevybrali práve peknú cestu. Skvelé opisy vás stiahnu do príbehu, miestami dúfate, že už sa to všetko obráti na dobré, ale ono to stále pokračuje zlým smerom.

Kniha dá určite každému niečo iné, pre mňa to bolo hlavne uvedomenie si, aké ťažké je vychovávať deti, aké dôležité sú pre nich správne vzory a okruh ľudí, s ktorými sa stretávajú. Silný príbeh, ak ste doteraz nemali tú česť, neváhajte.

Knihu nájdete tu:

Martinus, Panta Rhei, Audiolibrix

Dych (James Nestor)

Iba veľmi jemne preháňam, keď poviem, že kniha Dych mi zmenila život. Viete, ako sa hovorí, že niečo čítate, sledujete, počúvate s otvorenými ústami? Tak ja som túto knihu počúval od začiatku do konca so zavretými ústami.

Autor v knihe opisuje svoje 10-ročné spoznávanie úlohy dychu v našich životoch. Kniha balancuje medzi praktickým opisom zdravotných benefitov správneho dýchania (nosom!) a mierne spirituálnym pohľadom, ktorý naznačuje, že by dýchanie mohlo liečiť rôzne choroby. Našťastie, každý takýto “úlet” je doplnený disclaimerom o dôležitosti tradičnej medicíny.

Ak si z čítania knihy odnesiete aspoň to, čo ja, teda, že si budete vedome dávať pozor na to, ako dýchate, myslím si, že to bude skvelý výsledok. Určite sa v nej však skrýva omnoho viac.

Knihu nájdete tu:

Martinus, Panta Rhei, Audiolibrix

Vango (Timothée de Fombelle)

Nečakaný objav roka je určite Vango. O autorovi ani knihe som nikdy nepočul, no nechal som sa presvedčiť skvelými recenziami na Audiolibrix a urobil som dobre.

Príbeh mladého chlapca Vanga s tajomnou minulosťou je nesmierne rozvetvený, odohráva sa v medzivojnovom období, je plný zaujímavých postáv, napätia, akcie, ale aj hlbokých vzťahov. Dá sa to považovať za rozprávku a thriller súčasne, čo je naozaj zaujímavá kombinácia. Ťažko vyzdvihnúť jeden detail, ktorý by vám túto knihu predal. Jednoducho mi (a stovkám ďalších recenzentov) verte. Vango má cez 700 strán, ale jeho životná cesta je skvelým audiospoločníkom na dlhé cesty.

Knihu nájdete tu:

Martinus, Panta Rhei, Audiolibrix

Prajem vám, aby ste mali v roku 2024 čo najviac času na dobré knihy. Kto číta málo, nech sa mu podarí čítať viac. Kto číta veľa, nech ďalej šíri zvesti o radosti z čítania. Verím, že ste si odniesli nejakú tú inšpiráciu aj z tohto článku.

Pridajte si ma na Goodreads a napíšte mi tip na vašu obľúbenú knihu z roku 2023.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Cestovanie, obrovský výber v obchodoch, rôzne kariérne príležitosti, okamžitý prístup k informáciám z celého sveta - to sú veci, ktoré sa mojej generácii asi najviac spájajú so slobodným svetom a slobodným životom. Okrem týchto konkrétnych príkladov je pre mňa však sloboda aj pocit, ktorý je niekedy ťažké opísať, ale spozorujete ho stopercentne. Túžba po tomto pocite ma priviedla k poslednej výraznej životnej zmene, vydaniu sa na freelancerskú kariérnu dráhu. Nasledujúce riadky teda budú o mojich prvých 6 mesiacoch v roli, na ktorú som sa podvedome chystal roky. Skúsim to opísať formou odpovedí na rôzne typy otázok, ktoré som dostával.

Nebojíš sa?

Túto otázku mi položil Janči Stareček, keď sme niekedy na jar sedeli na obede a prezradil som mu, že odchádzam z Medusa Restaurants, najväčšej reštauračnej firmy na Slovensku. Pracoval som tam ako Brand Manager so slušným platom v peknom office a mal som 50 % zľavu vo všetkých našich prevádzkach. Som presvedčený, že by takú prácu chcelo veľa ľudí.

Janči narážal na makroekonomické prognózy, ktoré už nejaký čas nie sú práve najpozitívnejšie a hovoria skôr, že je bezpečnejšie ostať na teplom korporátnom mieste. Síce ma otázkou zaskočil, s odpoveďou som dlho váhať nemusel. Vždy bude niečo, čoho sa dá báť. Vždy sa nájde dôvod, prečo je lepšie neriskovať, počkať na ďalšiu výplatu (hlavne, keď je férová) a posunúť plány zasa o rok.

Zatiaľ nemáme deti, hypotéku a leasing na auto som splácať zvládal a už roky som si 15-20% z výplaty odkladal na sporiaci účet alebo neskôr do ETF. Vedel som, že keby bolo horšie, mám priestor, kde dočasne pritiahnuť opasok, a keby bolo úplne najhoršie, o pol roka si aktualizujem CV a pošlem ho do ktoréhokoľvek korporátu alebo agentúry a niekde by už moje 10-ročne skúsenosti našli uplatnenie. Polroka máme za sebou a zatiaľ som to urobiť nemusel 😊

Prečo?

Táto otázka má dve roviny. Jedna je vyslovene pragmatická a jedna skôr vychádza z môjho životného nastavenia.

Začnime pragmaticky

Pred 2 rokmi sme sa presťahovali z Bratislavy do Trnavy v presvedčení, že pandémia navždy zmenila spôsob, v akom pracujú korporáty, a denná prítomnosť v office je absolútny prežitok. Stále tomu verím, ale bohužiaľ tomu neveril môj zamestnávateľ.

A tak som v podstate každý deň ráno sadol do auta, strávil priemerne 45 minút na cestách, aby som 8 hodín sedel pri svojom stole, aj keď ma tam nebolo vždy fyzicky treba. Potom som sadol do auta a ďalších priemerne 45 minút strávil za volantom cestou domov. Mimo domu som tak bol bežne 10-12 hodín, čo ma jednak extrémne vyčerpávalo a jednak mi bralo veľmi veľa času, ktorý som potreboval venovať buď starostlivosti o seba alebo práci na svojich projektoch a pre svojich klientov.

Veľmi rýchlo som tiež pochopil, že síce už nežijem v Bratislave, ale stále ani nežijem v Trnave. To nebolo udržateľné.

Zároveň ma to stálo jednu nádrž benzínu týždenne, čo v niektorých časoch znamenalo aj 300€ mesačne. Ako človek, ktorý rád cestuje a nakupuje, mám kopu iných vecí, do ktorých by som vedel dať tri stovky každý mesiac.

Ďalším praktickým dôvodom bolo to, že som cítil stále väčší dopyt zo strany klientov a vedel som, že sa blíži bod, kedy sa už nebude dať sedieť na dvoch stoličkách súčasne. Pri predstave, ako bude vyzerať moja práca o rok, som rýchlo pochopil, že úplne rovnako, iba s iným dátumom v kalendári. Prednosť tak dostalo to, čo som vždy vedel, že raz musí prísť. To ma dostáva k druhej rovine otázky prečo.

Životné nastavenia

Keď to trošku nadnesiem, myslím si, že dosť dobre rozumiem svojej práci, ale nie som vôbec dobrý zamestnanec. Nemám rád vnútené autority, pravidlá, v ktorých nevidím zmysel, prácu, v ktorej nevidím zmysel, potrebujem stále nové impulzy a ak ich nedostávam, stratím rýchlo záujem, rezignujem a dá sa povedať až vyhorím. Som celkom silný introvert, ktorý má rád svoj pokoj. Som nočná sova, nenávidím vstávanie, rád si sám určujem svoj režim.

Nie sú to veci, ktoré som objavil nedávno. Viem o nich väčšinu svojho života, len som si vždy myslel, že nájdem takú super prácu, pri ktorej sa to zmení. Nakoniec sa stalo, to že mi na jar tohto roka diagnostikovali dlhšie tušené ADHD, čo mi zodpovedalo mnohé vnútorné otázky z minulosti. O tom určite napíšem niekedy samostatný článok, je to neskutočne komplexná a zaujímavá téma.

Ďaľšou životmeniacou skúsenosťou bolo, keď som pred takmer 5 rokmi dostal hodinovú výpoveď v agentúre. S odstupom času síce viem, že som v tom nebol nevinne, no ten faktor “hodinovky” tomu pridalo to, že som si dovolil oponovať vtedajšej šéfke, ktorá si to teda zapamätala a v pravý moment mi dala jej slovami “lekciu pokory” (nedávno sme sa stretli na evente a veľmi príjemne pokecali, takže no hard feelings 😃). Vtedy som si uvedomil, že môj život nemôže byť a nebude v rukách niekoho iného. Že nemôže niekto iný len tak za jedno popoludnie rozhodnúť o kvalite môjho života.

Od toho momentu som začal brať oveľa viac freelancerskej práce, ktorú som robil po večeroch a po nociach, začal som viac tlačiť do podcastov, vedomejšie pracovať s osobnou značkou a nastavil som sa tak, že full-time práca je len dočasná stanica, ktorá mi pomôže nazbierať skúsenosti, ktoré potom zúročím. V roku 2021 som nahral 60 podcastov. Popri zamestnaní, cez obedné prestávky a po práci. Už vtedy som vedel, že otázka “práce na seba” nie je “či vôbec” ale “kedy”. Tým som už načrtol ďalšiu otázku.

Ako sa pripraviť?

Toto zaujímalo naozaj dosť ľudí a venovali sme sa tomu aj v júlovom livestreame s Anet z Pretlaku. Jednu časť som vlastne zodpovedal v odstavci vyššie. Vedel som, že moja osobná značka je a bude najdôležitejším zdrojom nových príležitostí. Ľudia chcú robiť s konkrétnymi ľuďmi, až potom ich zaujíma nejaká firma. Od roku 2019 som okrem toho množstva obsahu vystupoval na asi všetkých relevantných eventoch týkajúcich sa sociálnych sietí. Bol som aktívny na LinkedIne, čo mi na začiatku 2022 prinieslo 6. miesto medzi najvplyvnejšími marketérmi na tejto sieti. Ak poznáte princíp zloženého úročenia, tak viete, že to nie je iba finančný termín, ale platí aj v bežnom živote a presne tak sa mi postupne rok po roku rysovala vhodná situácia urobiť ten “skok do neznáma”.

Druhým praktickým krokom prípravy na novú etapu bolo, že sme dali do sveta projekt Wild Cards v momente, kedy som vedel, že už odchádzam z práce. Wild Cards je flexibilný komunikačný dom, v ktorom na projektovej báze vytvárame a koordinujeme klientom tímy skúsených komunikačných freelancerov. Nie je to agentúra, ani nechce byť, je jednoducho nástroj, ktorý nám ako freelancerom ponúka možnosť robiť pre klientov viac, než je len naša vlastná špecializácia. Tým sme vyslali jasný signál, že sme otvorení novým spoluprácam, myslíme to vážne a chceme vybudovať niečo viac než len naše vlastné mená.

Tretím krokom bolo, že som si na niekoľko mesiacov pred a po odchode z práce nabral jednoducho viac práce. Robil som stratégie, konzultácie, nejaký čas som aj exekuoval sociálne siete, aby som zabezpečil, že budem mať nejaký vankúš a zároveň moje mesačné príjmy rapídne neklesnú. Nebudeme sa v tomto článku venovať peniazom, ale dopadlo to lepšie, než som čakal, pretože keď raz uvoľníte nových 8-10 hodín nových príležitostiam, tak prídu. No a tieto tri kroky (och, to je krásna nadväznosť) ma prirodzene posúvajú k ďalšej otázke.

Čo vlastne robíš?

Moje živobytie je postavené na dvoch nohách a jednej podpornej barličke. Skúsim ich stručne popísať, lebo tento článok už je aj tak taký dlhý, že by mohol dostávať hodnotenia na Goodreads.

Freelancer

Prvou nohou sú moji vlastní klienti a moje vlastné freelancerské aktivity, teda také, ktoré nerobím v tíme s niekým iným. Konzultujem s jednotlivcami, ako pracovať so svojou osobnou značkou a ako ju prepojiť s tvorbou obsahu. Konzultujem s firmami, ako využívať sociálne siete tak, aby to malo hlavu a pätu a odrážalo reálne možnosti ich firmy a zároveň sa aj niečo praktické naučili. Robím audity sociálnych sietí, stratégie a návody, ako používať sociálne siete. Okrem toho robím školenia ohľadom rôznych social media tém a tiež prednášky, za ktoré už po tých rokoch väčšinou dostávam aj zaplatené, čo je krásny pocit a zadosťučinenie. Mentoroval som v tomto roku na Digitálnej univerzite, v Digital Marketing Clube, na Startup Weekende v Žiline, na KIRA Akadémii pre firmy z Trnavského kraja.

Projekťák

Vo Wild Cards je moja úloha starať sa o klientov ako ich prvý kontakt a tiež koordinovať freelancerov. Sám som si k tomu pomenoval pozíciu Head of Projects 😃 S niektorými klientmi pracujeme na dlhodobej báze, s ďalšími zasa projektovo. Za tento rok sme mali v projektoch zapojených spolu 16 freelancerov, väčšinu dlhodobo. Stále sme otvorení novým kontaktom, aktuálne najmä accountom, social media manažérom a developerom.

Niektorí klienti prišli do Wild Cards cez konzultácie so mnou, napríklad pre nášho klienta ITB Development som robil najskôr audity sociálnych sietí a nakoniec sa o dve ich značky na sociálnych sieťach už nieľko mesiacov stará tím štyroch ľudí. Podobne to je s klientmi ako Jetron alebo Storage Port.

Tento biznis sa úprimne učím robiť za pochodu, mnohé veci stále nastavujeme alebo ladíme. Mojím cieľom však je to viesť smerom, ktorý nebude vyžadovať moju osobu v dennej operatíve, aby Wild Cards bol samostatne fungujúcim projektom. Takým, ktorý je maximálne férový ku klientom aj freelancerom a nepozná tú častú toxickosť agentúrneho života.

Creator

Písať a tvoriť obsah ma bavilo už od strednej školy. Viete, že od založenia môjho prvého blogu je to už 9 rokov. Napísal som o tom v septembri môj prvý Poznámkový Blog 👇🏻

Tonychef, Mladý Slovák v USA, 10ka, BlogTalk, Tony Dúbravec Podcast, Doba digitálna, Digitálne novinky, Poznámkový Blog - to je prierez mojou tvorbou. Nikdy to nebol žiadny regulérny biznis, aj keď sa občas nejaké spolupráce zrealizovali, no vždy to bol nosný prvok už spomínanej osobnej značky, ktorá už ten biznis priamo prináša. Priviedlo ma to tiež ku content marketingu, k pochopeniu jeho výhod. Takisto mi to pomáha byť kreatívny a robiť si veci po svojom. Jeden z najlepších pocitov, aké poznám, je kliknúť na tlačidlo Odoslať/Uverejniť, to je neopísateľný dopamín 🫶🏻

O benefite “učiť sa učením iných” by som tiež chcel niekedy napísať, to je niečo, čo mi silno zmenilo život.

Moja vlastná tvorba je niečo, čo má v rôznych obdobiach rôznu prioritu, ale jedným zo záväzkov pri opustení zlatej koporátnej klietky bolo to, že tá priorita sa bude skôr zvyšovať. Preto som aj prešiel s celým projektom Doba digitálna na Substack, ktorý mi nahrádza web a pomáha mi budovať môj obsah z jedného miesta.

Čo si najviac pochvaľujem?

Keďže za šesť a pol mesiaca som ani na sekundu nezapochyboval, či som urobil správnu vec, a každému hovorím, že si nemôžem vynachváliť, nebudem sa venovať výzvam freelancerského života, aj keď ani mňa, samozrejme, neobchádzajú. Radšej by som na záver zhrnul dve najdôležitejšie veci, ktoré tie výzvy pozitívne prevažujú.

Pokoj

Máj bol prvý mesiac, kedy som nemusel každé ráno vstávať na skorý budík a niekam sa presúvať. Bol to prvý mesiac, kedy som nemal úzkosť zo zvonenia mobilu alebo zvuku notifikácie e-mailu. Bol to prvý mesiac, kedy som cítil pokoj. Mentálne to bola pre mňa obrovsky pozitívna zmena. Aj keď som mal dostatok práce, nikto mi zbytočne nevolal, nepísal, nezasahoval mi do môjho režimu. To, kvôli čomu si bežne berieme dovolenky, som mal zrazu každý deň. A je to tak až do dnešného dňa.

Sloboda

Touto mojou nespochybniteľnou hodnotou som tento článok začal aj ho ukončím. Sloboda nastaviť si čas, ako chcem ja, sloboda pracovať z kaviarne v Trnave alebo Londýne, sloboda stráviť poobedie vo fitku alebo pri Netflixe, sloboda v tom, čo budem robiť, s kým to budem robiť, kedy to budem robiť. Sloboda nerobiť a iba tak byť. Sloboda, ktorú si nemusím nechať schváliť šéfom.

Samozrejme, sloboda znamená zodpovednosť. Preto sa jej veľká časť spoločnosti tak bojí (prečítajte si facebookové diskusie k dnešnému sviatku). Aj ten vnútorne najslobodnejší človek žije vo svete s inými ľuďmi. Má povinnosti, má dohody, ostatní sa naňho spoliehajú. Sloboda nie je anarchia.

Netvrdím, že tým, že som sa vydal na freelancerskú dráhu, som sa stal najslobodnejším človekom na svete, to ani náhodou. Deadliny, stretnutia, termíny, nič nezmizlo. Ale nie sú mi iba určené a sám ich môžem ovplyvniť. A to nie je málo.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.

Dnes, o 3,5 roka neskôr, cítim silnú chuť začať znova písať trošku inak, než je tomu pri newslettri Digitálne novinky. Písať viac, voľným štýlom. O veciach, ktoré ma zaujmú, o ktorých chcem hovoriť, ktoré zažívam. Za tých 9 rokov som bol svedkom rôznych ér online tvorcov, rôznych trendov, cítil rôzne úrovne vlastného zápalu do tvorby. Keď niečo robíte tak dlho v rozličných podobách, či chcete alebo nechcete, niečo vás to naučí. Povedal som si teda, že moju novú tvorivú etapu začnem práve tým, čo som sa naučil. Nebude to však o konkrétnych hard skilloch. Sú to skôr také lekcie, ktoré formujú môj “creator mindset”. Niektoré z nich už určite počuli moji klienti alebo študenti, ktorých školím alebo mentorujem. Za každý doterajší rok som vybral jednu. Poďme na ne.

Dobré vzniká zo zlého

Veľa ľudí má taký blok, že keď niečo skúsia a nejde im to, radšej to zabalia, než by to skúsili znova. Neviem, kde sa v nás berie to, že by sme mali byť v niečom dobrí aj keď to robíme prvýkrát. Priznajme si to. Začiatky sú super skôr vďaka tomu vzrušeniu z niečoho nového, nie preto, že by nám to išlo od ruky. Keď sa občas vrátim k môjmu spomínanému foodblogu, je to smiešne. Keď si vypočujem prvý podcast, ktorý sme nahrávali dvaja na jeden klopový mikrofón pripnutý na fľaši na stole medzi nami, nepočúva sa to dobre. Ak by som sa na to však vykašľal len preto, že to vtedy nebolo dosť dobré, nikdy by som nemohol zažiť ten hrejivý pocit z pohľadu späť.

Seth Godin, jeden z mojich obľúbených tvorcov a autor viac ako 20 mega úspešných kníh, o začiatkoch hovorí veľmi pekne a zrozumiteľne. Ak by som ho parafrázoval, tak jeho názor je, že:

Jediný spôsob, ako napísať niečo dobré, je 1000-krát predtým napísať niečo zlé.

Neplatí to, samozrejme, iba pre písanie, ale pre akúkoľvek tvorbu. Dôležité je to nevzdať a každý deň (myslené obrazne ako pravidelne) sa k tej činnosti vracať.

Keď som v prvej agentúre robil “šéfredaktora” nášho firemného blogu, pomáhal som kolegom zapájať sa do jeho tvorby aj tým, že som ich učil, ako robiť lepšie články. Doteraz si pamätám ten úžasný progres, ktorým prešiel môj kolega Miro od prvého po desiaty článok.

Neexistuje nič také ako dokonalý článok/podcast/newsletter/video/príspevok. Ašpirovať na dokonalosť je slepá ulička. Snažiť sa robiť to vždy aspoň o kúsok lepšie, než deň predtým, to je to, o čo by sme sa mali usilovať.

Robme to, čo nám chýba

Vrátim sa k Mladému Slovákovi v USA. Viete, prečo vznikol? Nie preto, že by som cielene potreboval robiť travel blog, alebo sa chcel zviezť na nejakej vlne. Vznikol preto, že tak ako tisícom iných študentov, aj mne chýbali zrozumiteľné a na jednom mieste zozbierané informácie v slovenčine o tom, čo obnáša príprava na Work and Travel a aké to tam vôbec počas tých mesiacov je.

Toto bol dlho jediný kľúč, ktorým som sa riadil, keď som s niečim začínal. Nezáleží na tom, či to bol podcast, talkshow 10ka alebo newsletter. Vždy som primárne cítil potrebu vyplniť dieru, ktorú som ako konzument “na trhu” pozoroval.

Rob taký obsah, aký by si sám/a chcel/a konzumovať.

Keď tápete nad tým, že chcete “niečo začať”, môžete sa buď rozhodovať podľa toho, čo je trendy, z čoho sa dajú rýchlo vytrieskať čísla, alebo sa vydať smerom, ktorý bude pre vás skôr hodnotný a udržateľný. Ja verím skôr druhej možnosti, no ak to ešte dáva nejaký “číselný” zmysel, je to určite fajn bonus.

Tvoríme pre budúcnosť

Za posledné 3 mesiace bolo na mojom webe 5 218 ľudí. Na webe, na ktorý nepribúda žiaden nový obsah, ani ho nikde nezdieľam. Z toho približne 2 500 si pozeralo články o Rumunsku, ktoré vznikli v roku 2018.

Jednou z veľkých nevýhod a súčasne výhod internetu je to, že čokoľvek vypustíme do online sveta, zväčša to tam zostane navždy. Vďaka tomu si články aj po 5 rokoch môžu čítať tisíce ľudí, ktorým prinášajú hodnotu. Moja najlajkovanejšia fotka za 10 rokov na Instagrame vznikla tak, že si jeden pán našiel moje články z Mníchova a Marseille, ktoré vznkli v rokoch 2016 a 2017, a na základe nich sa mi ozval a stretli sme sa.

Je určite dôležité sledovať si, ako sa obsahu darí aj pár dní alebo týždňov po zverejnení. Ale cieľom by malo byť robiť hlavne evergreen content, ktorý vydrží byť relevantný roky. Vďaka takémuto obsahu zostaneme my sami relevantnými o niečo dlhšie, čo tiež nie je na škodu. Hrať “long game” je rozhodne niečo, čo pri tvorbe obsahu odporúčam. Vyhnete sa mnohým návalom frustrácie.

Čo bolí, to rastie

Robiť obsah je tažké. Robiť ho dobre je ešte ťažšie. Robiť ho zodpovedne a pravidelne je úplný záhul. V Amerike som mal za cieľ písať článok každý týždeň. Nepodarilo sa mi to vždy, ale za 4 mesiace som ich napísal 17. Niekedy v roku 2017 alebo 2018 som si dal výzvu písať každý týždeň článok, nech sa deje čokoľvek. Za rok 2021 som spravil 60 podcastov. Popri full-time práci, popri vlastných klientoch. Rozhovory som nahrával večer po práci alebo aj cez obedné pauzy.

Asi nemusím hovoriť, že tieto najintenzívnejšie obdobia boli síce náročné, ale priniesli najlepšie výsledky. Žijeme v dobe, kedy sú ľudia zahltení obsahom. Ak nedostanú ten váš, okamžite si nájdu nejaký iný. Všetci bojujeme o nejaký kúsok pozornosti nášho publika. Nebudovať “mentálnu dostupnosť” v mysliach ľudí je cestou do zabudnutia.

Navyše, aký impact môže mať naša práca, ak niečo urobíme raz za pár mesiacov, keď nám práve vystane voľný čas? Ako raz jednému zo svojich fanúšikov povedal Gary Vaynerchuk:

“Jedným postom chceš zmeniť svet?”

Svet sa nezrúti

Tento bod si čiastočne odporuje s tým predchádzajúcim. Pretože tvoriť zodpovedne a pravidelne je nepochybne super a určite to odporúčam. Avšak všetci sme len ľudia, ktorým sa môže “udiať život”.

Nikdy som si o sebe nemyslel, že keď niečo nevydám včas, zastaví sa Zem. Na nikom z nás nezáleží tak, aby sme si občas nemohli dať pauzu. Aby sme nemohli uprednostniť seba, svoj oddych alebo aj iné povinnosti. Trénovať si disciplínu je užitočné, ale je úplne v pohode občas vynechať.

Vidím to až príliš často, že ľudia majú tendenciu “bičovať sa” za to, že napríklad nie sú aktívni na sociálnych sieťach, pretože je to také dôležité. Aj moje prvé slová v tomto článku sa pôvodne venovali tomu, kedy mal článok vyjsť a kedy ho reálne iba začínam písať. Nezabudnime, že celé je to stále iba hra. Ideálne dlhodobá hra. V tom dlhodobom kontexte nezáleží na tom, že hru z času na čas zapauzujeme.

Vždy to bude niekoho zaujímať

Takisto častá obava súvisiaca s tvorbou obsahu, ktorá dokáže ľudí až paralyzovať od toho aby niečo vytvorili, je, že to nikoho predsa nemôže zaujímať. Naše ego sa tak snaží ochrániť sa pred zranením. Nahovára nám, že ak to nebude hit, ak nás to neurobí slávnymi, bohatými, úspešnými, nemá to vôbec cenu.

Druhým dôvodom je, že denne okolo seba vidíme najmä všetkých tých úspešných tvorcov, ktorí majú čísla, o akých sa nám možno ani nesníva. Máme pocit, že iba tak to dáva zmysel. Že čokoľvek menej je fail. V knihe Atómové návyky sa spomínal termín “Mýtus preživšieho” (o tom chystám samostatný článok). Ten opisuje to, ako máme tendenciu všímať si to 1 %, ktoré “prežilo” a ignorovať zvyšných 99 %.

Na internete sú milióny a milióny tvorcov, ktorých nikdy neuvidíme, pretože sa k nám cez tú masu najúspešnejšieho obsahu nedostanú. Znamená to, že robia horšiu prácu? Alebo že by sa na to mali vykašľať? Podľa mňa určite nie. VŠETKO na internete si nájde svoje publikum. To, že to publikum nie je masové? To predsa nič neznamená. Môžete mi veriť, že oveľa silnejším zadosťučinením než tisíce divákov alebo čitateľov, je to, keď vám čo i len jeden človek napíše osobne, že má veľmi rád vašu prácu, pretože mu pomáha.

Ešte jeden tip. Keď budete nabudúce smutní, že nemáte 10 000 followerov, ale “iba” 500 alebo 1 000, skúste si predstaviť týchto ľudí v jednej miestnosti. Zrazu sa z nich stáva obrovské publikum, ktoré prišlo vedome práve na vás. Je to úplne iná perspektíva, čo?

Nebáť sa zmeniť smer

To, že sa do niečoho v nejakom čase pustíme, neznamená, že sme si uviazali oceľovú guľu o nohu a už sa nikam nemôžeme posunúť. Ten “creator mindset”, ktorý som spomínal a ktorý si môže privlastniť každý, je práve o tom, že nie som iba bloger, podcaster, youtuber či instagramer. Som tvorca a tvoriť niečo môže mať mnoho podôb, ktoré sa častokrát vyvíjajú v čase. Rovnako, ako sa vyvíjame my sami.

Prestane ma napĺňať písanie a chcem skúsiť podcasty? Nechcem už hovoriť toľko o cestovaní, lebo v mojom živote je aj kopa iných tém, ktoré ma profilujú? Začnem byť unavený a otrávený? Je absolútne v poriadku urobiť zmenu. Jemnú či radikálnu. Žiadne rozhodnutie nie je absolútne finálne. Možno len mať deti, ale to je na inú debatku.

Sociálne siete sú skôr kanál než platforma

Kedy naposledy ste videli influencerku, ako plače (občas obrazne, občas doslovne), že prišla o Instagram účet, nevie sa dostať k supportu a musí si založiť nový účet a začať odznova? Možno to nebude tak dávno.

Veľmi častá chyba spôsobená enormnou popularitou sociálnych sietí je, že sa na ne príliš spoliehame a očakávame, že tu budú pre nás navždy a zadarmo. Pravda je taká, že sociálne siete máme prenajaté. Účty na nich nám nepatria, pravidlá neurčujeme my. Preto sa na ne treba pozerať ako na distribučný kanál obsahu, ktorý tvoríme.

Tento obsah by však mal vznikať na platforme, ktorú máme pod kontrolou, ideálne na vlastnom webe. Kde vieme merať efektivitu, remarketovať na ľudí, budovať databázu pre newsletter. Kde nám nikto len tak nezmaže článok, lebo sa mu nepáčil. Vaša online prítomnosť je investícia, nestavte všetko na jednu kartu.

Kašlať na poučky

Existujú nejaké ultimátne pravdy, ktoré sa týkajú tvorby obsahu? Neviem, ale skôr si myslím, že nie. Napriek tomu, poučiek o tom, ako robiť obsah, nájdete všade okolo seba neúrekom. Len v tomto článku ich je 9. Vy si však môžete sami povedať, či vám dávajú zmysel a chcete sa nimi nechať inšpirovať. Je úplne v poriadku, ak to tak cítiť nebudete.

Hocikto vám môže tvrdiť hocičo, nikdy nebudete s určitosťou vedieť, že vám hovorí pravdu alebo že jeho rada bude fungovať na vás úplne rovnako. Každý z nás má inú situáciu, iné možnosti, iné skúsenosti, postoje a hodnoty. Buďme otvorení novým myšlienkám, ale poučky si z nich vyskladajme každý sám.

Podľa mňa nie je nič horšie, ako ísť celý život iba cestou “best practices”. Na niektoré veci totiž musíme prísť sami a je to tak dobre.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.