Čo rok, to lekcia

Niekoľko vecí, ktoré ma naučilo 9 rokov tvorby obsahu.

Môj prvý blog som založil v roku 2014. Bol to foodblog. Ak si niekto pamätá tieto časy spojené so “značkou” Tonychef, pozývam ho/ju na kávu, keďže sme spolu prešli veľmi dlhú a dynamickú cestu. V roku 2015, keď som išiel na Work and Travel do USA, spravil som si vlastný wordpress web a vznikol seriál Mladý Slovák v USA. Ten si za 4 mesiace prečítalo viac ako 10 000 ľudí, vyhral som s ním druhé miesto v súťaži Bloger roka a dokonca mi pomohol k prvej práci v reklame. Odvtedy som sa písaniu článkov venoval ďalších 5 rokov až do začiatku pandémie, kedy som definitívne priznal, že dni nie sú nafukovacie, a prednosť dostali podcasty a neskôr newsletter.

Dnes, o 3,5 roka neskôr, cítim silnú chuť začať znova písať trošku inak, než je tomu pri newslettri Digitálne novinky. Písať viac, voľným štýlom. O veciach, ktoré ma zaujmú, o ktorých chcem hovoriť, ktoré zažívam. Za tých 9 rokov som bol svedkom rôznych ér online tvorcov, rôznych trendov, cítil rôzne úrovne vlastného zápalu do tvorby. Keď niečo robíte tak dlho v rozličných podobách, či chcete alebo nechcete, niečo vás to naučí. Povedal som si teda, že moju novú tvorivú etapu začnem práve tým, čo som sa naučil. Nebude to však o konkrétnych hard skilloch. Sú to skôr také lekcie, ktoré formujú môj “creator mindset”. Niektoré z nich už určite počuli moji klienti alebo študenti, ktorých školím alebo mentorujem. Za každý doterajší rok som vybral jednu. Poďme na ne.

Dobré vzniká zo zlého

Veľa ľudí má taký blok, že keď niečo skúsia a nejde im to, radšej to zabalia, než by to skúsili znova. Neviem, kde sa v nás berie to, že by sme mali byť v niečom dobrí aj keď to robíme prvýkrát. Priznajme si to. Začiatky sú super skôr vďaka tomu vzrušeniu z niečoho nového, nie preto, že by nám to išlo od ruky. Keď sa občas vrátim k môjmu spomínanému foodblogu, je to smiešne. Keď si vypočujem prvý podcast, ktorý sme nahrávali dvaja na jeden klopový mikrofón pripnutý na fľaši na stole medzi nami, nepočúva sa to dobre. Ak by som sa na to však vykašľal len preto, že to vtedy nebolo dosť dobré, nikdy by som nemohol zažiť ten hrejivý pocit z pohľadu späť.

Seth Godin, jeden z mojich obľúbených tvorcov a autor viac ako 20 mega úspešných kníh, o začiatkoch hovorí veľmi pekne a zrozumiteľne. Ak by som ho parafrázoval, tak jeho názor je, že:

Jediný spôsob, ako napísať niečo dobré, je 1000-krát predtým napísať niečo zlé.

Neplatí to, samozrejme, iba pre písanie, ale pre akúkoľvek tvorbu. Dôležité je to nevzdať a každý deň (myslené obrazne ako pravidelne) sa k tej činnosti vracať.

Keď som v prvej agentúre robil “šéfredaktora” nášho firemného blogu, pomáhal som kolegom zapájať sa do jeho tvorby aj tým, že som ich učil, ako robiť lepšie články. Doteraz si pamätám ten úžasný progres, ktorým prešiel môj kolega Miro od prvého po desiaty článok.

Neexistuje nič také ako dokonalý článok/podcast/newsletter/video/príspevok. Ašpirovať na dokonalosť je slepá ulička. Snažiť sa robiť to vždy aspoň o kúsok lepšie, než deň predtým, to je to, o čo by sme sa mali usilovať.

Robme to, čo nám chýba

Vrátim sa k Mladému Slovákovi v USA. Viete, prečo vznikol? Nie preto, že by som cielene potreboval robiť travel blog, alebo sa chcel zviezť na nejakej vlne. Vznikol preto, že tak ako tisícom iných študentov, aj mne chýbali zrozumiteľné a na jednom mieste zozbierané informácie v slovenčine o tom, čo obnáša príprava na Work and Travel a aké to tam vôbec počas tých mesiacov je.

Toto bol dlho jediný kľúč, ktorým som sa riadil, keď som s niečim začínal. Nezáleží na tom, či to bol podcast, talkshow 10ka alebo newsletter. Vždy som primárne cítil potrebu vyplniť dieru, ktorú som ako konzument “na trhu” pozoroval.

Rob taký obsah, aký by si sám/a chcel/a konzumovať.

Keď tápete nad tým, že chcete “niečo začať”, môžete sa buď rozhodovať podľa toho, čo je trendy, z čoho sa dajú rýchlo vytrieskať čísla, alebo sa vydať smerom, ktorý bude pre vás skôr hodnotný a udržateľný. Ja verím skôr druhej možnosti, no ak to ešte dáva nejaký “číselný” zmysel, je to určite fajn bonus.

Tvoríme pre budúcnosť

Za posledné 3 mesiace bolo na mojom webe 5 218 ľudí. Na webe, na ktorý nepribúda žiaden nový obsah, ani ho nikde nezdieľam. Z toho približne 2 500 si pozeralo články o Rumunsku, ktoré vznikli v roku 2018.

Jednou z veľkých nevýhod a súčasne výhod internetu je to, že čokoľvek vypustíme do online sveta, zväčša to tam zostane navždy. Vďaka tomu si články aj po 5 rokoch môžu čítať tisíce ľudí, ktorým prinášajú hodnotu. Moja najlajkovanejšia fotka za 10 rokov na Instagrame vznikla tak, že si jeden pán našiel moje články z Mníchova a Marseille, ktoré vznkli v rokoch 2016 a 2017, a na základe nich sa mi ozval a stretli sme sa.

Je určite dôležité sledovať si, ako sa obsahu darí aj pár dní alebo týždňov po zverejnení. Ale cieľom by malo byť robiť hlavne evergreen content, ktorý vydrží byť relevantný roky. Vďaka takémuto obsahu zostaneme my sami relevantnými o niečo dlhšie, čo tiež nie je na škodu. Hrať “long game” je rozhodne niečo, čo pri tvorbe obsahu odporúčam. Vyhnete sa mnohým návalom frustrácie.

Čo bolí, to rastie

Robiť obsah je tažké. Robiť ho dobre je ešte ťažšie. Robiť ho zodpovedne a pravidelne je úplný záhul. V Amerike som mal za cieľ písať článok každý týždeň. Nepodarilo sa mi to vždy, ale za 4 mesiace som ich napísal 17. Niekedy v roku 2017 alebo 2018 som si dal výzvu písať každý týždeň článok, nech sa deje čokoľvek. Za rok 2021 som spravil 60 podcastov. Popri full-time práci, popri vlastných klientoch. Rozhovory som nahrával večer po práci alebo aj cez obedné pauzy.

Asi nemusím hovoriť, že tieto najintenzívnejšie obdobia boli síce náročné, ale priniesli najlepšie výsledky. Žijeme v dobe, kedy sú ľudia zahltení obsahom. Ak nedostanú ten váš, okamžite si nájdu nejaký iný. Všetci bojujeme o nejaký kúsok pozornosti nášho publika. Nebudovať “mentálnu dostupnosť” v mysliach ľudí je cestou do zabudnutia.

Navyše, aký impact môže mať naša práca, ak niečo urobíme raz za pár mesiacov, keď nám práve vystane voľný čas? Ako raz jednému zo svojich fanúšikov povedal Gary Vaynerchuk:

“Jedným postom chceš zmeniť svet?”

Svet sa nezrúti

Tento bod si čiastočne odporuje s tým predchádzajúcim. Pretože tvoriť zodpovedne a pravidelne je nepochybne super a určite to odporúčam. Avšak všetci sme len ľudia, ktorým sa môže “udiať život”.

Nikdy som si o sebe nemyslel, že keď niečo nevydám včas, zastaví sa Zem. Na nikom z nás nezáleží tak, aby sme si občas nemohli dať pauzu. Aby sme nemohli uprednostniť seba, svoj oddych alebo aj iné povinnosti. Trénovať si disciplínu je užitočné, ale je úplne v pohode občas vynechať.

Vidím to až príliš často, že ľudia majú tendenciu “bičovať sa” za to, že napríklad nie sú aktívni na sociálnych sieťach, pretože je to také dôležité. Aj moje prvé slová v tomto článku sa pôvodne venovali tomu, kedy mal článok vyjsť a kedy ho reálne iba začínam písať. Nezabudnime, že celé je to stále iba hra. Ideálne dlhodobá hra. V tom dlhodobom kontexte nezáleží na tom, že hru z času na čas zapauzujeme.

Vždy to bude niekoho zaujímať

Takisto častá obava súvisiaca s tvorbou obsahu, ktorá dokáže ľudí až paralyzovať od toho aby niečo vytvorili, je, že to nikoho predsa nemôže zaujímať. Naše ego sa tak snaží ochrániť sa pred zranením. Nahovára nám, že ak to nebude hit, ak nás to neurobí slávnymi, bohatými, úspešnými, nemá to vôbec cenu.

Druhým dôvodom je, že denne okolo seba vidíme najmä všetkých tých úspešných tvorcov, ktorí majú čísla, o akých sa nám možno ani nesníva. Máme pocit, že iba tak to dáva zmysel. Že čokoľvek menej je fail. V knihe Atómové návyky sa spomínal termín “Mýtus preživšieho” (o tom chystám samostatný článok). Ten opisuje to, ako máme tendenciu všímať si to 1 %, ktoré “prežilo” a ignorovať zvyšných 99 %.

Na internete sú milióny a milióny tvorcov, ktorých nikdy neuvidíme, pretože sa k nám cez tú masu najúspešnejšieho obsahu nedostanú. Znamená to, že robia horšiu prácu? Alebo že by sa na to mali vykašľať? Podľa mňa určite nie. VŠETKO na internete si nájde svoje publikum. To, že to publikum nie je masové? To predsa nič neznamená. Môžete mi veriť, že oveľa silnejším zadosťučinením než tisíce divákov alebo čitateľov, je to, keď vám čo i len jeden človek napíše osobne, že má veľmi rád vašu prácu, pretože mu pomáha.

Ešte jeden tip. Keď budete nabudúce smutní, že nemáte 10 000 followerov, ale “iba” 500 alebo 1 000, skúste si predstaviť týchto ľudí v jednej miestnosti. Zrazu sa z nich stáva obrovské publikum, ktoré prišlo vedome práve na vás. Je to úplne iná perspektíva, čo?

Nebáť sa zmeniť smer

To, že sa do niečoho v nejakom čase pustíme, neznamená, že sme si uviazali oceľovú guľu o nohu a už sa nikam nemôžeme posunúť. Ten “creator mindset”, ktorý som spomínal a ktorý si môže privlastniť každý, je práve o tom, že nie som iba bloger, podcaster, youtuber či instagramer. Som tvorca a tvoriť niečo môže mať mnoho podôb, ktoré sa častokrát vyvíjajú v čase. Rovnako, ako sa vyvíjame my sami.

Prestane ma napĺňať písanie a chcem skúsiť podcasty? Nechcem už hovoriť toľko o cestovaní, lebo v mojom živote je aj kopa iných tém, ktoré ma profilujú? Začnem byť unavený a otrávený? Je absolútne v poriadku urobiť zmenu. Jemnú či radikálnu. Žiadne rozhodnutie nie je absolútne finálne. Možno len mať deti, ale to je na inú debatku.

Sociálne siete sú skôr kanál než platforma

Kedy naposledy ste videli influencerku, ako plače (občas obrazne, občas doslovne), že prišla o Instagram účet, nevie sa dostať k supportu a musí si založiť nový účet a začať odznova? Možno to nebude tak dávno.

Veľmi častá chyba spôsobená enormnou popularitou sociálnych sietí je, že sa na ne príliš spoliehame a očakávame, že tu budú pre nás navždy a zadarmo. Pravda je taká, že sociálne siete máme prenajaté. Účty na nich nám nepatria, pravidlá neurčujeme my. Preto sa na ne treba pozerať ako na distribučný kanál obsahu, ktorý tvoríme.

Tento obsah by však mal vznikať na platforme, ktorú máme pod kontrolou, ideálne na vlastnom webe. Kde vieme merať efektivitu, remarketovať na ľudí, budovať databázu pre newsletter. Kde nám nikto len tak nezmaže článok, lebo sa mu nepáčil. Vaša online prítomnosť je investícia, nestavte všetko na jednu kartu.

Kašlať na poučky

Existujú nejaké ultimátne pravdy, ktoré sa týkajú tvorby obsahu? Neviem, ale skôr si myslím, že nie. Napriek tomu, poučiek o tom, ako robiť obsah, nájdete všade okolo seba neúrekom. Len v tomto článku ich je 9. Vy si však môžete sami povedať, či vám dávajú zmysel a chcete sa nimi nechať inšpirovať. Je úplne v poriadku, ak to tak cítiť nebudete.

Hocikto vám môže tvrdiť hocičo, nikdy nebudete s určitosťou vedieť, že vám hovorí pravdu alebo že jeho rada bude fungovať na vás úplne rovnako. Každý z nás má inú situáciu, iné možnosti, iné skúsenosti, postoje a hodnoty. Buďme otvorení novým myšlienkám, ale poučky si z nich vyskladajme každý sám.

Podľa mňa nie je nič horšie, ako ísť celý život iba cestou “best practices”. Na niektoré veci totiž musíme prísť sami a je to tak dobre.

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.