Štyri mesiace som neposlal tento newsletter. Nie, že by som nechcel. Nedalo sa. Viem, že mnohí z vás si to nevšimli, no cítim, že som dlžný vysvetlenie tejto nevyžiadanej pauzy.
Formát Poznámkový Blog som si vymyslel, aby som sám seba a svoju tvorbu nezatváral do nejakej tematickej škatuľky. Urobil som to v živote už veľakrát. Keď som mal v roku 2014 foodblog na Blogspote, založil som si osobný blog na Wordpresse. Potom som začal písať cestovateľský blog, ktorý som po čase rozšíril o osobnejšie témy z môjho života a prežívania.
Keď som začal robiť podcast v roku 2018, nikdy som sa nechcel zviazať jednou témou. Nerobil som rozhovory len s marketérmi, aj keď som už pracoval v brandži a žil som ňou. Chcel som riešiť rôzne témy s rôznymi ľuďmi. Keď som cítil potrebu riešiť marketingové témy, vznikla Doba digitálna, keď to boli podnikateľské témy, vzniklo OD5DO9. Z Doby digitálnej som si postupne spravil strechu pre všetok obsah, ktorý robím, vrátane Poznámkového Blogu. Také malé súkromné vydavateľstvo.
To je len také intro pre vysvetlenie, prečo sem dnes píšem toto, aj keď možno väčšina z vás je tu kvôli vzdelávaciemu obsahu, aký prinášajú napríklad Digitálne novinky. Pretože som vždy chcel hovoriť o tom, čo je pre mňa relevantné v danom momente.
Long time no see
Posledný newsletter odo mňa vám prišiel 5. septembra 2025, teda pred viac ako štyrmi mesiacmi. Písal som ho počas 12-hodinového letu do Tokia. Presvedčený, že som zasa naspäť na ceste k pravidelnosti. Lenže som netušil, že sa spustí vlna povinností, ktoré si rozoberú moju mentálnu energiu na niekoľko mesiacov.
Toto rozhodne nie je ukazovanie prstom na nikoho okrem mňa. Mám rád svoju prácu, vážim si svojich klientov a ich dôveru, sám rozhodujem, ktorú príležitosť príjmem a ktorú nechám niekomu ďalšiemu. Lenže moja impulzivita a nadšenie, s ktorými ich príjmam, nie vždy myslia aj to, že ich treba potom spraviť :)
Task za taskom
Začalo sa to už v Japonsku písaním posudkov záverečných prác MBA študentov Digitálnej Univerzity. Ohodnotiť 11 prác a urobiť to čo najzodpovednejšie sa stalo mojou večerno-nočnou aktivitou počas niekoľkých dní. Po celodennom objavovaní krásnych miest. Určite choďte do Japonska, ak máte možnosť. Každopádne, nič čo by som nezvládol urobiť na poslednú chvíľu už tisíckrát v minulosti. Lenže vlastný obsah musel ísť na vedľajšiu koľaj.
Po návrate prišlo to, čo sa dalo očakávať, ale aj tak ma to zaskočilo. Účasť v komisii na obhajobách prác MBA. Stretnutia s novými klientmi, cenové ponuky, onboarding, statusy, konzultácie, produkcie, za ktorými treba cestovať. Klasické veci, ktoré zapĺňajú pracovný deň.
Voľný čas však zapĺňali tie menej klasické veci. Príprava na prednášku na konferencii Moneyfest, kam som prišiel s úplne novou témou. Následne po nej príprava na workshop Social Media Reštart v Pieštanoch.
Eufória z oboch mi vnukla nápad urobiť celú sériu workshopov, tak som ich spravil 5 za 6 dní na prelome novembra a decembra - v Šali, Košiciach, Poprade, Banskej Bystrici a Trenčíne. Tak začalo zháňanie priestorov, vybavovanie cateringu, ubytovania, promo, klikanie kampaní, vytváranie kreatív, každodenný mini stres počas troch týždňov, keďže ľudia si aj takéto veci nechávajú na poslednú chvíľu (jedno z mojich zásadných poučení).
Inak workshopy dopadli výborne, strávil som krásny čas s naozaj pestrým mixom ľudí a pripomenul si, čo robím na svojej práci najradšej. Určite si dáme 1-2 workshopy v marci, tak pozrite, o čom to bolo, ak vás to zaujíma.
Do tohto sme s partičkou kamarátov každý mesiac organizovali náš Trnavský Business Brunch, networkingový koncept pre podnikateľov z nášho regiónu, ktorý som si vymyslel niekedy na jar. Je to niečo, na čo som za minulý rok naozaj hrdý :)
Okrem toho som stihol byť na jeseň hosťom v dvoch podcastoch, LinkedIn Kolotočári a Eshopový kráľ, spraviť prednášku vo Websupporte, vytvoriť nový merch pre Wild Cards, ktorý išiel ako vianočný darček pre klientov aj kolegov freelancerov. A ozaj, ešte nám na vianočné obdobie prišla pozvánka do tendra od nášho dôležitého klienta. Tiež som chodil dvakrát týždenne cvičiť a raz týždenne hrať futbal, aby trpela len moja myseľ, nie aj telo.
Toto všetko sa dialo popri normálnej práci pre klientov. Vlastný obsah musel ísť na vedľajšiu koľaj.
Bez výhovoriek
Nepíšem to ako výhovorku a už vôbec nie ako nejaký flex. Je to iba opis reality posledných mesiacov. Keď som si to rekapituloval, nie je žiadnym prekvapením, že som sa spamätal 23. decembra enormne unavený s tým, že v celom tom kolobehu mi niečo chýbalo.
Tvorba obsahu vždy bola a dosť pravdepodobne aj vždy bude mojou voľnočasovou aktivitou. To je na jednej strane oslobodzujúce, pretože nie ste nikým do ničoho tlačení. Máte slobodu a s ňou prichádzajúcu zodpovednosť. Na druhej strane je to nebezpečené, pretože to neplatí účty, a tak to ľahko môže ísť bokom.
Seth Godin vo svojej knihe Proces opisuje profesionálov nie ako tých, ktorí sa živia tým, čo robia, ale ako tých, ktorí to robia každý deň, zodpovedne, bez ohľadu na to, či sú za to zaplatení, či sa im chce, či majú práve náladu či múzu. Každý deň robia svoju prácu o kúsok lepšie, než deň predtým.
Ja toto posolstvo veľmi rád šírim, no sám som v ňom zlyhal. Hranica medzi slobodou a neprofesionalitou vie byť tenká.
Áno, nesedel som doma na gauči a nehral Playstation (čo by som občas uvítal). Pracoval som tvrdo, robil som, čo bolo treba. No venoval som sa viac veciam, ktoré moju mentálnu energiu berú než, že by mi ju dobíjali.
Kreatívny retreat
Pár dní pred Vianocami som pozeral webinár môjho kamoša Jakuba Hrušovského o tom, aké AI nástroje a akým spôsobom využíva vo svojej práci. Hneď som mu písal, že je to skvelo, prakticky spracované, ale že keď vidím, aký je z toho nadšený, ja nič také necítim. Že som asi vyhorel, lebo som úplne cynický voči tomu, čo pozerám a počúvam. Vtedy som to pomenoval prvýkrát aj sám pred sebou. Že nie som iba “v jednom kole”, že “nehustlím”, ale že idem na doraz.
Celý posledný rok sme vedeli, že január a február chceme stráviť v Ázii. Vedeli to všetci kolegovia aj klienti. Bral som to tak, že rovnako ako minulý rok proste zmeníme prostredie, pocestujeme a počas toho budeme normálne pracovať. V posledných týždňoch roka som si to však musel trošku pretransformovať - potrebujem sa dať kreatívne dokopy.
Písať, tvoriť, sprostredkovávať hodnotu formou informácií, skúseností či myšlienok, mojich alebo iných zaujímavých ľudí, je niečo, čo robím už viac ako 10 rokov a milujem to. A keď niekoľko mesiacov nerobíte nič z toho, čo milujete, začne vás to zožierať. Začnete strácať zmysel v tom, čo je dôležité, pretože to neviete vyvážiť tým, čo vás napĺňa.
Dnes sme jedenásty deň v Thajsku a konečne som dokázal sedieť pár hodín pri tomto článku. Každý deň si zapisujem (do poznámkovej appky a do Miro boardu) nápady na newslettre, na social media obsah, formujem si, ako by mal vyzerať môj pracovný aj tvorivý život.
Nechcem si ho nalinajkovať, to mi nikdy nefungovalo. Ale potrebujem vedieť, že existuje miesto, na ktoré sa môžem pozrieť, keď riešim, čo ďalej. Keď na školeniach, konzultáciach a prednáškach hovorím o tom, prečo je dôležité mať stratégiu, myslím tým presne toto. Skladám si konečne vlastnú stratégiu, aby som nešiel ďalšie mesiace len na voľnobeh.
Viem, že nie som jediný, kto prežíva niečo podobné, iba vo svojom vlastnom kontexte. Mám pocit, že veľká časť sveta je tak trošku vyhorená. Každý deň iný nezmysel na politickej scéne, ekonomická neistota, komplikovaný pracovný trh, do toho nespočetné množstvo bullshitterov s témou AI (o tom nabudúce). Svet je taký dynamický, že je to únavné.
Niekedy veľmi pomôže vedomie, že aj niekto ďalší prežíva niečo podobné. Verím, že tento článok sa dostane k tým, ktorí presne toto vedomie teraz potrebujú. Špeciálne v dnešný Modrý Pondelok. A od zajtra už všetci o kúsok pozitívnejšie :)
PS: Ak by sme mali spolu niečo pracovne vymyslieť počas najbližšieho polroka, teraz je ten čas, kedy sa to formuje. Mrknite na môj web alebo na web Wild Cards, ako si vieme pomôcť.
Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.