Každý boží deň, keď si otvorím LinkedIn, poviem si dve veci: “Prečo si to robím?” a “Ako som sa dostal do bubliny, do ktorej nepatrím?”.
Je pravda, že mám na LinkedIne tisíce kontaktov. V kombinácii s algoritmickým feedom plným odporúčaného obsahu už jednoducho nemám šancu ovplyvniť, aký obsah tam na mňa pri každom otvorení bude čakať.
Napriek tomu, že som si vedomý týchto okolností zostávam vždy prekvapený až otrávený. Toľko AI lídrov, konzultantov, ktorí “transformujú firmy vďaka AI”, majiteľov AI agentúr, školiteľov AI, hrobárov s nekonečnými variácami “RIP XY” (agentúry, SaaS, juniori, seniori, programátori, copywriteri, doplňte si svoje) a nespočetne tých s vešteckými guľami, ktorí “vidia niečo, čo ostatní ešte nie”.
Okej, Nostradamus, chápeme, bavia ťa počítače a je tu nová vlna, na ktorú si sa rozhodol naskočiť s predstavou, že konečne získaš v niečom relevanciu.
Tento článok píšem pre ľudí, ktorí sú, podobne ako ja, pozorovateľmi tohto diania. Občas v panike, občas v nepochopení, väčšinou otrávení. Všetci sme obklopení rovnakými veľkohubými vyhláseniami, prognózami založenými na pocitoch, niekedy (väčšinou) ani nie vlastných pocitoch. Je ľahké sa stratiť, keď na vás každý týždeň tí istí ľudia kričia stále nové a nové posolstvá.
Stále nové modely, po ktorých už nič nebude ako predtým. Stále iné profesie, ktoré si už môžu aktualizovať CVčko a hlásiť sa na úrade práce. Stále iný biznis prestane čoskoro dávať zmysel. Už naozaj čoskoro.
Viete, ako dokážu autori a šíritelia konšpiračných teórií stále udržiavať svoju relevanciu? Vždy sa odvolávajú na blížiacu sa budúcnosť. Žiadny dátum, žiadny deadline, ale blíži sa to. Ak im to vyjde, budú za hviezdy. Ak nie, všetci aj tak zabudnú. Je to náhodná podobnosť?
Pred cca tromi rokmi, keď OpenAI vypustilo do sveta ChatGPT, o prácu mali v podstate okamžite prísť copywriteri, grafici, marketéri, neskôr programátori. V minulých Digitálnych novinkách som písal o tom, ako OpenAI, Anthropic a ďalší naberajú ľudí na komunikačné pozície, ktoré už nemali existovať a vyvažujú ich zlatom. Inak ChatGPT rapídne stráca relevanciu a OpenAI sa pred krachom skúša zachrániť spoluprácou s Trumpovou vládou, lebo nedokážu generovať revenue. V priebehu TROCH! rokov “from hero to zero”.
Naozaj veríme niekomu, kto sa tvári, že vie, ako to bude o 5 alebo 10 rokov? Nikto nevie nič, všetci len sebavedomo tipujú v zúfalej snahe pôsobiť ako vizionári. Žiadny vlak neuteká, lebo nikto nevie, kam by ten vlak mal vôbec smerovať. A ak sa aj tvári, že vie, pravdepodobne bude o rok tvrdiť niečo iné.
Žijeme vôbec v rovnakom svete?
Nejaký český konzultant pre e-shopy sa nedávno hecol a ChatGPT mu vypublikoval príspevok o tom, ako agentúry zaniknú, pretože pominie dôvod ich existencie, keď budú mať klienti k dispozícii rovnaké nástroje ako agentúry (ako keby doteraz nemali). Teda vraj si firmy samé začnú riešiť kreatívu, performance, automatizácie, stavať weby a všetky ďalšie veci, na ktoré si teraz objednávajú agentúry.
Keď niečo takéto vidím, okamžite viem, že ten človek netuší, o čom hovorí. Nevie nič o agentúrach, o klientoch, o podnikateľoch, ani o základoch ľudskej nátury. Firmy si nenajímajú externistov preto, že niečo nevedia robiť sami. Ale hlavne preto, že to nechcú robiť sami, lebo to nedáva zmysel - z hľadiska peňazí, času, interných kapacít, procesov, priorít, dostupného talentu na trhu. Firmy vždy mali rovnaké nástroje ako agentúry, veď čo už je tajné na Figme, Google Ads, Adobe Creative Cloud alebo Meta Business Suite. Či im k tomu pribudne Claude Code, Copilot, Gemini, Lovable alebo čokoľvek iné, nič to nezmení na ich správaní a motivácii najímať si externú silu.
To ani nezačínam s tým, že úplne bežne podnikatelia a ľudia u klienta posielajú feedbacky namiesto komentárov do Figmy ako screenshoty do Wordu, nevedia, čo je Business Suite, či ho majú a ak áno, kto ho založil, netušia, čo je Pixel alebo Tag Manager. Nie je to ich chyba. Venujú sa niečomu inému, budujú a riadia firmu, majú kopec inej agendy. Ale snád nečakáme, že si zrazu začnú skladať vlastných agentov :)
Určite ste mnohí videli internetom kolovať tento obrázok:
Ukazuje reálnu úroveň aktívneho využívania AI. Myslím, že sám o sebe potvrdzuje, o čom je tento článok, ale to nie je dôležité.
Dôležité je, že sa okamžite objavila skupinka ľudí, ktorá sa radí medzi žlté a červené štvorčeky, a využila to na to, aby podporila svoje vizionárstvo. “Celý svet ešte spí, kým my sme aktívnou súčasťou tejto revolúcie”.
Vychádzajú - ja sa príkláňam k tomuto názoru, že mylne - z predpokladu, že potenciál využívania AI nástrojov predstavuje celá globálna populácia. Pre porovnanie, Facebook, najväčšia sociálna sieť, ktorá je na trhu 20 rokov a je primitívne jednoduchá na používanie, má 3 miliardy mesačne aktívnych používateľov (reálnych ľudí menej). To znamená, že penetrácia AI nástrojov je pravdepodobne už výrazne vyššia než predpokladá obrázok, cca 40-50 % z celkového potenciálu. Myslím, že odvážne môžem tvrdiť, že pre väčšinu “light users” je to len sofistikovaný vyhľadávač alebo editor textov.
Iba maximálne 25 miliónov ľudí si reálne nejaký nástroj platí. Dve percentá používateľov. Toto vyvíja tlak na revenue firiem, ktorý môže dopadnúť dvojako: obmedzením funkcionalít vo free verzii (čo zníži hodnotu technológie) alebo výrazným zdražením platených verzií (čo ešte zníži adopciu pokročilej technológie).
Opäť pre kontext, Spotify ako najväčšia služba na streamovanie hudby (o hudbe môžeme povedať, že ju počúva “každý” bez potreby špeciálnej motivácie, narozdiel od AI) má necelých 300 miliónov používateľov a platí si za ňu asi 40 % z nich (cca polovičnú sumu oproti AI nástrojom).
Takže pre niektorých sme na začiatku úžasného dobrodružstva, obrovskej príležitosti. Pre iných sme v približne polovici, čo samozrejme znižuje hodnotu celej blížiacej sa revolúcie. A pritom obidve skupiny sa pozerajú na rovnaký obrázok.
Dajme si ešte jeden obrázok:
Pochádza zo štúdie Anthropicu, ktorá mapuje teoretické schopnosti AI v rôznych oblastiach (modrá časť) a dáva ich do kontrastu s reálnym využívaním (červená časť). Anthropic chcel práve na základe vlastných dát z Claude konštatovať, že sme ďaleko od naplnenia potenciálu. Napriek tomu tí, ktorým sa to “hodí do krámu”, sa zamerali na tú veľkú časť grafu, automaticky ju interpretovali ako nevyhnutnú budúcnosť a začali menovať, ktoré všetky “bielogolierové” profesie to majú spočítané. Opäť síce bez nejakého termínu, ale veď načo sa k niečomu zbytočne zaväzovať.
Reálne zatiaľ(!) nikto dokázateľne o prácu kvôli nahradeniu AI neprichádza. Spomalil sa nábor juniorov, veľké korporáty prepúšťali a vyhovorili sa na AI. V realite však skôr prepúšťali, aby uspokojili investorov. Argumentovať AI je pre investorov tiež viac sexy, než priznať, že firmy boli nafúknuté. Spomaliť nábor s predstavou, že AI to vyrieši, je nebezpečná stávka na neistú budúcnosť.
Tých juniorov totiž ešte budú firmy potrebovať, pretože bez nich nikdy nevyrastú seniori. Píše o tom vo svojom newslettri aj Peter Ďuriš z Kickresume.
Krátkozrakosť
Pracovnou náplňou technologických CEOs je predávať víziu budúcnosti. Elon Musk už pred vyše 10 rokmi mal mať plne autonómne autá, domácnosti mali mať bežne humanoidných robotov. Robotické taxíky, superrýchle nadzemné aj podzemné tunely a kopa ďalších vecí, ktoré vždy pritiahli peniaze a ako som písal vyššie, kým sa ukázalo, že to boli nezmysly, všetci zabudli. Stále sme na prahu AGI (všeobecná umelá inteligencia) aj keď nikto nevie povedať, ako vlastne bude vyzerať a čo to bude znamenať. Ale bude to určite už o rok, o dva.
Myslí vôbec niekto reálne na budúcnosť? Alebo len nekriticky príjmame prísľuby o nej, lebo prichádzajú od “autorít”?*
Už sa nerozhodujeme ani len na základe uplynulých troch rokov. Naše rozhodnutia a plány ovplyvňuje a mení každý nový model, každá nová appka. Chápem, čo je flexibilita a adaptácia, ale takisto chápem, čo je FOMO a aké zlé, alebo v lepšom prípade zbytočné, rozhodnutia dokáže podnietiť. Od ľudí, ktorí sa pýšia tým, že sú analytické typy, vidíme jednu unáhlenú reakciu za druhou.
*Jedna taká lokálna AI autorita mi raz osobne písala, či nezmažem z Goodreads 3-hviezdičkovú (veľmi férovú) recenziu na jej knihu o AI. Niekoho tak “insecure” nemôžem brať vážne.
Nevkus
Môj osobný problém s väčšinou nadšencov AI, najmä tej generatívnej, je absencia vkusu. Keď vidím, z čoho dokážu byť ľudia nadšení, strácam posledné štipky nádeje v túto spoločnosť (a kto ma pozná vie, že tej nádeje už mám fakt málo). Označiť väčšinu tých výstupov za priemer by bol kompliment. A nemusí ísť iba o tieto trápnučké karikatúry, ktoré si s plnou vážnosťou generujú dospelí ľudia.
Namiesto kvality sa fokusujeme na rýchlosť. Nevadí, že výstup je hrozný - je lepší, ako by sme zvládli sami, a hlavne ho dostaneme za pár sekúnd. Ako ďaleko asi ako profesionáli môžeme zájsť s takýmto prístupom?
Všade záplava bezduchých rovnakých textov, vyslovene škaredých grafík, videí, v ktorých postavy vyzerajú ako z hier The Sims 5 alebo GTA 6, ak ktorákoľvek z nich raz reálne vyjde. Raz som skúšal Gamma, nástroj na generáciu prezentácií. Pre niekoho, kto v živote neurobil prezentáciu, určite super. Pre človeka, ktorý vie, čo je šablóna a že prezentácia je tiež brandový nosič, neprijateľné a nepoužiteľné.
Dospelí ľudia sa razom správajú ako študenti - hlavne to čo najskôr odfláknuť, nech s tým nemám robotu, veď možno si to nikto nevšimne. Všimne. A bude si o váš myslieť, že ste babráci.
Pôvodne som tu tento pohľad ani nechcel riešiť, ale keď už som mal hotový článok, natrafil som na tento veľmi trefný post Mateja Vala, ktorý mi hovorí z duše.
Poďme na tie “ak”
Prezradím vám tajomstvo. Ak majú nejaké technológie reálne zmeniť váš život, budete mať dosť času si ich osvojiť. Použijem opäť príklad so sociálnymi sieťami. Instagram mám ja osobne 13 rokov, zažil som všetky jeho vývojové štádiá. Napriek tomu sa stále nájde kopa ľudí, ktorá ho nevie používať alebo na ňom ešte len začínajú. A stále sa tiež nájde kopa ľudí, ktorí aj keď začnú neskoro, dokážu rýchlo vystreliť.
Áno, byť prvý alebo medzi prvými má nesporné výhody. Sám som patril do prvej generácie blogerov, social media manažérov aj podcasterov (na Slovensku, ofc) a ťažím z toho dodnes. To ale neznamená, že ďalšie generácie neprinesú ďalších, ktorí dokážu väčšie veci za ešte kratší čas.
Začínať neskôr je v niečom určite ťažšie, už existuje zabehnuté prostredie, ktoré nie vždy otvorene víta nových členov. No zároveň existuje aj veľa inšpirácie a poučiek, na ktorých sa dá učiť a vyvarovať sa chýb.
Dnes je cítiť tlak všade okolo a môže byť jednoduché mu podľahnúť a vymýšľať veci, ktoré majú na konci minimálny dopad a zobrali viac času, než dokážu ušetriť.
Skúste si radšej občas sadnúť, užiť si rolu pozorovateľa a pripomeňte si:
Žiadna AI vlak vám neuteká, AK…
Ak ste dostatočne vnímaví
Byť pozorovateľ je reálna rola. Osobne si myslím, že sám som v nej bol vždy dobrý. Síce bežne po názory nechodím ďaleko, ak ide o niečo potenciálne dôležité a zodpovedné, chcem najskôr získať čo najviac inputov z rôznych strán. Aj tento článok je výsledkom toho, čo veľmi dlho pozorne sledujem a všímam si. Tie nezrovnalosti medzi potenciálom a realitou. Tie rôzne pohľady na rovnaké veci. Čítam tie diskusie, čítam články, mam aký-taký prehľad o tom, čo sa deje. Áno, ten diskurz je plný bullshitu, ale nezatváram si pred tým oči, chcem si byť vedomý aj “tienistých” stránok.
Rozumieť nejakej téme nemusí nutne znamenať iba ju robiť. Opäť príklad zo sveta sociálnych sietí - každý ich používa, mnohí za to dostávajú aj zaplatené, ale málokto im naozaj rozumie.
Ak ste dostatočne zvedaví
V tomto veľmi populárnom článku (inak hrozne napísanom “vďaka” AI), ktorý sa šíril komunitou AI nadšencov, odznelo veľa vecí v súvislosti s budúcnosťou AI. Hlavne klasické prognózy o tom, koho všetkého v čom všetko AI nahradí. Väčšina článku citovala Daria Amodeia, CEO Anthropicu alebo iné AI spoločnosti, čo už samé o sebe nie je úplne fér, ak sa snažím napísať niečo objektívne, keďže firmy sú motivované robiť fantastické predpovede. Avšak bola tam však jedna časť, ktorá vo mne prebudila zvedavosť:
I'll tell the AI: "I want to build this app. Here's what it should do, here's roughly what it should look like. Figure out the user flow, the design, all of it." And it does.
Tak som sa na to spýtal Marek Šulíka a Jakuba Hrušovského, chalanov, o ktorých viem, že vibe coding berú seriózne. Nakoľko je to pritiahnuté za vlasy? Obidvaja mi potvrdili, že také jednoduché to nie je, Marek ako skúsenejší bol skôr za to, že je to blízko realite.
Keďže som prirodzene zvedavý a chcem vedieť, ako veci naozaj fungujú, musel som to skúsiť sám. Poviem vám, že pre bežného človeka je to VEĽMI vzdialené od reality. Pre ľudí s nejakým technickým základom je to stále na dlhé dni práce (ja robím na jednoduchom toole, už som utopil 4 dni práce a s výsledkom ešte nie som spokojný). Aby bol proces taký plynulý, ako tvrdí autor článku, musíte fakt veľmi presne vedieť, čo chcete, ako to má fungovať a vyzerať, čo potrebujete systému doručiť, aby mohol pracovať a podobne.
Samozrejme, je to fascinujúce, že hocikto si dokáže nakódiť nejaký svoj vlastný tool, ktorý mu pomôže v práci. Ale osobná skúsenosť mi ukázala, že toto určite tak skoro nebude nejaká masová zábavka a stále je to niečo skôr pre geekov, len to už nemusia byť vyslovene programátori.
Platím si roky za ChatGPT, Gemini a po novom aj Claude. Nie som určite žiadny heavy user, dokonca si myslím, že ľudia tieto chatboty nadužívajú na úplné blbosti. Len chcem vedieť, ako naozaj veci fungujú a mať vlastnú skúsenosť.
To odporúčam každému. Zažiť si to sám, skúšať veci, nájsť si nejaký kurz (ja mám svoje vytipované, kľudne napíšte, ak vás zaujímajú). Nájsť si svoj spôsob adaptácie bez všetkého toho otravného pátosu na sociálnych sieťach.
Ak nepotrebujete z trendu vydojiť peniaze
Každý nový trend prináša možnosť zmonetizovať ho. Kurzy, konzultácie, workshopy, platené komunity. Ľudia sú blázni a dokážu za takéto trendy veci zaplatiť rakety. Takže ak túto prirodzenú vlastnosť ľudí chcete využiť pre svoju peňaženku a ešte ste s tým nezačali, zamakajte. Nevadí, že čo platí dnes, nemusí platiť o mesiac. To nikto nerieši. Ľudia vidia AI, majú pocit, že im zmeníte život, je to pre nich nové, vzrušujúce, využite to. Čím viac bude edukácia v AI dostupná, tým bude menej lukratívne ju robiť alebo ťažšie nájsť dobre platiacich klientov.
Ak si práve nehľadáte novú osobnosť
Toto asi nepotrebuje komentár. Bývalí experti (aj neexperti) na XY sú dnes spečialisti na AI. Ľudia nebudú pátrať po vašej minulosti, na to sú príliš očarení novou trendy nálepkou.
Všetko ešte môže byť inak
V tomto článku som sa zámerne nevenoval negatívam AI, ktorých podľa mňa nie je málo a v newslettroch som ich spomínal opakovane. Od halucinácií, cez hlúpnutie ľudí, bezpečnostné riziká, ešte väčšiu kontrolu Big Techu nad bežnou populáciou až po negatívny vplyv na mentálne zdravie. Naznačil som však opakovane, že to, čo zažívame dnes, rozhodne nemusí platiť o rok, dva, tri či päť.
Už pred vyše dvomi rokmi som tvrdil, že najväčšiu výhodu v AI boji budú mať firmy, ktoré ju dokážu implementovať do existujúcich ekosystémov - teda hlavne Google a Microsoft. Používať samostatné aplikácie pre bežnú prácu, keď ich môžem mať v tom, čo už aj tak používam, nedáva vôbec zmysel. Ľudia nechcú hľadať najlepší model, chcú to najviac “seamless” riešenie pre každodenné použitie.
Nikto ešte nevie, ako to dopadne. Ja viem, že nadšenci a “early adopters” nemajú radi skeptikov, lebo im búrajú ich sklenené zámky. Ale podľa mňa potrebujeme ako spoločnosť oveľa viac skeptikov. Pritakávačov mocným a bohatým je všade dosť. Trpezlivosť je vaša výhoda, nie brzda. Ak…
Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.
Spojme sa
Čítate môj newsletter prvýkrát? Prihláste sa na odber
Sledujte ma na Instagrame pre osobnejší obsah
Pozrite si ponuku mojich online kurzov o sociálnych sieťach
Zistite, ako vieme spolupracovať
Vypočujte si alebo si dohodnime rozhovor
Ten nevkus mi reže oči 😶🌫️