Voľnonožec 👨🏻‍💻

Pred takmer 7 mesiacmi som poslednýkrát opustil kanceláriu.

Je 17. november 2023, symbolický dátum, s ktorým som pôvodne pri nápade na tento článok nepočítal. Ale keď už to tak vyšlo, pracujme s tým. S dnešným výročím sa mi vždy spájalo najmä slovo sloboda. Osobná sloboda je pre mňa absolútne najvyššia životná hodnota. Sloboda rozhodovať sa, čo, kedy, kde a ako chcem robiť. A prijať za to zodpovednosť, samozrejme.

Cestovanie, obrovský výber v obchodoch, rôzne kariérne príležitosti, okamžitý prístup k informáciám z celého sveta - to sú veci, ktoré sa mojej generácii asi najviac spájajú so slobodným svetom a slobodným životom. Okrem týchto konkrétnych príkladov je pre mňa však sloboda aj pocit, ktorý je niekedy ťažké opísať, ale spozorujete ho stopercentne. Túžba po tomto pocite ma priviedla k poslednej výraznej životnej zmene, vydaniu sa na freelancerskú kariérnu dráhu. Nasledujúce riadky teda budú o mojich prvých 6 mesiacoch v roli, na ktorú som sa podvedome chystal roky. Skúsim to opísať formou odpovedí na rôzne typy otázok, ktoré som dostával.

Nebojíš sa?

Túto otázku mi položil Janči Stareček, keď sme niekedy na jar sedeli na obede a prezradil som mu, že odchádzam z Medusa Restaurants, najväčšej reštauračnej firmy na Slovensku. Pracoval som tam ako Brand Manager so slušným platom v peknom office a mal som 50 % zľavu vo všetkých našich prevádzkach. Som presvedčený, že by takú prácu chcelo veľa ľudí.

Janči narážal na makroekonomické prognózy, ktoré už nejaký čas nie sú práve najpozitívnejšie a hovoria skôr, že je bezpečnejšie ostať na teplom korporátnom mieste. Síce ma otázkou zaskočil, s odpoveďou som dlho váhať nemusel. Vždy bude niečo, čoho sa dá báť. Vždy sa nájde dôvod, prečo je lepšie neriskovať, počkať na ďalšiu výplatu (hlavne, keď je férová) a posunúť plány zasa o rok.

Zatiaľ nemáme deti, hypotéku a leasing na auto som splácať zvládal a už roky som si 15-20% z výplaty odkladal na sporiaci účet alebo neskôr do ETF. Vedel som, že keby bolo horšie, mám priestor, kde dočasne pritiahnuť opasok, a keby bolo úplne najhoršie, o pol roka si aktualizujem CV a pošlem ho do ktoréhokoľvek korporátu alebo agentúry a niekde by už moje 10-ročne skúsenosti našli uplatnenie. Polroka máme za sebou a zatiaľ som to urobiť nemusel 😊

Prečo?

Táto otázka má dve roviny. Jedna je vyslovene pragmatická a jedna skôr vychádza z môjho životného nastavenia.

Začnime pragmaticky

Pred 2 rokmi sme sa presťahovali z Bratislavy do Trnavy v presvedčení, že pandémia navždy zmenila spôsob, v akom pracujú korporáty, a denná prítomnosť v office je absolútny prežitok. Stále tomu verím, ale bohužiaľ tomu neveril môj zamestnávateľ.

A tak som v podstate každý deň ráno sadol do auta, strávil priemerne 45 minút na cestách, aby som 8 hodín sedel pri svojom stole, aj keď ma tam nebolo vždy fyzicky treba. Potom som sadol do auta a ďalších priemerne 45 minút strávil za volantom cestou domov. Mimo domu som tak bol bežne 10-12 hodín, čo ma jednak extrémne vyčerpávalo a jednak mi bralo veľmi veľa času, ktorý som potreboval venovať buď starostlivosti o seba alebo práci na svojich projektoch a pre svojich klientov.

Veľmi rýchlo som tiež pochopil, že síce už nežijem v Bratislave, ale stále ani nežijem v Trnave. To nebolo udržateľné.

Zároveň ma to stálo jednu nádrž benzínu týždenne, čo v niektorých časoch znamenalo aj 300€ mesačne. Ako človek, ktorý rád cestuje a nakupuje, mám kopu iných vecí, do ktorých by som vedel dať tri stovky každý mesiac.

Ďalším praktickým dôvodom bolo to, že som cítil stále väčší dopyt zo strany klientov a vedel som, že sa blíži bod, kedy sa už nebude dať sedieť na dvoch stoličkách súčasne. Pri predstave, ako bude vyzerať moja práca o rok, som rýchlo pochopil, že úplne rovnako, iba s iným dátumom v kalendári. Prednosť tak dostalo to, čo som vždy vedel, že raz musí prísť. To ma dostáva k druhej rovine otázky prečo.

Životné nastavenia

Keď to trošku nadnesiem, myslím si, že dosť dobre rozumiem svojej práci, ale nie som vôbec dobrý zamestnanec. Nemám rád vnútené autority, pravidlá, v ktorých nevidím zmysel, prácu, v ktorej nevidím zmysel, potrebujem stále nové impulzy a ak ich nedostávam, stratím rýchlo záujem, rezignujem a dá sa povedať až vyhorím. Som celkom silný introvert, ktorý má rád svoj pokoj. Som nočná sova, nenávidím vstávanie, rád si sám určujem svoj režim.

Nie sú to veci, ktoré som objavil nedávno. Viem o nich väčšinu svojho života, len som si vždy myslel, že nájdem takú super prácu, pri ktorej sa to zmení. Nakoniec sa stalo, to že mi na jar tohto roka diagnostikovali dlhšie tušené ADHD, čo mi zodpovedalo mnohé vnútorné otázky z minulosti. O tom určite napíšem niekedy samostatný článok, je to neskutočne komplexná a zaujímavá téma.

Ďaľšou životmeniacou skúsenosťou bolo, keď som pred takmer 5 rokmi dostal hodinovú výpoveď v agentúre. S odstupom času síce viem, že som v tom nebol nevinne, no ten faktor “hodinovky” tomu pridalo to, že som si dovolil oponovať vtedajšej šéfke, ktorá si to teda zapamätala a v pravý moment mi dala jej slovami “lekciu pokory” (nedávno sme sa stretli na evente a veľmi príjemne pokecali, takže no hard feelings 😃). Vtedy som si uvedomil, že môj život nemôže byť a nebude v rukách niekoho iného. Že nemôže niekto iný len tak za jedno popoludnie rozhodnúť o kvalite môjho života.

Od toho momentu som začal brať oveľa viac freelancerskej práce, ktorú som robil po večeroch a po nociach, začal som viac tlačiť do podcastov, vedomejšie pracovať s osobnou značkou a nastavil som sa tak, že full-time práca je len dočasná stanica, ktorá mi pomôže nazbierať skúsenosti, ktoré potom zúročím. V roku 2021 som nahral 60 podcastov. Popri zamestnaní, cez obedné prestávky a po práci. Už vtedy som vedel, že otázka “práce na seba” nie je “či vôbec” ale “kedy”. Tým som už načrtol ďalšiu otázku.

Ako sa pripraviť?

Toto zaujímalo naozaj dosť ľudí a venovali sme sa tomu aj v júlovom livestreame s Anet z Pretlaku. Jednu časť som vlastne zodpovedal v odstavci vyššie. Vedel som, že moja osobná značka je a bude najdôležitejším zdrojom nových príležitostí. Ľudia chcú robiť s konkrétnymi ľuďmi, až potom ich zaujíma nejaká firma. Od roku 2019 som okrem toho množstva obsahu vystupoval na asi všetkých relevantných eventoch týkajúcich sa sociálnych sietí. Bol som aktívny na LinkedIne, čo mi na začiatku 2022 prinieslo 6. miesto medzi najvplyvnejšími marketérmi na tejto sieti. Ak poznáte princíp zloženého úročenia, tak viete, že to nie je iba finančný termín, ale platí aj v bežnom živote a presne tak sa mi postupne rok po roku rysovala vhodná situácia urobiť ten “skok do neznáma”.

Druhým praktickým krokom prípravy na novú etapu bolo, že sme dali do sveta projekt Wild Cards v momente, kedy som vedel, že už odchádzam z práce. Wild Cards je flexibilný komunikačný dom, v ktorom na projektovej báze vytvárame a koordinujeme klientom tímy skúsených komunikačných freelancerov. Nie je to agentúra, ani nechce byť, je jednoducho nástroj, ktorý nám ako freelancerom ponúka možnosť robiť pre klientov viac, než je len naša vlastná špecializácia. Tým sme vyslali jasný signál, že sme otvorení novým spoluprácam, myslíme to vážne a chceme vybudovať niečo viac než len naše vlastné mená.

Tretím krokom bolo, že som si na niekoľko mesiacov pred a po odchode z práce nabral jednoducho viac práce. Robil som stratégie, konzultácie, nejaký čas som aj exekuoval sociálne siete, aby som zabezpečil, že budem mať nejaký vankúš a zároveň moje mesačné príjmy rapídne neklesnú. Nebudeme sa v tomto článku venovať peniazom, ale dopadlo to lepšie, než som čakal, pretože keď raz uvoľníte nových 8-10 hodín nových príležitostiam, tak prídu. No a tieto tri kroky (och, to je krásna nadväznosť) ma prirodzene posúvajú k ďalšej otázke.

Čo vlastne robíš?

Moje živobytie je postavené na dvoch nohách a jednej podpornej barličke. Skúsim ich stručne popísať, lebo tento článok už je aj tak taký dlhý, že by mohol dostávať hodnotenia na Goodreads.

Freelancer

Prvou nohou sú moji vlastní klienti a moje vlastné freelancerské aktivity, teda také, ktoré nerobím v tíme s niekým iným. Konzultujem s jednotlivcami, ako pracovať so svojou osobnou značkou a ako ju prepojiť s tvorbou obsahu. Konzultujem s firmami, ako využívať sociálne siete tak, aby to malo hlavu a pätu a odrážalo reálne možnosti ich firmy a zároveň sa aj niečo praktické naučili. Robím audity sociálnych sietí, stratégie a návody, ako používať sociálne siete. Okrem toho robím školenia ohľadom rôznych social media tém a tiež prednášky, za ktoré už po tých rokoch väčšinou dostávam aj zaplatené, čo je krásny pocit a zadosťučinenie. Mentoroval som v tomto roku na Digitálnej univerzite, v Digital Marketing Clube, na Startup Weekende v Žiline, na KIRA Akadémii pre firmy z Trnavského kraja.

Projekťák

Vo Wild Cards je moja úloha starať sa o klientov ako ich prvý kontakt a tiež koordinovať freelancerov. Sám som si k tomu pomenoval pozíciu Head of Projects 😃 S niektorými klientmi pracujeme na dlhodobej báze, s ďalšími zasa projektovo. Za tento rok sme mali v projektoch zapojených spolu 16 freelancerov, väčšinu dlhodobo. Stále sme otvorení novým kontaktom, aktuálne najmä accountom, social media manažérom a developerom.

Niektorí klienti prišli do Wild Cards cez konzultácie so mnou, napríklad pre nášho klienta ITB Development som robil najskôr audity sociálnych sietí a nakoniec sa o dve ich značky na sociálnych sieťach už nieľko mesiacov stará tím štyroch ľudí. Podobne to je s klientmi ako Jetron alebo Storage Port.

Tento biznis sa úprimne učím robiť za pochodu, mnohé veci stále nastavujeme alebo ladíme. Mojím cieľom však je to viesť smerom, ktorý nebude vyžadovať moju osobu v dennej operatíve, aby Wild Cards bol samostatne fungujúcim projektom. Takým, ktorý je maximálne férový ku klientom aj freelancerom a nepozná tú častú toxickosť agentúrneho života.

Creator

Písať a tvoriť obsah ma bavilo už od strednej školy. Viete, že od založenia môjho prvého blogu je to už 9 rokov. Napísal som o tom v septembri môj prvý Poznámkový Blog 👇🏻

---

---

Tonychef, Mladý Slovák v USA, 10ka, BlogTalk, Tony Dúbravec Podcast, Doba digitálna, Digitálne novinky, Poznámkový Blog - to je prierez mojou tvorbou. Nikdy to nebol žiadny regulérny biznis, aj keď sa občas nejaké spolupráce zrealizovali, no vždy to bol nosný prvok už spomínanej osobnej značky, ktorá už ten biznis priamo prináša. Priviedlo ma to tiež ku content marketingu, k pochopeniu jeho výhod. Takisto mi to pomáha byť kreatívny a robiť si veci po svojom. Jeden z najlepších pocitov, aké poznám, je kliknúť na tlačidlo Odoslať/Uverejniť, to je neopísateľný dopamín 🫶🏻

O benefite “učiť sa učením iných” by som tiež chcel niekedy napísať, to je niečo, čo mi silno zmenilo život.

Moja vlastná tvorba je niečo, čo má v rôznych obdobiach rôznu prioritu, ale jedným zo záväzkov pri opustení zlatej koporátnej klietky bolo to, že tá priorita sa bude skôr zvyšovať. Preto som aj prešiel s celým projektom Doba digitálna na Substack, ktorý mi nahrádza web a pomáha mi budovať môj obsah z jedného miesta.

Čo si najviac pochvaľujem?

Keďže za šesť a pol mesiaca som ani na sekundu nezapochyboval, či som urobil správnu vec, a každému hovorím, že si nemôžem vynachváliť, nebudem sa venovať výzvam freelancerského života, aj keď ani mňa, samozrejme, neobchádzajú. Radšej by som na záver zhrnul dve najdôležitejšie veci, ktoré tie výzvy pozitívne prevažujú.

Pokoj

Máj bol prvý mesiac, kedy som nemusel každé ráno vstávať na skorý budík a niekam sa presúvať. Bol to prvý mesiac, kedy som nemal úzkosť zo zvonenia mobilu alebo zvuku notifikácie e-mailu. Bol to prvý mesiac, kedy som cítil pokoj. Mentálne to bola pre mňa obrovsky pozitívna zmena. Aj keď som mal dostatok práce, nikto mi zbytočne nevolal, nepísal, nezasahoval mi do môjho režimu. To, kvôli čomu si bežne berieme dovolenky, som mal zrazu každý deň. A je to tak až do dnešného dňa.

Sloboda

Touto mojou nespochybniteľnou hodnotou som tento článok začal aj ho ukončím. Sloboda nastaviť si čas, ako chcem ja, sloboda pracovať z kaviarne v Trnave alebo Londýne, sloboda stráviť poobedie vo fitku alebo pri Netflixe, sloboda v tom, čo budem robiť, s kým to budem robiť, kedy to budem robiť. Sloboda nerobiť a iba tak byť. Sloboda, ktorú si nemusím nechať schváliť šéfom.

Samozrejme, sloboda znamená zodpovednosť. Preto sa jej veľká časť spoločnosti tak bojí (prečítajte si facebookové diskusie k dnešnému sviatku). Aj ten vnútorne najslobodnejší človek žije vo svete s inými ľuďmi. Má povinnosti, má dohody, ostatní sa naňho spoliehajú. Sloboda nie je anarchia.

Netvrdím, že tým, že som sa vydal na freelancerskú dráhu, som sa stal najslobodnejším človekom na svete, to ani náhodou. Deadliny, stretnutia, termíny, nič nezmizlo. Ale nie sú mi iba určené a sám ich môžem ovplyvniť. A to nie je málo.

---

Ďakujem vám, že ste mi venovali čas, veľa to pre mňa znamená. Ozvem sa zasa čoskoro.